आज का श्लोक, ’लिप्यते’ / ’lipyate’
___________________________
’लिप्यते’ / ’lipyate’ - लिप्त होता है, लिप्त किया जाता है,
अध्याय 5, श्लोक 7,
योगयुक्तो विशुद्धात्मा विजितात्मा जितेन्द्रियः ।
सर्वभूतात्मभूतातात्मा कुर्वन्नपि न लिप्यते ॥
--
(योगयुक्तः विशुद्धात्मा विजितात्मा जितेन्द्रियः ।
सर्वभूतात्मभूतात्मा कुर्वन् अपि न लिप्यते ॥)
--
भावार्थ :
योग में सम्यकतया स्थित हुआ विशुद्ध अन्तःकरणवाला मनुष्य जिसने अपने मन-बुद्धि इन्द्रियों को विवेकपूर्वक वश में कर लिया है, ऐसा वह आत्मा (मनुष्य) जिसने सबमें विद्यमान आत्मा (ईश्वरीय चेतना) और अपने में विद्यमान अपने अस्तित्व की चेतना की परस्पर अभिन्नता को जान लिया हो, (प्रारब्धवश) विभिन्न कर्मों को करते हुए भी, स्वयं के अपने ’स्वतन्त्र कर्ता’ होने के, कर्तापन के अभिमान में लिप्त नहीं होता ।
--
अध्याय 5, श्लोक 10,
ब्रह्मण्याधाय कर्माणि सङ्गं त्यक्त्वा करोति यः ।
लिप्यते न स पापेन पद्मपत्रमिवाम्भसा ॥
--
(ब्रह्मणि आधाय कर्माणि सङ्गम् त्यक्त्वा करोति यः ।
लिप्यते न स पापेन पद्मपत्रम् इव अम्भसा ॥)
--
भावार्थ : कर्म का स्रोत, आधार और गतिविधि को ब्रह्म (के अन्तर्गत) समझते हुए, जो कर्म से प्रभावित न होते हुए प्राप्त हुए कर्म को कर्तव्य मात्र की तरह करता है, वह वैसे ही पाप से अछूता रहता है जैसे कमल का पत्ता जल से हुआ करता है ।
--
अध्याय 13, श्लोक 31,
अनादित्वान्निर्गुणत्वात्परमात्मायमव्ययः ।
शरीरस्थोऽपि कौन्तेय न करोति न लिप्यते ॥
--
(अनादित्वात् निर्गुणत्वात् परमात्मा अयम् अव्ययः ।
शरीरस्थः अपि कौन्तेय न करोति न लिप्यते ॥)
--
भावार्थ :
अनादि (आदिरहित) तथा निर्गुण (गुणों से रहित) होने से यह परमात्मा परमेश्वर अविनाशी है । यद्यपि देह में अवस्थित है, तो भी न तो कर्म करता है और न लिप्त होता है ।
--
अध्याय 18, श्लोक 17,
यस्य नाहंकृतो भावो बुद्धिर्यस्य न लिप्यते ।
हत्वापि स इमाँल्लोकान्न हन्ति न निबध्यते ॥
--
( यस्य न अहंकृतः भावः बुद्धिः यस्य न लिप्यते ।
हत्वा-अपि स इमान् लोकान् न हन्ति न निबध्यते ॥)
--
भावार्थ :
जिस मनुष्य के मन में 'मैं कर्ता हूँ' ऐसी भावना नहीं है, और जिसकी बुद्धि इस भावना से अलिप्त होती है, वह इन समस्त लोकों को मारकर भी वस्तुतः न तो किसी की हत्या करता है, और न हत्या के इस पाप का भागी ही होता है ।
--
’लिप्यते’ / ’lipyate’
Chapter 5, śloka 7,
yogayukto viśuddhātmā
vijitātmā jitendriyaḥ |
sarvabhūtātmabhūtātātmā
kurvannapi na lipyate ||
--
(yogayuktaḥ viśuddhātmā
vijitātmā jitendriyaḥ |
sarvabhūtātmabhūtātmā
kurvan api na lipyate ||)
--
Meaning :
Such a One of pure mind and with the help of discrimination who has control over his mind (intellect), body and organs, so well-established in yoga, one who has realized the identity of the consciousness of one's own as the Consciousness that is manifest as world and all the beings of the world, though lets the actions happen (or not happen) in their own course, never entertains the idea that he is in any way, involved in doing those actions that seem to be done by him.
--
Chapter 5, śloka 10,
brahmaṇyādhāya karmāṇi
saṅgaṃ tyaktvā karoti yaḥ |
lipyate na sa pāpena
padmapatramivāmbhasā ||
--
(brahmaṇi ādhāya karmāṇi
saṅgam tyaktvā karoti yaḥ |
lipyate na sa pāpena
padmapatram iva ambhasā ||)
--
Meaning :
Though in water, just as the lotus-leaf keeps untouched by water, one who performs the actions dedicating to the Supreme (Brahman), without clinging to the action and in no way concerned about the result, -favorable or not, stays untouched by sin.
--
Note :
This happens when one is free of fear, desire or expectation about the result.
--
Chapter 13, śloka 31,
anāditvānnirguṇatvāt-
paramātmāyamavyayaḥ |
śarīrastho:'pi kaunteya
na karoti na lipyate ||
--
(anāditvāt nirguṇatvāt
paramātmā ayam avyayaḥ |
śarīrasthaḥ api kaunteya
na karoti na lipyate ||)
--
Meaning :
This Being Supreme (paramātmā) is beginning-less (anādi), attribute-less (nirguṇa), eternal, and hence is Inexhaustible and Imperishable (avyaya) . O kaunteya (arjuna)! Though embodied in the body, is neither involved in the action nor attached to the action in any way.
--
Chapter 18, śloka 17,
yasya nāhaṃkṛto bhāvo
buddhiryasya na lipyate |
hatvāpi sa imām̐llokānna
hanti na nibadhyate ||
--
( yasya na ahaṃkṛtaḥ bhāvaḥ
buddhiḥ yasya na lipyate |
hatvā-api sa imān lokān
na hanti na nibadhyate ||)
--
Meaning :
One who is not possessed by ego, and whose intellect is not entangled, though he may appear killing men in this world, does not kill at all. Nor is he bound by his actions and the sins consequent to them.
--
___________________________
’लिप्यते’ / ’lipyate’ - लिप्त होता है, लिप्त किया जाता है,
अध्याय 5, श्लोक 7,
योगयुक्तो विशुद्धात्मा विजितात्मा जितेन्द्रियः ।
सर्वभूतात्मभूतातात्मा कुर्वन्नपि न लिप्यते ॥
--
(योगयुक्तः विशुद्धात्मा विजितात्मा जितेन्द्रियः ।
सर्वभूतात्मभूतात्मा कुर्वन् अपि न लिप्यते ॥)
--
भावार्थ :
योग में सम्यकतया स्थित हुआ विशुद्ध अन्तःकरणवाला मनुष्य जिसने अपने मन-बुद्धि इन्द्रियों को विवेकपूर्वक वश में कर लिया है, ऐसा वह आत्मा (मनुष्य) जिसने सबमें विद्यमान आत्मा (ईश्वरीय चेतना) और अपने में विद्यमान अपने अस्तित्व की चेतना की परस्पर अभिन्नता को जान लिया हो, (प्रारब्धवश) विभिन्न कर्मों को करते हुए भी, स्वयं के अपने ’स्वतन्त्र कर्ता’ होने के, कर्तापन के अभिमान में लिप्त नहीं होता ।
--
अध्याय 5, श्लोक 10,
ब्रह्मण्याधाय कर्माणि सङ्गं त्यक्त्वा करोति यः ।
लिप्यते न स पापेन पद्मपत्रमिवाम्भसा ॥
--
(ब्रह्मणि आधाय कर्माणि सङ्गम् त्यक्त्वा करोति यः ।
लिप्यते न स पापेन पद्मपत्रम् इव अम्भसा ॥)
--
भावार्थ : कर्म का स्रोत, आधार और गतिविधि को ब्रह्म (के अन्तर्गत) समझते हुए, जो कर्म से प्रभावित न होते हुए प्राप्त हुए कर्म को कर्तव्य मात्र की तरह करता है, वह वैसे ही पाप से अछूता रहता है जैसे कमल का पत्ता जल से हुआ करता है ।
--
अध्याय 13, श्लोक 31,
अनादित्वान्निर्गुणत्वात्परमात्मायमव्ययः ।
शरीरस्थोऽपि कौन्तेय न करोति न लिप्यते ॥
--
(अनादित्वात् निर्गुणत्वात् परमात्मा अयम् अव्ययः ।
शरीरस्थः अपि कौन्तेय न करोति न लिप्यते ॥)
--
भावार्थ :
अनादि (आदिरहित) तथा निर्गुण (गुणों से रहित) होने से यह परमात्मा परमेश्वर अविनाशी है । यद्यपि देह में अवस्थित है, तो भी न तो कर्म करता है और न लिप्त होता है ।
--
अध्याय 18, श्लोक 17,
यस्य नाहंकृतो भावो बुद्धिर्यस्य न लिप्यते ।
हत्वापि स इमाँल्लोकान्न हन्ति न निबध्यते ॥
--
( यस्य न अहंकृतः भावः बुद्धिः यस्य न लिप्यते ।
हत्वा-अपि स इमान् लोकान् न हन्ति न निबध्यते ॥)
--
भावार्थ :
जिस मनुष्य के मन में 'मैं कर्ता हूँ' ऐसी भावना नहीं है, और जिसकी बुद्धि इस भावना से अलिप्त होती है, वह इन समस्त लोकों को मारकर भी वस्तुतः न तो किसी की हत्या करता है, और न हत्या के इस पाप का भागी ही होता है ।
--
’लिप्यते’ / ’lipyate’
Chapter 5, śloka 7,
yogayukto viśuddhātmā
vijitātmā jitendriyaḥ |
sarvabhūtātmabhūtātātmā
kurvannapi na lipyate ||
--
(yogayuktaḥ viśuddhātmā
vijitātmā jitendriyaḥ |
sarvabhūtātmabhūtātmā
kurvan api na lipyate ||)
--
Meaning :
Such a One of pure mind and with the help of discrimination who has control over his mind (intellect), body and organs, so well-established in yoga, one who has realized the identity of the consciousness of one's own as the Consciousness that is manifest as world and all the beings of the world, though lets the actions happen (or not happen) in their own course, never entertains the idea that he is in any way, involved in doing those actions that seem to be done by him.
--
Chapter 5, śloka 10,
brahmaṇyādhāya karmāṇi
saṅgaṃ tyaktvā karoti yaḥ |
lipyate na sa pāpena
padmapatramivāmbhasā ||
--
(brahmaṇi ādhāya karmāṇi
saṅgam tyaktvā karoti yaḥ |
lipyate na sa pāpena
padmapatram iva ambhasā ||)
--
Meaning :
Though in water, just as the lotus-leaf keeps untouched by water, one who performs the actions dedicating to the Supreme (Brahman), without clinging to the action and in no way concerned about the result, -favorable or not, stays untouched by sin.
--
Note :
This happens when one is free of fear, desire or expectation about the result.
--
Chapter 13, śloka 31,
anāditvānnirguṇatvāt-
paramātmāyamavyayaḥ |
śarīrastho:'pi kaunteya
na karoti na lipyate ||
--
(anāditvāt nirguṇatvāt
paramātmā ayam avyayaḥ |
śarīrasthaḥ api kaunteya
na karoti na lipyate ||)
--
Meaning :
This Being Supreme (paramātmā) is beginning-less (anādi), attribute-less (nirguṇa), eternal, and hence is Inexhaustible and Imperishable (avyaya) . O kaunteya (arjuna)! Though embodied in the body, is neither involved in the action nor attached to the action in any way.
--
Chapter 18, śloka 17,
yasya nāhaṃkṛto bhāvo
buddhiryasya na lipyate |
hatvāpi sa imām̐llokānna
hanti na nibadhyate ||
--
( yasya na ahaṃkṛtaḥ bhāvaḥ
buddhiḥ yasya na lipyate |
hatvā-api sa imān lokān
na hanti na nibadhyate ||)
--
Meaning :
One who is not possessed by ego, and whose intellect is not entangled, though he may appear killing men in this world, does not kill at all. Nor is he bound by his actions and the sins consequent to them.
--
No comments:
Post a Comment