Sunday, September 7, 2014

आज का श्लोक, ’लोके’ / ’loke’

आज का श्लोक, ’लोके’ / ’loke’
________________________

’लोके’ / ’loke’ - संसार में,

अध्याय 2, श्लोक 5,
--
गुरूनहत्वा हि महानुभावाञ्छ्रेयो भोक्तुं भैक्ष्यमपीह लोके
हत्वार्थकामांस्तु गुरूनिहैव भुञ्जीय भोगान् रुधिरप्रदिग्धान् ॥
--
(गुरून् अहत्वा हि महानुभावान्  श्रेयो भोक्तुं भैक्ष्यम् अपि इह लोके
हत्वा अर्थकामान् तु गुरून् इह एव भुञ्जीय भोगान् रुधिरप्रदिग्धान् ॥)
--
भावार्थ :
धन वैभव और कामनाओं की प्राप्ति के लिए इन श्रेष्ठ गुरुजनों की हत्या करना और फिर इनके रक्त से सने उन भोगों को भोगने की अपेक्षा यही बहुत श्रेयस्कर होगा कि इस लोक में भिक्षा माँगकर अन्न खाया जाए ।
--
अध्याय 3, श्लोक 3,

श्रीभगवान् उवाच :

लोकेऽस्मिन्द्विविधा निष्ठा पुरा प्रोक्ता मयानघ ।
ज्ञानयोगेन साङ्ख्यानां कर्मयोगेन योगिनाम् ॥
--
(लोके-अस्मिन् द्विविधा निष्ठा पुरा प्रोक्ता मया अनघ ।
ज्ञानयोगेन साङ्ख्यानाम् कर्मयोगेन योगिनाम् ॥)
भावार्थ :
हे अनघ अर्जुन! इस लोक में (अधिकारी-भेद के अनुसार भिन्न-भिन्न मनुष्यों में) जो दो निष्ठाएँ  (परमार्थ की सिद्धि / प्राप्ति कैसे होती है, इस विषय में) होती हैं, उनके बारे नें मेरे द्वारा बहुत पहले ही कहा जा चुका है । साङ्ख्ययोग के प्रति ज्ञानयोगियों की निष्ठा, और कर्मयोग के प्रति कर्मयोगियों की निष्ठा ।
--
अध्याय 4, श्लोक 12,

काङ्क्षन्तः कर्मणां सिद्धिं यजन्त इह देवताः ।
क्षिप्रं हि मानुषे लोके सिद्धिर्भवति कर्मजा ॥
--
(काङ्क्षन्तः कर्मणाम् सिद्धिम् यजन्ते इह देवताः ।
क्षिप्रम् हि मानुषे लोके सिद्धिः भवति कर्मजा ॥)
--
भावार्थ :
इस लोक में विभिन्न देवताओं का पूजन करनेवाले, कर्मों के माध्यम से उनसे किसी फल-विशेष की प्राप्ति की कामना रखते हैं । और तब, इस मनुष्य-लोक में उस कर्म से उत्पन्न वह फल-विशेष उन्हें शीघ्र ही प्राप्त हो जाता है ।
--
अध्याय 10, श्लोक 6,

महर्षयः सप्त पूर्वे चत्वारो मनवस्तथा ।
मद्भावा मानसा जाता येषां लोक इमाः प्रजाः ॥
--
(महर्षयः सप्त पूर्वे चत्वारः मनवः तथा ।
मद्भावा मानसा जाता येषाम् लोके इमाः प्रजाः ॥)
--
भावार्थ :
सात महर्षि, तथा उनसे भी पहले होनेवाले चार (सनक, सनातन, सनन्दन, सनत्कुमार) आदि ऋषि,  तथा स्वायम्भुव आदि चौदह मनु,  सभी मेरे ही मानस के संकल्प से उत्पन्न हुए, जिनकी संतान ही यह संसार की समस्त प्रजा है ।

--

अध्याय 15, श्लोक 16,

द्वाविमौ पुरुषौ लोके क्षरश्चाक्षर एव च ।
क्षरः सर्वाणि भूतानि कूटस्थोऽक्षर उच्यते ।
--
(द्वौ इमौ पुरुषौ लोके क्षरः च अक्षरः एव च ।
क्षरः सर्वाणि भूतानि कूटस्थः अक्षरः उच्यते ॥)
--
भावार्थ :
इस संसार में नाशवान तथा अविनाशी ऐसे दो प्रकार के ये दो पुरुष हैं । सम्पूर्ण भूत प्राणियों के (उत्पन्न होनेवाले तथा नष्ट हो जानेवाले भौतिक देह-पिण्ड रूपी) शरीर तो नाशवान हैं, जबकि उनमें अवस्थित कूटस्थ (जीवात्मा) को अविनाशी कहा जाता है ।
--
अध्याय 15, श्लोक 18,

यस्मात्क्षरमतीतोऽहमक्षरादपि चोत्तमः ।
अतोऽस्मि लोके वेदे च प्रथितः पुरुषोत्तमः ॥
--
(यस्मात् क्षरम्-अतीतः अहम् अक्षरात् अपि च उत्तमः ।
अतः अस्मि लोके वेदे च प्रथितः पुरुषोत्तमः ॥)
--
भावार्थ :
चूँकि जिस प्रकार मैं क्षर (नश्वर भौतिक नाम-रूपवाली जड वस्तुओं) से अतीत हूँ, उसी प्रकार अक्षर (अर्थात् अनश्वर जीवात्मा) से भी उत्तम हूँ । अतः लोक में तथा वेद में भी पुरुषोत्तम (नाम से) प्रसिद्ध हूँ ।
--
अध्याय 16, श्लोक 6,

द्वौ भूतसर्गौ लोकेऽस्मिन्दैव आसुर एव च ।
दैवो विस्तरशः प्रोक्त आसुरं पार्थ मे शृणु ॥
--
(द्वौ भूतसर्गौ लोके अस्मिन् दैवः आसुरः  एव च ।
दैवः विस्तरशः प्रोक्तः  आसुरम् पार्थ मे शृणु ॥)
--
भावार्थ :
हे पार्थ (अर्जुन)! इस लोक में दो प्रकार की भूतसृष्टि अर्थात् मनुष्य होते हैं । दैवी प्रवृत्तियुक्त एवं आसुरी प्रवृत्तियुक्त । इनमें से दैवी प्रवृत्तियुक्त लोगों के बारे में विस्तार से कहा, अब आसुरी प्रवृत्तिवाले लोगों के बारे में मुझसे सुनो ।
--

’लोके’ / ’loke’  - in the world,

Chapter 2, śloka 5,

gurūnahatvā hi mahānubhāvāñchreyo
bhoktuṃ bhaikṣyamapīha loke |
hatvārthakāmāṃstu gurūnihaiva
bhuñjīya bhogān rudhirapradigdhān ||
--
(gurūn ahatvā hi mahānubhāvān  śreyo
bhoktuṃ bhaikṣyam api iha loke |
hatvā arthakāmān tu gurūn iha eva
bhuñjīya bhogān rudhirapradigdhān ||)
--
Meaning :
Living in this world on alms, is no doubt far better than to kill those reverred elders, and to enjoy all the riches and wealth, stained with their blood, so acquired.
--
Chapter 3, śloka 3,

śrībhagavān uvāca :

loke:'smindvividhā niṣṭhā
purā proktā mayānagha |
jñānayogena sāṅkhyānāṃ
karmayogena yoginām ||
--
(loke-asmin dvividhā niṣṭhā
purā proktā mayā anagha |
jñānayogena sāṅkhyānām
karmayogena yoginām ||)
--
Meaning :

Lord śrīkṛṣṇa said :

O sinless arjuna of pure mind! Long ago in times, there are two different kinds of ways to follow for approaching the Supreme which were described by ME (for those who deserve, according to the specific bent of their mind). Those who are inclined to follow the way of sāṅkhyayoga (by deduction and enquiry into the nature of Reality, Self) are the jñānayogins. Others, who emphasize and are inclined to follow the way of action are the karmayogins.
--
Chapter 4, śloka 12,

kāṅkṣantaḥ karmaṇāṃ siddhiṃ
yajanta iha devatāḥ |
kṣipraṃ hi mānuṣe loke 
siddhirbhavati karmajā ||
--
(kāṅkṣantaḥ karmaṇām siddhim
yajante iha devatāḥ |
kṣipram hi mānuṣe loke 
siddhiḥ bhavati karmajā ||)
--
Meaning :
Seeking success through action and propitiating gods to grant the same, people in the world, get their wishes soon fulfilled.
--
Chapter 10, śloka 6,

maharṣayaḥ sapta pūrve
catvāro manavastathā |
madbhāvā mānasā jātā
yeṣāṃ loka imāḥ prajāḥ ||
--
(maharṣayaḥ sapta pūrve
catvāraḥ manavaḥ tathā |
madbhāvā mānasā jātā
yeṣām loke imāḥ prajāḥ ||)
--
Meaning :
Seven Greate sages (sapta rṣi), the four earlier (sanaka, sanātana, sanandana, sanatkumāra) even to those seven, and fourteen  manu, (the foremost forefather of the man-kind), all were created by My own very Being / mind (saṃkalpa).
--

Chapter 15, śloka 16,

dvāvimau puruṣau loke 
kṣaraścākṣara eva ca |
kṣaraḥ sarvāṇi bhūtāni
kūṭastho:'kṣara ucyate |
--
(dvau imau puruṣau loke 
kṣaraḥ ca akṣaraḥ eva ca |
kṣaraḥ sarvāṇi bhūtāni
kūṭasthaḥ akṣaraḥ ucyate ||)
--
Meaning :
My two forms on the earthly level are of two kinds. The Perishable and the imperishable. Though the physical gross body of all beings is perishable, the 'self' or the soul situated at the core of heart (kūṭastha), is the imperishable one.
--
Chapter 15, śloka 18,

yasmātkṣaramatīto:'ha-
makṣarādapi cottamaḥ |
ato:'smi loke vede ca
prathitaḥ puruṣottamaḥ ||
--
(yasmāt kṣaram-atītaḥ
aham akṣarāt api ca uttamaḥ |
ataḥ asmi loke vede ca
prathitaḥ puruṣottamaḥ ||)
--
Meaning :
Since I AM distinct from the things of the perishable nature (kṣara), and also superior than the beings (jīvātmā / individual soul / self) of the imperishable nature (akṣara), I AM famous as The Being Supreme (puruṣottama) in the manifest world (loka) and in the veda also, .
--
Chapter 16, śloka 6,

dvau bhūtasargau loke-
:'smindaiva āsura eva ca |
daivo vistaraśaḥ prokta
āsuraṃ pārtha me śṛṇu ||
--
(dvau bhūtasargau loke 
asmin daivaḥ āsuraḥ eva ca |
daivaḥ vistaraśaḥ proktaḥ
āsuram pārtha me śṛṇu ||)
--
Meaning :
pārtha (arjuna)! On this earth, there are two kinds of people, those who have divine tendencies and those who have evil tendencies. So far, the qualities of those of the divine has been described in detail, now listen to the qualities of those who have evil tendencies.
--

No comments:

Post a Comment