आज का श्लोक, ’लोकत्रयम्’ / ’lokatrayam’
________________________________
’लोकत्रयम्’ / ’lokatrayam’ - तीनों लोक, लोकत्रयी,
अध्याय 11, श्लोक 20,
द्यावापृथिव्योरिदमन्तरं हि
व्याप्तं त्वयैकेन दिशश्च सर्वाः ।
दृष्ट्वाद्भुतं रूपमुग्रं तवेदं
लोकत्रयं प्रव्यथितं महात्मन् ॥
--
(द्यावापृथिव्योः इदम् अन्तरम् हि
व्याप्तम् त्वया एकेन दिशः च सर्वाः ।
दृष्ट्वा अद्भुतम् रूपम् उग्रम् तव इदम्
लोकत्रयम् प्रव्यथितम् महात्मन् ॥)
--
भावार्थ :
स्वर्ग तथा पृथ्वी के मध्य का यह सम्पूर्ण आकाश, एवं सभी दिशाएँ भी आपसे ही परिपूर्ण हैं ।
और हे महात्मन् ! आपके इस उग्र अद्भुत् रूप को देखकर लोकत्रय अत्यन्त व्यथित हो रहा है ।
--
अध्याय 15, श्लोक 17,
उत्तमः पुरुषस्त्वन्यः परमात्मेत्युदाहृतः ।
यो लोकत्रयमाविश्य बिभर्त्यव्यय ईश्वरः ॥
--
(उत्तमः पुरुषः तु अन्यः परमात्मा इति उदाहृतः ।
यः लोकत्रयम् आविश्य बिभर्ति अव्ययः ईश्वरः ॥)
--
भावार्थ :
(इसी अध्याय के पिछले श्लोक 16 में वर्णित क्षर एवं अक्षर से भी भिन्न) तो इन दो पुरुषों (क्षर तथा अक्षर) से भी जो अन्य ही है, उसे परमात्मा कहा जाता है, जो कि तीनों लोकों में व्याप्त हुआ, उन सबको धारण और उन सबका पोषण करता है ।
--
टिप्पणी : इस श्लोक संख्या 17 को अच्छी तरह से समझने के लिए की पूर्वभूमिका के रूप में निम्न श्लोक महत्वपूर्ण है :
अध्याय 15, श्लोक 16,
द्वाविमौ पुरुषौ लोके क्षरश्चाक्षर एव च ।
क्षरः सर्वाणि भूतानि कूटस्थोऽक्षर उच्यते ।
--
(द्वौ इमौ पुरुषौ लोके क्षरः च अक्षरः एव च ।
क्षरः सर्वाणि भूतानि कूटस्थः अक्षरः उच्यते ॥)
--
भावार्थ :
इस संसार में नाशवान तथा अविनाशी ऐसे दो प्रकार के ये दो पुरुष हैं । सम्पूर्ण भूत प्राणियों के (उत्पन्न होनेवाले तथा नष्ट हो जानेवाले भौतिक देह-पिण्ड रूपी) शरीर तो नाशवान हैं, जबकि उनमें अवस्थित कूटस्थ (जीवात्मा) को अविनाशी कहा जाता है ।
--
’लोकत्रयम्’ / ’lokatrayam’ -- the three worlds,
Chapter 11, śloka 20,
dyāvāpṛthivyoridamantaraṃ hi
vyāptaṃ tvayaikena diśaśca sarvāḥ |
dṛṣṭvādbhutaṃ rūpamugraṃ tavedaṃ
lokatrayaṃ pravyathitaṃ mahātman ||
--
(dyāvāpṛthivyoḥ idam antaram hi
vyāptam tvayā ekena diśaḥ ca sarvāḥ |
dṛṣṭvā adbhutam rūpam ugram tava idam
lokatrayam pravyathitam mahātman ||)
--
Meaning :
This space between the heaven and the earth, and all the directions are pervaded by You alone. Seeing Your this terrible awe-some form, the three worlds are greatly perturbed O Great Lord!
--
Chapter 15, śloka 17,
uttamaḥ puruṣastvanyaḥ
paramātmetyudāhṛtaḥ |
yo lokatrayamāviśya
bibhartyavyaya īśvaraḥ ||
--
(uttamaḥ puruṣaḥ tu anyaḥ
paramātmā iti udāhṛtaḥ |
yaḥ lokatrayam āviśya
bibharti avyayaḥ īśvaraḥ ||)
--
Meaning :
(Besides the two, namely kṣara / perishable / the gross elements that the physical world is made of, and akṣara / imperishable puruṣa / the self, the individual soul), ...
There is yet another, The Being Supreme (uttamaḥ puruṣaḥ) distinct and superior to these two kṣara and akṣara, Who is termed as paramātmā -The Lord Supreme / Self Supreme, Who pervades and nourishes all The three worlds.
--
Note :
The following śloka of this same Chapter 15 is very helpful in understanding the purport of this śloka 17 :
Chapter 15, śloka 16,
dvāvimau puruṣau loke
kṣaraścākṣara eva ca |
kṣaraḥ sarvāṇi bhūtāni
kūṭastho:'kṣara ucyate |
--
(dvau imau puruṣau loke
kṣaraḥ ca akṣaraḥ eva ca |
kṣaraḥ sarvāṇi bhūtāni
kūṭasthaḥ akṣaraḥ ucyate ||)
--
Meaning :
My two forms on the earthly level are of two kinds. The Perishable and the imperishable. Though the physical gross body of all beings is perishable, the 'self' or the soul situated at the core of heart (kūṭastha), is the imperishable one.
--
________________________________
’लोकत्रयम्’ / ’lokatrayam’ - तीनों लोक, लोकत्रयी,
अध्याय 11, श्लोक 20,
द्यावापृथिव्योरिदमन्तरं हि
व्याप्तं त्वयैकेन दिशश्च सर्वाः ।
दृष्ट्वाद्भुतं रूपमुग्रं तवेदं
लोकत्रयं प्रव्यथितं महात्मन् ॥
--
(द्यावापृथिव्योः इदम् अन्तरम् हि
व्याप्तम् त्वया एकेन दिशः च सर्वाः ।
दृष्ट्वा अद्भुतम् रूपम् उग्रम् तव इदम्
लोकत्रयम् प्रव्यथितम् महात्मन् ॥)
--
भावार्थ :
स्वर्ग तथा पृथ्वी के मध्य का यह सम्पूर्ण आकाश, एवं सभी दिशाएँ भी आपसे ही परिपूर्ण हैं ।
और हे महात्मन् ! आपके इस उग्र अद्भुत् रूप को देखकर लोकत्रय अत्यन्त व्यथित हो रहा है ।
--
अध्याय 15, श्लोक 17,
उत्तमः पुरुषस्त्वन्यः परमात्मेत्युदाहृतः ।
यो लोकत्रयमाविश्य बिभर्त्यव्यय ईश्वरः ॥
--
(उत्तमः पुरुषः तु अन्यः परमात्मा इति उदाहृतः ।
यः लोकत्रयम् आविश्य बिभर्ति अव्ययः ईश्वरः ॥)
--
भावार्थ :
(इसी अध्याय के पिछले श्लोक 16 में वर्णित क्षर एवं अक्षर से भी भिन्न) तो इन दो पुरुषों (क्षर तथा अक्षर) से भी जो अन्य ही है, उसे परमात्मा कहा जाता है, जो कि तीनों लोकों में व्याप्त हुआ, उन सबको धारण और उन सबका पोषण करता है ।
--
टिप्पणी : इस श्लोक संख्या 17 को अच्छी तरह से समझने के लिए की पूर्वभूमिका के रूप में निम्न श्लोक महत्वपूर्ण है :
अध्याय 15, श्लोक 16,
द्वाविमौ पुरुषौ लोके क्षरश्चाक्षर एव च ।
क्षरः सर्वाणि भूतानि कूटस्थोऽक्षर उच्यते ।
--
(द्वौ इमौ पुरुषौ लोके क्षरः च अक्षरः एव च ।
क्षरः सर्वाणि भूतानि कूटस्थः अक्षरः उच्यते ॥)
--
भावार्थ :
इस संसार में नाशवान तथा अविनाशी ऐसे दो प्रकार के ये दो पुरुष हैं । सम्पूर्ण भूत प्राणियों के (उत्पन्न होनेवाले तथा नष्ट हो जानेवाले भौतिक देह-पिण्ड रूपी) शरीर तो नाशवान हैं, जबकि उनमें अवस्थित कूटस्थ (जीवात्मा) को अविनाशी कहा जाता है ।
--
’लोकत्रयम्’ / ’lokatrayam’ -- the three worlds,
Chapter 11, śloka 20,
dyāvāpṛthivyoridamantaraṃ hi
vyāptaṃ tvayaikena diśaśca sarvāḥ |
dṛṣṭvādbhutaṃ rūpamugraṃ tavedaṃ
lokatrayaṃ pravyathitaṃ mahātman ||
--
(dyāvāpṛthivyoḥ idam antaram hi
vyāptam tvayā ekena diśaḥ ca sarvāḥ |
dṛṣṭvā adbhutam rūpam ugram tava idam
lokatrayam pravyathitam mahātman ||)
--
Meaning :
This space between the heaven and the earth, and all the directions are pervaded by You alone. Seeing Your this terrible awe-some form, the three worlds are greatly perturbed O Great Lord!
--
Chapter 15, śloka 17,
uttamaḥ puruṣastvanyaḥ
paramātmetyudāhṛtaḥ |
yo lokatrayamāviśya
bibhartyavyaya īśvaraḥ ||
--
(uttamaḥ puruṣaḥ tu anyaḥ
paramātmā iti udāhṛtaḥ |
yaḥ lokatrayam āviśya
bibharti avyayaḥ īśvaraḥ ||)
--
Meaning :
(Besides the two, namely kṣara / perishable / the gross elements that the physical world is made of, and akṣara / imperishable puruṣa / the self, the individual soul), ...
There is yet another, The Being Supreme (uttamaḥ puruṣaḥ) distinct and superior to these two kṣara and akṣara, Who is termed as paramātmā -The Lord Supreme / Self Supreme, Who pervades and nourishes all The three worlds.
--
Note :
The following śloka of this same Chapter 15 is very helpful in understanding the purport of this śloka 17 :
Chapter 15, śloka 16,
dvāvimau puruṣau loke
kṣaraścākṣara eva ca |
kṣaraḥ sarvāṇi bhūtāni
kūṭastho:'kṣara ucyate |
--
(dvau imau puruṣau loke
kṣaraḥ ca akṣaraḥ eva ca |
kṣaraḥ sarvāṇi bhūtāni
kūṭasthaḥ akṣaraḥ ucyate ||)
--
Meaning :
My two forms on the earthly level are of two kinds. The Perishable and the imperishable. Though the physical gross body of all beings is perishable, the 'self' or the soul situated at the core of heart (kūṭastha), is the imperishable one.
--
No comments:
Post a Comment