Showing posts with label 18/40. Show all posts
Showing posts with label 18/40. Show all posts

Friday, August 23, 2019

... अस्ति ... last.

श्रीमद्भगवद्गीता
शब्दानुक्रम -Index 
--
अस्ति 10/39, 10/40, 11/43, 16/13, 16/15, 18/40,
-- 

Wednesday, September 3, 2014

आज का श्लोक, ’वा’ / ’vā’

आज का श्लोक,  ’वा’ / ’vā’ 
______________________

’वा’ / ’vā’ - अथवा, या,

अध्याय 1, श्लोक 32 ,

न काङ्क्षे विजयं कृष्ण न च राज्यं सुखानि च ।
किं नो राज्येन गोविन्द किं भोगैर्जीवितेन वा
--
(न काङ्क्षे विजयम् कृष्ण न च राज्यम् सुखानि च ।
किम् नः राज्येन गोविन्द किम् भोगैः जीवितेन वा ॥)
--
भावार्थ :
हे कृष्ण! (मैं) न तो विजय प्राप्त करना चाहता हूँ, और न राज्य तथा उन सुखों को । हे गोविन्द ! हमें (इस तरह से प्राप्त किए गए) राज्य से, भोगों और जीवन से भी भला क्या लाभ है ? जब, ...
--
अध्याय 2, श्लोक 6,
--
न चैतविद्मः कतरन्नो गरीयो यद्वा जयेम यदि वा नो जयेयुः ।
यानेव हत्वा न जिजीविषामस्तेऽवस्थिताः प्रमुखे धार्तराष्ट्राः ॥
--
(न च एतत्  विद्मः कतरन् नः गरीयः यत् वा जयेम यदि वा नो जयेयुः ।
यान् एव हत्वा न जिजीविषामः ते अवस्थिताः प्रमुखे धार्तराष्ट्राः ॥)
--
भावार्थ :
हमें तो यह भी निश्चय नहीं कि हमारे सम्मुख अवस्थित जिन धार्तराष्ट्रों (धृतराष्ट्रपुत्रों) को मरकर हम जीना भी न चाहेंगे, युद्ध में हम उन्हें जीतेंगे, या वे ही हमको, और न इस बात का निश्चय है कि दोनों संभावनाओं में से कौन सी गरिमायुक्त है ।
--
अध्याय 2, श्लोक 20,

न जायते म्रियते वा कदाचिन्-
नायं भूत्वाऽभविता वा न भूयः ।
अजो नित्यः शाश्वतोऽयं पुराणो
न हन्यते हन्यमाने शरीरे ॥
--
(न जायते म्रियते वा कदाचित् -
न अयम् भूत्वा अभविता वा न भूयः ।
अजः नित्यः शाश्वतः अयम् पुराणः
न हन्यते हन्यमाने शरीरे ॥)
--

भावार्थ :
आत्मा न तो कभी जन्म लेती है, और न ही कभी मृत्यु को प्राप्त होती है,  और ऐसा भी नहीं कि व्यक्त होकर फिर अव्यक्त हो जाती हो (जैसा कि शरीर  व्यक्त और अव्यक्त होता है )। यह (आत्मा) जन्म-रहित नित्य, शाश्वत और सदा रहनेवाली वस्तु है , जो कि शरीर के मर जाने या मार दिए जाने से नहीं मरती ।
--
अध्याय 2, श्लोक 37,

हतो वा प्राप्स्यसि स्वर्गं जित्वा वा भोक्ष्यसे महीम् ।
तस्मादुत्तिष्ठ कौन्तेय युद्धाय  कृतनिश्चय ॥
--
(हतः वा प्राप्स्यसि स्वर्गम् जित्वा वा भोक्ष्यसे महीम् ।
तस्मात् उत्तिष्ठ कौन्तेय युद्धाय कृतनिश्चय ॥)
--
भावार्थ :
मार डाले जाने पर तू स्वर्ग प्राप्त करेगा, और यदि विजयी हुआ तो राज्य-सुख का उपभोग करेगा । इसलिए हे कौन्तेय (अर्जुन)! युद्ध के लिए कृतनिश्चय होकर उठ खड़े होओ ।
--
अध्याय 6, श्लोक 32,

आत्मौपम्येन सर्वत्र समं पश्यति योऽर्जुन ।
सुखं वा यदि वा दुःखं स योगी परमो मतः ॥
--
(आत्मौपम्येन सर्वत्र समम् पश्यति यः अर्जुनः ।
सुखम् वा यदि वा दुःखम् सः योगी परमः मतः ॥)
--
भावार्थ :
सुख हो या दुःख, किसी भी परिस्थिति में, हे अर्जुन! अपनी (चेतन आत्मा की चेतना की) उपमा से सर्वत्र एक समान व्याप्त चैतन्य आत्मा को ही, जो देखता है, वह योगी परम (श्रेष्ठ) माना जाता है ।
--
अध्याय 8, श्लोक 6,
--
यं यं वापि स्मरन्भावं त्यजत्यन्ते कलेवरम् ।
तं तमेवैति कौन्तेय सदा तद्भावभावितः ॥
--
(यम् यम् वा अपि स्मरन्-भावम् त्यजति-अन्ते कलेवरं ।
तम् तम्-एव-एति कौन्तेय सदा तद्भाव भावितः ॥)
--
अथवा (अर्थात् यह भी कहा जा सकता है कि), हे कौन्तेय अर्जुन! जिस जिस भी भाव को मनुष्य अपने अन्तकाल के आने पर स्मरण कर रहा होता है, देह को त्यागते समय वह उसी-उसी भाव को प्राप्त हो जाता है, क्योंकि वह उसी भाव से भावित हो रहा होता है ।
--
अध्याय 10, श्लोक 41,

यद्यद्विभूतिमत्सत्त्वं श्रीमदूर्जितमेव वा
तत्तदेवावगच्छ त्वं मम तेजोंऽशसम्भवम् ॥
--
(यत् यत् विभूतिमत् सत्त्वम् श्रीमत् ऊर्जितम् एव वा
तत् तत् एव अवगच्छ त्वम् मम तेजः अंशसम्भवम् ॥)
--
(तेजोंऽशसम्भवम्  -  तेजः अंश सम्भवम्)
--
भावार्थ :
जो जो भी असाधारण विशेषता युक्त, ऐश्वर्य से पूर्ण, और प्राणवान तत्त्व दिखलाई देता है, उस सभी को तुम मेरे ही तेज के अंश से उत्पन्न हुआ जानो ।
--
अध्याय 11 , श्लोक 41,
--
सखेति मत्वा प्रसभं यदुक्तं
हे कृष्ण हे यादव हे सखेति ।
अजानता महिमानं तवेदं
मया प्रमादात्प्रणयेन  वापि ॥
--
(सखा इति मत्वा प्रसभं यत्-उक्तम्
हे कृष्ण हे यादव हे सखे इति ।
अजानता महिमानम् तव इदम्
मया प्रमादात् प्रणयेन वा अपि ।)
--
भावार्थ :
हे कृष्ण, हे यादव, हे सखे! आपकी इस महिमा से अनभिज्ञ होने के कारण, मेरे द्वारा असावधानतावश, हठपूर्वक या प्रीति के आवेश में भी जो भी कहा गया हो, ...
--
अध्याय  15, श्लोक 10,
--
उत्क्रामन्तं स्थितं वापि भुञ्जानं वा गुणान्वितम् ।
विमूढा नानुपश्यन्ति पश्यन्ति ज्ञानचक्षुषः ॥

(उत्क्रामन्तम् स्थितम् वा अपि भुञ्जानम् वा गुणान्वितम् ।
विमूढाः न अनुपश्यन्ति पश्यन्ति ज्ञानचक्षुषः ॥)
--
(उस आत्मा को, ) शरीर को छोड़कर जाते हुए,  शरीर में अवस्थित रहते हुए, या तीनों गुणों से युक्त होकर विषयों का उपभोग करते हुए भी, अज्ञानग्रस्त मनुष्य जिसे नहीं देख पाते, किन्तु जिनके ज्ञानचक्षु खुले होते हैं वे अवश्य देखते हैं ।
--
अध्याय 17, श्लोक 19,

मूढग्राहेणात्मनो यत्पीडया क्रियते तपः ।
परस्योत्सादनार्थं वा तत्तामसमुदाहृतः ॥
--
(मूढग्राहेण आत्मनः यत् पीडया क्रियते तपः ।
परस्य उत्सादनार्थम् वा तत् तामसम् उदाहृतम् ॥)
--
भावार्थ :
मूढतापूर्ण दुराग्रह सहित, जिस तप (श्रम) को अपने मन, शरीर, वाणी की पीड़ा के साथ या दूसरे का अनिष्ट करने के ध्येय से किया जाता है, उसे तामस तप कहा गया है ।
--
अध्याय 17, श्लोक 21,
यत्तु प्रत्युपकारार्थं फलमुद्दिश्य वा पुनः ।
दीयते च परिक्लिष्टं तद्दानं राजसं स्मृतम् ॥
--
(यत् तु प्रत्युपकारार्थम् फलम् उद्दिश्य वा पुनः ।
दीयते च परिक्लिष्टम् तत् दानम् राजसम् स्मृतम् ॥
--
भावार्थ :
जो दान बदले में सम्मान, गौरव आदि पाने के लिए, या किसी विशेष फल की प्राप्ति की कामना से, या फिर क्लेशपूर्वक, बाध्य होकर दिया जाता है उस दान को राजस दान कहा गया है ।
--
अध्याय 18, श्लोक 15,
--
शरीरवाङ्गमनोभिर्यत्कर्म  प्रारभते   नरः ।
न्याय्यं वा विपरीतं वा पञ्चैते तस्य हेतवः  ॥
--
(शरीरवाङ्मनोभिः यत् कर्म प्रारभते नरः ।
न्याय्यम् वा विपरीतम् वा पञ्च एते तस्य हेतवः ॥)
--
मनुष्य शरीर, वाणी, मन आदि  से न्यायसम्मत  या न्याय से विपरीत जिस किसी भी कर्म को आरम्भ  करता है, उसे करने के हेतु (कारक, कार्यकारी तत्व, अधिष्ठान, कर्ता, करण, चेष्टा तथा दैव  -पिछले श्लोक में विस्तार से वर्णित किए गए ये पाँच ) हैं।
--
अध्याय 18, श्लोक 24,

यत्तु कामेप्सुना कर्म साहङ्कारेण वा पुनः ।
क्रियते बहुलायासं तद्राजसमुदाहृतम् ॥
--
(यत् तु कामेप्सुना कर्म साहङ्कारेण वा पुनः ।
क्रियते बहुलायासम् तत् राजसम् उदाहृतम् ॥)
--
भावार्थ :
किन्तु, जिस कर्म को भोगों की प्राप्ति के उद्देश्य से, ’मैं’ करता हूँ इस आग्रह के साथ किया जाता है, या फिर जिसे बहुत परिश्रम से किया जाता है, उसको राजस कर्म कहा जाता है ।
--
अध्याय 18, श्लोक 40,

न तदस्ति पृथिव्यां वा दिवि देवेषु वा पुनः ।
सत्त्वं प्रकृतिजैर्मुक्तं यदेभिः स्यात्त्रिभिर्गुणैः ॥
--
(न तत्-अस्ति पृथिव्याम् वा दिवि देवेषु वा पुनः ।
सत्तवम् प्रकृतिजैः मुक्तम् यत् एभिः स्यात् त्रिभिः गुणैः ॥)
--
भावार्थ :
पृथ्वी पर, आकाश में अथवा देवताओं में भी ऐसा कोई कहीं भी नहीं है, जो प्रकृति से उत्पन्न होनेवाले इन तीन गुणों (के प्रभाव) से मुक्त हो ।
--

’वा’ / ’vā’  - or,

Chapter 1, śloka 32,

na kāṅkṣe vijayaṃ kṛṣṇa
na ca rājyaṃ sukhāni ca |
kiṃ no rājyena govinda
kiṃ bhogairjīvitena ||
--
(na kāṅkṣe vijayam kṛṣṇa
na ca rājyam sukhāni ca |
kim naḥ rājyena govinda
kim bhogaiḥ jīvitena ||)
--
Meaning :
O  kṛṣṇa! Neither (I) desire the victory, nor the kingdom. Of what worth is this kingdom, and of what the sense in living a life enjoying such pleasures?
(While, ... in the next śloka...)
--
Chapter 2, śloka 6,

na caitavidmaḥ kataranno garīyo
yad jayema yadi no jayeyuḥ |
yāneva hatvā na jijīviṣāmas-
te:'vasthitāḥ pramukhe dhārtarāṣṭrāḥ ||
--
(na ca etat  vidmaḥ kataran naḥ garīyaḥ
yat jayema yadi no jayeyuḥ |
yān eva hatvā na jijīviṣāmaḥ
te avasthitāḥ pramukhe dhārtarāṣṭrāḥ ||)
--
Meaning :
While killing these very people, the sons of dhṛtarāṣṭra, who are opposite to us on this battle-field, we don't even know whether we shall win over them, or they on us. We also don't know which one of these two possibilities is the better...
--
Chapter 2, śloka 20,

na jāyate mriyate kadācin-
nāyaṃ bhūtvā:'bhavitā na bhūyaḥ |
ajo nityaḥ śāśvato:'yaṃ purāṇo
na hanyate hanyamāne śarīre ||
--
(na jāyate mriyate kadācit -
na ayam bhūtvā abhavitā na bhūyaḥ |
ajaḥ nityaḥ śāśvataḥ ayam purāṇaḥ
na hanyate hanyamāne śarīre ||)
--
Meaning :
Self is neither born, nor dies at any time. 'Self' neither 'becomes'/ 'appears' nor 'dissolves'/disappears' to manifest again. 'Self' is birth-less, is ever-present, eternal and timeless, and  dies not even if the body is slain.
--
Chapter 2, śloka 37,

hato prāpsyasi svargaṃ
jitvā bhokṣyase mahīm |
tasmāduttiṣṭha kaunteya
yuddhāya  kṛtaniścaya ||
*
(hataḥ prāpsyasi svargam
jitvā bhokṣyase mahīm |
tasmāt uttiṣṭha kaunteya
yuddhāya kṛtaniścaya ||)
--
Meaning :
Kaunteya (Arjuna)! While engaged in war if you are killed on the battle-ground, you will attain heaven. And, on the other hand, if you win, you will be the ruler of the land. Therefore, get up, fight with determination.
--
Chapter 6, śloka 32,

ātmaupamyena sarvatra
samaṃ paśyati yo:'rjuna |
sukhaṃ yadi duḥkham
sa yogī paramo mataḥ ||
--
(ātmaupamyena sarvatra
samam paśyati yaḥ arjunaḥ |
sukham yadi duḥkham
saḥ yogī paramaḥ mataḥ ||)
--
Meaning :
arjuna ! In happiness or in pain, one who sees the same Self in him-self and all others everywhere, is a yogī great indeed.
--
Chapter 8, śloka 6,

yaṃ yaṃ pi smaranbhāvaṃ
tyajatyante kalevaram |
taṃ tamevaiti kaunteya
sadā tadbhāvabhāvitaḥ ||
--
(yam yam api smaran-bhāvam
 tyajati-ante kalevaraṃ |
taṃ taṃ-eva-eti kaunteya
sadā tadbhāva bhāvitaḥ ||)
--
Meaning :
O kaunteya (arjuna)! Whatever state of being one thinks of when one leaves the body, one attains the same after his death.
--
Chapter 10, śloka 41,

yadyadvibhūtimatsattvaṃ
śrīmadūrjitameva vā |
tattadevāvagaccha tvaṃ
mama tejoṃ:'śasambhavam ||
--
(yat yat vibhūtimat sattvam
śrīmat ūrjitam eva vā |
tat tat eva avagaccha tvam
mama tejaḥ aṃśa-sambhavam ||)
--
(tejoṃ:'śasambhavam  -  tejaḥ aṃśa sambhavam)
--
Meaning :
Know well, whatever is extra-ordinarily glorious, resplendent, or powerful, that everything is born of a part of My own Splendor.
--
Chapter 11, śloka 41,

sakheti matvā prasabhaṃ yaduktaṃ
he kṛṣṇa he yādava he sakheti |
ajānatā mahimānaṃ tavedaṃ
mayā pramādātpraṇayena  pi ||
--
(sakhā iti matvā prasabhaṃ yat-uktam
he kṛṣṇa he yādava he sakhe iti |
ajānatā mahimānam tava idam
mayā pramādāt praṇayena api |)
--
Meaning :
O kṛṣṇa! O yādava! O Friend!
Not knowing Your this Glory, Either through negligence, insistence or in the spirit of friendship, whatever I might have said unto you , ( I apologize for them)
--
Chapter 15, śloka 10,

utkrāmantaṃ sthitaṃ pi
bhuñjānaṃ guṇānvitam |
vimūḍhā nānupaśyanti
paśyanti jñānacakṣuṣaḥ ||
--
(utkrāmantam sthitam api
bhuñjānam guṇānvitam |
vimūḍhāḥ na anupaśyanti
paśyanti jñānacakṣuṣaḥ ||)
--
Meaning :
Those who are ignorant do not see but those endowed with the eye of wisdom do see, how the soul departs or dwells in the body, or how with the help of the three guṇa-s (attributes of prakṛti) undergoes experiences of senses in relation with their respective objects.
--
Chapter 17, śloka 19,

mūḍhagrāheṇātmano
yatpīḍayā kriyate tapaḥ |
parasyotsādanārthaṃ vā 
tattāmasamudāhṛtaḥ ||
--
(mūḍhagrāheṇa ātmanaḥ
yat pīḍayā kriyate tapaḥ |
parasya utsādanārtham vā 
tat tāmasam udāhṛtam ||)
--
Meaning :
The penance (tapaḥ) that is started because of some prejudiced motive and inflicting pain on oneself  (one's body, mind or voice) or with the aim of harming some-one else, is called the penance (tapaḥ) of the dark (tāmasa) kind.
--
Note :
There are many words appropriate to convey the sense of 'tāmasa'. Here I find the word 'dark' as the one that perhaps fits well.
--
Chapter 17, śloka 21,

yattu pratyupakārārthaṃ
phalamuddiśya punaḥ |
dīyate ca parikliṣṭaṃ
taddānaṃ rājasaṃ smṛtam ||
--
(yat tu pratyupakārārtham
phalam uddiśya punaḥ |
dīyate ca parikliṣṭam
tat dānam rājasam smṛtam ||
--
Meaning :
The charity / donation offered with expectation of gaining reputation, appreciation in reward of the same, or with a purpose of fulfilling some desire, or again, because of fear or compulsion is termed as of the rājasa kind.
--
Chapter 18, śloka 15,

śarīravāṅgamanobhiryat-
karma  prārabhate   naraḥ |
nyāyyaṃ viparītaṃ vā 
pañcaite  tasya hetavaḥ  ||
--
(śarīravāṅmanobhiḥ yat
karma prārabhate naraḥ |
nyāyyam viparītam vā 
pañca ete tasya hetavaḥ ||)
--
Meaning :
Physical, verbal or mental, whatever right or wrong action one begins, these 5 factors (1.the seat / support of action / sense of self, / 2.the 'doer' / kartā,  3. organs of action, 4. various efforts, and 5. Destiny) are behind the action.
--
Chapter 18, śloka 24,

yattu kāmepsunā karma
sāhaṅkāreṇa punaḥ |
kriyate bahulāyāsaṃ
tadrājasamudāhṛtam ||
--
(yat tu kāmepsunā karma
sāhaṅkāreṇa punaḥ |
kriyate bahulāyāsam
tat rājasam udāhṛtam ||)
--
Meaning :
But, The action that is prompted by the desire for enjoyment of pleasures, or is done with the attitude of ego, and requires a lot of effort is called  karma of the rājasa kind.
--
Chapter 18, śloka 40,

na tadasti pṛthivyāṃ vā 
divi deveṣu punaḥ |
sattvaṃ prakṛtijairmuktaṃ
yadebhiḥ syāttribhirguṇaiḥ ||
--
(na tat-asti pṛthivyām vā 
divi deveṣu punaḥ |
sattavam prakṛtijaiḥ muktam
yat ebhiḥ syāt tribhiḥ guṇaiḥ ||)
--
Meaning :
There is no such entity on the earth, in the sky or among the gods that is free from (unaffected by) these three attributes (guṇa-s) that are inherent in prakṛti / manifestation of the Supreme principle.
--



Monday, July 14, 2014

आज का श्लोक, ’सत्त्वम्’ / ’sattvam’

आज का श्लोक, ’सत्त्वम्’ / ’sattvam’
_____________________________

’सत्त्वम्’ / ’sattvam’ - सार, मौलिक तत्त्व,

अध्याय 10, श्लोक 36,

द्यूतं छलयतामस्मि तेजस्तेजस्विनामहम् ।
जयोऽस्मि व्यवसायोऽस्मि सत्त्वं सत्त्ववतामहम् ॥
--
(द्यूतम् छलयताम् अस्मि तेजः तेजस्विनाम् अहम् ।
जयः अस्मि व्यवसायः अस्मि सत्त्वम् सत्त्ववताम् अहम् ॥)
--
भावार्थ :
छल करनेवालों में जुआ, और प्रभावशाली पुरुषों का तेज मैं हूँ, जीतनेवालों की विजय हूँ, संकल्पशीलों का संकल्प हूँ, एवं सात्त्विक प्रवृत्तिवाले पुरुषों की सात्त्विकता मैं हूँ ।
--
अध्याय 10, श्लोक 41,

यद्यद्विभूतिमत्सत्त्वं श्रीमदूर्जितमेव वा।
तत्तदेवावगच्छ त्वं मम तेजोंऽशसम्भवम् ॥
--
(यत् यत् विभूतिमत् सत्त्वम् श्रीमत् ऊर्जितम् एव वा।
तत् तत् एव अवगच्छ त्वम् मम तेजोंऽशसम्भवम् ॥)
--
(तेजोंऽशसम्भवम्  -  तेजः अंश सम्भवम्)
--
भावार्थ :
जो जो भी विशेषता युक्त, ऐश्वर्य से पूर्ण, और प्राणवान तत्त्व दिखलाई देता है, उस सभी को तुम मेरे ही तेज के अंश से उत्पन्न हुआ जानो ।
--
अध्याय  13, श्लोक 26
--
यावत्सञ्जायते किञ्चित्सत्त्वं स्थावरजङ्गमम् ।
क्षेत्रक्षेत्रज्ञसंयोगात्तद्विद्धि भरतर्षभ ॥
--
(यावत् सञ्जायते किञ्चित् सत्त्वम् स्थावरजङ्गमम् ।
क्षेत्रक्षेत्रज्ञसंयोगात् तत् विद्धि भरतर्षभ ॥)
--
भावार्थ :
हे भरतर्षभ (अर्जुन)! जहाँ तक, जितना भी कुछ स्थावर और जंगम,  व्यक्त रूप में अस्तित्व में आता है, वह सभी सत्त्व की ही अभिव्यक्ति है और इसलिए , क्षेत्र तथा क्षेत्रज्ञ के संयोग से ही उसको संभव जानो ।
--
अध्याय 14, श्लोक 5,

सत्त्वं रजस्तम इति गुणाः प्रकृतिसम्भवाः ।
निबध्नन्ति महाबाहो देहे देहिनमव्ययम् ॥
--
(सत्त्वम् रजः तमः इति गुणाः प्रकृतिसम्भवाः ।
निबध्नन्ति महाबाहो देहे देहिनम् अव्ययम् ॥)
--
भावार्थ :
हे महाबाहु (अर्जुन)! सत्त्वगुण, रजोगुण, एवं तमोगुण प्रकृति से उत्पन्न ये तीनों गुण अविनाशी स्वरूप वाले देही (चेतन-तत्त्व) को देह में बाँधते हैं ।
--
अध्याय 14, श्लोक 6,

तत्र सत्त्वं निर्मलत्वात्प्रकाशकमनामयं ।
सुखसङ्गेन बध्नाति ज्ञानसङ्गेन चानघ ॥
--
(तत्र सत्त्वम् निर्मलत्वात् प्रकाशकम् अनामयम् ।
सुखसङ्गेन बध्नाति ज्ञानसङ्गेन च अनघ ॥)
--
भावार्थ :
हे अनघ (अर्जुन) ! (प्रकृति से उद्भूत तीन गुणों में से) सत्त्व उसमें निहित निर्मलत्व, प्रकाशकत्व, और शुचिता के कारण मनुष्य को सुख की भावना से बाँध देता है,  ।
अर्थात् ’मैं सुखी रहूँ, -हो जाऊँ’ इस विचार अथवा कामना के रूप में बंधन बन जाता है ।
--
अध्याय 14, श्लोक 9,
सत्त्वं सुखे सञ्जयति रजः कर्मणि भारत ।
ज्ञानमावृत्त्य तु तमः प्रमादे सञ्जयत्युत ॥
--
(सत्त्वम् सुखे सञ्जयति रजः कर्मणि भारत ।
ज्ञानमावृत्य तु तमः प्रमादे सञ्जयति उत ॥)
--
भावार्थ :
(आत्मा के स्वाभाविक स्वरूप को आवृत्त कर) सत्त्वगुण तो चित्त को सुख में प्रवृत्त करता है, रजोगुण कर्म में प्रवृत्त करता है, तथा हे भारत (अर्जुन)! तमोगुण ज्ञान को ढाँककर चित्त को प्रमाद में प्रवृत्त करता है ।)
टिप्पणी : इस प्रकार तीनों गुण आत्मा के स्वरूप को आवरित रखते हैं ।
--
अध्याय 14, श्लोक 10,

रजस्तमश्चाभिभूय सत्त्वं भवति भारत ।
रजः सत्त्वं तमश्चैव तमः सत्त्वं रजस्तथा ॥
--
(रजः तमः च अभिभूय सत्त्वम् भवति भारत ।
रजः सत्त्वम् तमः च एव तमः सत्त्वम् रजः तथा ॥)
--
भावार्थ :
रजोगुण एवं तमोगुण को दबाकर सतोगुण प्रबल हो उठता है, और रजोगुण भी सतोगुण एवं तमोगुण को दबाकर प्रबल हो उठता है । इसी तरह से तमोगुण भी सतोगुण एवं रजोगुण को दबाकर प्रबल हो उठता है । संक्षेप में एक समय में इनमें से कोई एक सर्वाधिक प्रबल, शेष दो पर हावी हो जाता है ।
--
अध्याय 14, श्लोक 11,

सर्वद्वारेषु देहेऽस्मिन्प्रकाश उपजायते ।
ज्ञानं यदा तदा विद्याद्विवृद्धं सत्त्वमित्युत ॥
--
(सर्वद्वारेषु देहे अस्मिन् प्रकाशः उपजायते ।
ज्ञानम् यदा तदा विद्यात् विवृद्धम् सत्त्वम् इति उत ॥)
--
भावार्थ : मन पर तीनों गुणों का प्रभाव निरन्तर पड़ता रहता है । पिछले श्लोक 10 में बतलाया गया कि किस प्रकार एक समय पर एक ही गुण शेष दो गुणों को दबाकर मन पर आधिपत्य कर लेता है । इस क्रम में जिस समय सत्त्वगुण प्रबल होता है देह के सभी द्वारों (मन तथा इन्द्रियों में) चेतनता, निर्मलता तथा नीरोगता (स्वास्थ्य, आरोग्य) का विस्तार होता है, क्योंकि जैसा इसी अध्याय के पूर्व श्लोक क्रमांक 6 में कहा गया, सत्त्वगुण जो कि सुख से बाँधता है, इन्हीं का कारक है । और चूँकि ये तीनों दशाएँ आत्मा की सहज स्वाभाविक अवस्था है, इसलिए मनुष्य को इनमें सुख की प्रतीति तथा फलस्वरूप तज्जनित सुख का आभास भी होता है । यह अवस्था सत्त्व की प्रबलता और प्रचुरता की द्योतक है ।
--
अध्याय 17, श्लोक 1,
अर्जुन उवाच :
ये शास्त्रविधिमुत्सृज्य यजन्ते श्रद्धयान्विताः ।
तेषां निष्ठा तु का कृष्ण सत्त्वमाहो रजस्तमः ॥
--
(ये शास्त्रविधिम् उत्सृज्य यजन्ते श्रद्धयान्विताः ।
तेषाम् निष्ठा तु का कृष्ण सत्त्वम् आहो रजः तमः ॥)
--
भावार्थ :
अर्जुन ने प्रश्न किया -
जो लोग शास्त्र द्वारा निर्दिष्ट विधि का, (उनसे अनभिज्ञ होने से, या परिस्थितियों के कारण) निर्वाह नहीं कर पाते, किन्तु श्रद्धा से युक्त होते हैं, उनकी निष्ठा को हे कृष्ण! सात्त्विक, राजसिक अथवा तामसिक में से किस श्रेणी में रखा जा सकता है?
--
टिप्पणी :
कुछ लोगों की परम सत्ता में श्रद्धा तो होती है, किन्तु स्पष्टता न होने से उसकी उपासना कैसे करें इस बारे में उन्हें ठीक से निश्चय नहीं होता । दूसरी ओर ऐसे भी लोग हैं जो ऐसी किसी सत्ता के अस्तित्व को स्वीकार तक नहीं करते, किन्तु वे भी अपने आप के एक चेतन-सत्ता होने के सहजतः प्रकट तथ्य को न तो अस्वीकार कर सकते हैं न असिद्ध कर सकते हैं । ऐसे लोगों की गति उनकी प्रकृति के अनुसार तय होती है । किन्तु जो लोग किसी ऐसी परम सत्ता पर सम्यक् चिन्तन से प्राप्त निश्चयपूर्वक या अन्तःप्रज्ञा से ही श्रद्धा रखते हैं और उन्हें लगता है कि वे उस परम सत्ता को ठीक से नहीं जानते, इसलिए उसको जानने या प्राप्त करने के लिए उसकी येन केन प्रकारेण उपासना करते हैं, वे भी अपनी प्रकृति के अनुसार उसकी कृपा के भागी होते हैं । आनेवाले श्लोक 2 में यही स्पष्ट किया गया है कि यह यह श्रद्धा भी पुनः प्रकृति के ही तीन गुणों के अनुसार सात्त्विक, राजसिक अथवा तामसिक होती है । इन तीन गुणों या प्रकृतियों वाले मनुष्यों की उपासना विधि भी तीन प्रकार की होती है । किन्तु जो पूरी तरह अपनी प्रकृति से ही परिचालित होते हैं, जिन्हें न तो परम सत्ता और न ही अपने-आपके बारे में जानने समझने की कोई रुचि होती है, वे किसी इष्ट की उपासना क्यों करेंगे?
--
अध्याय 18, श्लोक 40,

न तदस्ति पृथिव्यां वा दिवि देवेषु वा पुनः ।
सत्त्वं प्रकृतिजैर्मुक्तं यदेभिः स्यात्त्रिभिर्गुणैः ॥
--
(न तत्-अस्ति पृथिव्याम् वा दिवि देवेषु वा पुनः ।
सत्त्वम् प्रकृतिजैः मुक्तम् यत् एभिः स्यात् त्रिभिः गुणैः ॥)
--
भावार्थ :
पृथ्वी पर, आकाश में अथवा देवताओं में भी ऐसा कोई कहीं भी नहीं है, जो प्रकृति से उत्पन्न होनेवाले इन तीन गुणों (के प्रभाव) से मुक्त हो ।
--


’सत्त्वम्’ / ’sattvam’ - essence, essential constituent,

Chapter 10, śloka 36,

dyūtaṃ chalayatāmasmi
tejastejasvināmaham |
jayo:'smi vyavasāyo:'smi
sattvaṃ sattvavatāmaham ||
--
(dyūtam chalayatām asmi
tejaḥ tejasvinām aham |
jayaḥ asmi vyavasāyaḥ asmi
sattvam sattvavatām aham ||)
--
Meaning :
I AM the gambling (betting) of the deceitful, splendor of the influential, I AM victory, effort / enterprise, and I AM the joy, peace of those who are of sāttvika temperament.
--
Chapter 10, śloka 41,

yadyadvibhūtimatsattvaṃ 
śrīmadūrjitameva vā|
tattadevāvagaccha tvaṃ
mama tejoṃ:'śasambhavam ||
--
(yat yat vibhūtimat sattvam 
śrīmat ūrjitam eva vā|
tat tat eva avagaccha tvam
mama tejoṃ:'śasambhavam ||)
--
(tejoṃ:'śasambhavam  -  tejaḥ aṃśa sambhavam)
--
Meaning :
Know well, whatever is glorius, resplendent, or powerful, that everything is born of a part of My own Splendor.
--
Chapter 13, shloka 26,
yāvatsañjāyate kiñcit-
sattvaṃ sthāvarajaṅgamam |
kṣetrakṣetrajñasaṃyogāt-
tadviddhi bharatarṣabha ||
--
(yāvat sañjāyate kiñcit
sattvam sthāvarajaṅgamam |
kṣetrakṣetrajñasaṃyogāt
tat viddhi bharatarṣabha ||)
--
Meaning :
O  bharatarṣabha (arjuna) ! Whatever movable or not-moving comes into being and is seen as manifest, Know well, this essence is there because of the contact between the 'known' and the one who knows this 'known'.
--
Chapter 14, śloka 5,

sattvaṃ rajastama iti
guṇāḥ prakṛtisambhavāḥ |
nibadhnanti mahābāho
dehe dehinamavyayam ||
--
(sattvam rajaḥ tamaḥ iti
guṇāḥ prakṛtisambhavāḥ |
nibadhnanti mahā bāho
dehe dehinam avyayam ||)
--
Meaning :
sattva, raja and tama,  these three attributes (guṇa) of manifestation (prakṛti) bind him to the body, to the one (the consciousness associated with the body), who takes himself as the body.
--
Chapter 14, śloka 6,

tatra sattvaṃ nirmalatvāt-
prakāśakamanāmayaṃ |
sukhasaṅgena badhnāti
jñānasaṅgena cānagha ||
--
(tatra sattvam nirmalatvāt
prakāśakam anāmayam |
sukhasaṅgena badhnāti
jñānasaṅgena ca anagha ||)
--
Meaning :
There, O stainless / sinless (arjuna)! Because of the clarity, intelligence, and purity inherent in 'sattvam', this aspect of 'prakṛti' binds one with the 'sense of happiness'.
--
Note :
There, (after 'Manifestation' has taken place, and the 3 latent aspects emerge out), 'harmony' or 'sattvaM' being of the nature of light and clarity, binds the 'self' ( the sense of being 'one' in the world, where-as others are 'many'),  with the sense of happiness, and it stands to reason that the fundamental sense of being is happiness only. One wants to be happy by intrinsic urge. So, this is 'harmony' > sattvaM aspect of 'prakṛti'. With reference to the earlier shloka 5, of this chapter where 'prakRti' - the 'manifestation', is said to be the expression of the 3 aspects, / attributes, namely the 'sattva' > harmony, the 'rajas' > 'passion' / movement, and the 'tamas' > inertia. These 3 aspects are inherent in 'prakRti' which may be accepted  as 'nature' also. The word 'nature' comes from 'naptR' / ’नप्तृ’ of Sanskrit, means the next, the word 'next' is again a distortion of naptṛ, ’नप्तृ’. 'naptā', नप्ता, नाती > grandson, 'nAtA',  नाता >  relation, are in Hindi. Then 'nephew', 'niece', 'nuptial', 'nepotism', 'nature', 'natal', are in English. The literal and etymological meaning of  the Sanskrit word 'prakṛti' is 'modification'. The same ever-abiding essence, The Brahman, Which 'Manifests' in the form of 'prakṛti', and withdraws again to the original immanent substratum / support, source. If one can trace the etymological roots of English words, most of them reduce to some Sanskrit origin and then ’first-hand understanding’ of GitA or other Sanskrit texts will be much more rewarding, enlightening,  fascinating and fulfilling, The joy so achieved will be just immense, indescribable. In comparison, when we read the 'translations' we usually get more and more baffled and confused, we tend to find-out a 'philosophy' which is just tiring and of no avail except perhaps in terms of a scholarly and academic reputation only.)
--
Chapter 14, śloka 9,
sattvaṃ sukhe sañjayati
rajaḥ karmaṇi bhārata |
jñānamāvṛttya tu tamaḥ
pramāde sañjayatyuta ||
--
(sattvam sukhe sañjayati
rajaḥ karmaṇi bhārata |
jñānamāvṛtya tu tamaḥ
pramāde sañjayati uta ||)
--
Meaning :
bhArata (arjuna)! Driven by the attribute of harmony (sattvaṃ), the mind ( citta ) gets identified with joy and peace, driven by the attribute of passion (rajaḥ / rajas), the mind gets identified with  action, and driven by the attribute of inertia (tamaḥ
 / tamas) the mind gets identified with sloth, idleness.
--
Chapter 14, śloka 10,

rajastamaścābhibhūya
sattvaṃ bhavati bhārata |
rajaḥ sattvaṃ tamaścaiva
tamaḥ sattvaṃ rajastathā ||
--
(rajaḥ tamaḥ ca abhibhūya
sattvam bhavati bhārata |
rajaḥ sattvam tamaḥ ca eva
tamaḥ sattvam rajaḥ tathā ||)
--
Meaning : Overpowering rajoguṇa and tamoguṇa, satoguṇa prevails. Overpowering satoguṇa and tamoguṇa, rajoguṇa prevails. Overpowering satoguṇa and rajoguṇa tamoguṇa prevails.
--
Chapter 14, śloka 11,

sarvadvāreṣu dehe:'smin-
prakāśa upajāyate |
jñānaṃ yadā tadā vidyād-
vivṛddhaṃ sattvamityuta ||
--
(sarvadvāreṣu dehe asmin
prakāśaḥ upajāyate |
jñānam yadā tadā vidyāt
vivṛddham sattvam iti uta ||)
--
Meaning :
Mind functions by the force, and under the influence of the three attributes (guṇa-s) of manifestation (prakṛti). As explained in the śloka 6 of this Chapter, 'sattvaguṇa' has the qualities of  consciousness, harmony, joy, intelligence, clarity, purity and cleanliness, and absence of ill, when 'sattvaguṇa' predominates over the other two attributes (namely rajoguṇa and tamoguṇa,)  one feels just happy and peaceful, content, which are the revelations of the nature of the essential Reality / Self. This further becomes 'experience' and the 'memory'. Thus 'sattvaguṇa' causes the sense of happiness. And as a consequence binds with 'pleasure'. This is again a bondage only, -not the freedom. When this happens, it is the indication of the preponderance of  'sattvaguṇa'.
--
Chapter 17, śloka 1,

arjuna uvāca :
ye śāstravidhimutsṛjya
yajante śraddhayānvitāḥ |
teṣāṃ niṣṭhā tu kā kṛṣṇa
sattvamāho rajastamaḥ ||
--
(ye śāstravidhim utsṛjya
yajante śraddhayānvitāḥ |
teṣām niṣṭhā tu kā kṛṣṇa
sattvam āho rajaḥ tamaḥ ||)
--
Meaning :
arjuna :
What kind of the conviction ( niṣṭhā) is of those, who are devoted ( śraddhayānvitāḥ) to the Supreme principle (that maintains this whole existence), but don't quite follow the specific injunctions as are laid down in the scriptures (just because of the circumstances).
--
Chapter 18, śloka 40,

na tadasti pṛthivyāṃ vā
divi deveṣu vā punaḥ |
sattvaṃ prakṛtijairmuktaṃ
yadebhiḥ syāttribhirguṇaiḥ ||
--
(na tat-asti pṛthivyām vā
divi deveṣu vā punaḥ |
sattavam prakṛtijaiḥ muktam
yat ebhiḥ syāt tribhiḥ guṇaiḥ ||)
--
Meaning :
There is no such entity on the earth, in the sky or among the gods that is free from (unaffected by) these three attributes (guṇa-s) that are inherent in prakṛti / manifestation of the Supreme principle.
--




Saturday, March 1, 2014

आज का श्लोक, ’स्यात्’ / 'syAt'

आज का श्लोक ’स्यात्’ / 'syAt'
--
अध्याय 1, श्लोक 36 ,
--
निहत्य धार्तराष्ट्रान्नः का प्रीतिः स्याज्जनार्दन ।
पापमेवाश्रयादस्मान्हत्वै तानाततायिनः ॥
--
(निहत्य धार्तराष्ट्रान्  नः का प्रीतिः स्यात्  जनार्दन ।
पापम्  एव आश्रयेत्  अस्मान् हत्वा एतान् आततायिनः ॥)
--
भावार्थ :
धृतराष्ट्र के पुत्रों को मारकर भला हमें क्या प्रसन्नता होगी? बल्कि इन आततायियों की हत्या से हम तो पाप के ही भागी होंगे ।
--
अध्याय 2, श्लोक 7,
--
कार्पण्यदोषोपहतस्वभावः
पृच्छामि त्वां धर्मसम्मूढचेताः ।
यच्छ्रेयः स्यान्निश्चितं ब्रूहि तन्मे
शिष्यस्तेऽहं शाधि मां त्वां प्रपन्नम् ॥७
--
(कार्पण्य-दोष-उपहत-स्वभावः
पृच्छामि त्वाम् धर्मसम्मूढचेताः ।
यत्-श्रेयः स्यात्-निश्चितम् ब्रूहि तत्-मे
शिष्यः ते-अहम् शाधि माम् त्वाम् प्रपन्नम् ॥)
--
भावार्थ :
--
भावनात्मक दुर्बलता की प्रवृत्ति से अभिभूत हुआ मैं, मेरा धर्म क्या है इस बारे में संशयग्रस्त हो रहा हूँ । इसलिए आपसे पूछता हूँ कि मेरे लिए जो भी निश्चित ही श्रेयस्कर है उसे मुझसे कहें । मैं आपका शिष्य हूँ, आपकी शरण हूँ, मुझे शिक्षा दें ।
--
अध्याय 3, श्लोक 17,
--
यस्त्वात्मरतिरेव स्यादात्मतृप्तश्च मानवः ।
आत्मन्येव च सन्तुष्टस्तस्य कार्यं न विद्यते ॥
--
(यः तु आत्मरतिः एव स्यात्-आत्मतृप्तः च मानवः ।
आत्मनि-एव च सन्तुष्टः तस्य कार्यम् न विद्यते ॥)
--
भावार्थ :
परंतु जो मनुष्य (आत्मा को जानकर) आत्मा में ही रमण करता है, और आत्मा में ही तृप्त एवं सन्तुष्ट हो जाता है, उसके लिए कोई कर्तव्य शेष नहीं रह जाता ।
--
अध्याय 10, श्लोक 39,
--
यच्चापि सर्वभूतानां बीजं तदहमर्जुन ।
न तदस्ति विना यत्स्यान्मया भूतं चराचरं ॥
--
(यत् च अपि सर्वभूतानाम् बीजं तत्-अहम्-अर्जुन ।
न तत्-अस्ति विना यत्-स्यात्-मया भूतं चराचरं )
--
भावार्थ :
और हे अर्जुन! सारे भूत-समुदायों का जो एकमात्र कारण है, वह भी मैं ही हूँ, क्योंकि चर-अचर में ऐसा कहीं कुछ नहीं है जो मुझसे रहित हो ।
--
अध्याय 11, श्लोक 12,
--
दिवि सूर्यसहस्रस्य भवेद्युगपदुत्थिता ।
यदि भाः सदृशी सा स्याद्भासस्तस्य महात्मनः ॥
--
(दिवि सूर्य-सहस्रस्य भवेत्-युगपत्-उत्थिता ।
यदि भाः सदृशी सा स्यात्-भासः तस्य महात्मनः ॥)
--
भावार्थ :
आकाश में हजार सूर्य यदि एक साथ उदय हो उठें तो उनसे उत्पन्न होनेवाला प्रकाश भी कदाचित् ही उन महात्मा (श्रीकृष्ण) के उस प्रकाश के तुल्य हो ।
--
अध्याय 15, श्लोक 20,
--
इति गुह्यतमं शास्त्रमिदमुक्तं मयानघ ।
एतद्बुद्ध्वा बुद्धिमान्स्यात्कृतकृत्यश्च भारत ॥
--
(इति गुह्यतमम् शास्त्रम्-इदम्-उक्तम् मया अनघ ।
एतत्-बुद्ध्वा बुद्धिमान्-स्यात् कृतकृत्यः च भारत ॥)
--
हे निष्पाप भारत (अर्जुन)! मेरे द्वारा जो यह अति रहस्ययुक्त व गोपनीय शास्त्र कहा गया, इसको तत्व से जानकर मनुष्य ज्ञानवान् तथा कृतकृत्य हो जाता है ।
--
अध्याय 18, श्लोक 40,
--
न तदस्ति पृथिव्यां वा दिवि देवेषु वा पुनः ।
सत्त्वं प्रकृतिजैर्मुक्तं यदेभिः स्यात्त्रिभिर्गुणैः ॥
--
(न तत्-अस्ति पृथिव्याम् वा दिवि देवेषु वा पुनः ।
सत्त्वम् प्रकृतिजैः मुक्तम् यत्-एभिः स्यात्-त्रिभिः गुणैः ॥)
--
भावार्थ :
न तो पृथिवी पर, न ही आकाश में, और न ही देवताओं में,  वह / ऐसा कोई सत्त्व है, जो प्रकृति से उत्पन्न इन तीन गुणों से रहित हो ।
--
--
’स्यात्’ / 'syAt', - will there be,
--
Chapter 1, shloka 36,
--
nihatya dhArtarAShTrAnnaH
kA prItiH syAjjanArdana |
pApamevAshrayedasmAn-
hatvaitAnAtatAyinaH ||
--
What would we gain by killing those agressors, the sons of dhRtarAShTra? Nothing else but the sin only.
--

Chapter 2, shloka 7,
--
kArpaNyadoShopahataswabhAvaH
pRchCAmi twAM dharmasammUDhachetAH |
yachchhreyaH syAnnishchitaM brUhi tanme
shiShyaste'haM shAdhi mAM twAM prapannam ||
--
Meaning :
Overcome by pity and faint-heartedness, puzzled in the heart about what is the right path of 'dharma' for me, I am asking for your guidance, Please instruct and teach me, I am your disciple, seeking refuge in you.
--
Chapter 3, shloka 17,
--
yastvAtmaratireva syAt-
AtmatRptashcha mAnavaH |
Atmanyeva cha santuShTas-
tasya kAryaM na vidyate ||
--
Meaning :
But a man, who has realized the 'Self' once and for all, delights in the Self, derives satisfaction in the Self only, and firmly abides in the Self', has nothing what-so-ever else to obtain, no more a duty to perform.
--

Chapter 10, shloka 39,
--
yachchApi sarvabhUtAnAM
bIjaM tadahamarjuna |
na tadasti vinA yatsyAn-
mayA bhUtaM charAcharaM ||
--
Meaning :
O arjuna! Whatever is the seed of all the beings, It is I AM alone. sentient or insentient, There is nothing that could exist without Me.
--

Chapter 11, shloka 12,
--
divi sUryasahasrasya
bhavedyugapadutthitA |
yadi bhAH sadRushI sA syAd-
bhAsastasya mahAtmanaH ||
--
Meaning :
Even if a thousand suns rise up and shine together in the sky, the radiance they would spread out, will be nothing in comparison to the splendor of this Great Being (kriShNa)
--
Chapter 15, shloka 20,
--
iti guhyatamaM shAstra-
midamuktaM mayAnagha |
etadbuddhwA buddhimAnsyAt-
kRtakRtyashcha bhArata ||
--
Meaning :
O sinless (arjuna)! This is most secret and confidential scripture that I have revealed before you. O bhArata (arjuna) having grasped this a man of wisdom becomes perfect and accomplished.
--

Chapter 18, shloka 40,
--
na tadasti pRthivyAM vA
divi deveShu vA punaH |
sattvaM prakRtijairmuktaM
yadebhiH syAt-tribhirguNaiH ||
--
Meaning :
Neither on this earth, nor in the heavens among the gods, anything or any-one who is free from these three modes  attributes / guNa of prakRti / nature.
--