Showing posts with label 1/27. Show all posts
Showing posts with label 1/27. Show all posts

Thursday, August 15, 2019

अवस्थितः, अवस्थितान्

श्रीमद्भगवद्गीता
शब्दानुक्रम -Index 
--
अवस्थितः 9/4, 13/32,
अवस्थितान् 1/22, 1/27,
-- 

Sunday, July 20, 2014

आज का श्लोक, ’श्वसुरान् ’ / ’śvasurān’

आज का श्लोक,
’श्वसुरान् ’ / ’śvasurān’ 
____________________

’श्वसुरान् ’ / ’śvasurān’ - श्वसुरों को,

अध्याय 1, श्लोक 27,

श्वसुरान्सुहृदश्चैव सेनयोरुभयोरपि ।
तान्समीक्ष्य स कौन्तेयः सर्वान्बन्धूनवस्थितान् ॥
--
श्वसुरान् सुहृदः च एव सेनयोः उभयोः अपि ।
तान् समीक्ष्य सः कौन्तेयः सर्वान् बन्धून् अवस्थितान् ॥)
--
भावार्थ :
श्वसुरों को, सुहृदों को, दोनों ही सेनाओं में अवस्थित अपने सारे बन्धुओं को देखकर वह कुन्तीपुत्र अर्जुन,....
--
’श्वसुरान् ’ / ’śvasurān’ - (saw) fathers-in-law,  

Chapter 1, śloka 27,

śvasurānsuhṛdaścaiva 
senayorubhayorapi |
tānsamīkṣya sa kaunteyaḥ 
sarvānbandhūnavasthitān ||
--
śvasurān suhṛdaḥ ca eva 
senayoḥ ubhayoḥ api |
tān samīkṣya saḥ kaunteyaḥ 
sarvān bandhūn avasthitān ||)
--
Meaning : (He, - arjuna saw there,) his fathers-in-law,  dear-ones and well-wishers, standing before him in both the armies. And having seen them all his brethren, ...
--

Friday, July 4, 2014

आज का श्लोक, ’समीक्ष्य’ / ’samīkṣya’

आज का श्लोक,
’समीक्ष्य’ / ’samīkṣya’ 
_________________

’समीक्ष्य’ / ’samīkṣya’ - सावधानीपूर्वक निरीक्षण कर,

अध्याय 1, श्लोक 27,

श्वसुरान्सुहृदश्चैव सेनयोरुभयोरपि ।
तान्समीक्ष्य स कौन्तेयः सर्वान्बन्धूनवस्थितान् ॥
--
श्वसुरान् सुहृदः च एव सेनयोः उभयोः अपि ।
तान् समीक्ष्य सः कौन्तेयः सर्वान् बन्धून् अवस्थितान् ॥)
--
भावार्थ :
श्वसुरों को, सुहृदों को, दोनों ही सेनाओं में अवस्थित अपने सारे बन्धुओं को देखकर वह कुन्तीपुत्र अर्जुन,....
--
’समीक्ष्य’ / ’samīkṣya’ -  having inspected, observing carefully,
 
Chapter 1, śloka 27,

śvasurānsuhṛdaścaiva 
senayorubhayorapi |
tānsamīkṣya sa kaunteyaḥ 
sarvānbandhūnavasthitān ||
--
śvasurān suhṛdaḥ ca eva 
senayoḥ ubhayoḥ api |
tān samīkṣya saḥ kaunteyaḥ 
sarvān bandhūn avasthitān ||)
--
Meaning : (He, - arjuna saw there,) his fathers-in-law,  dear-ones and well-wishers, standing before him in both the armies. And having seen them all his brethren, ...
--

Tuesday, June 17, 2014

आज का श्लोक, ’सर्वान्’ / ’sarvān’

आज का श्लोक, ’सर्वान्’ / ’sarvān’
___________________________

’सर्वान्’ / ’sarvān’- सबको,

अध्याय 1, श्लोक 27,

श्वसुरान्सुहृदश्चैव सेनयोरुभयोरपि ।
तान्समीक्ष्य स कौन्तेयः सर्वान्बन्धूनवस्थितान् ॥
--
श्वसुरान् सुहृदः च एव सेनयोः उभयोः अपि ।
तान् समीक्ष्य सः कौन्तेयः सर्वान् बन्धून् अवस्थितान् ॥)
--
भावार्थ :
श्वसुरों को, सुहृदों को, दोनों ही सेनाओं में अवस्थित अपने सारे बन्धुओं को देखकर वह कुन्तीपुत्र अर्जुन,....
--
अध्याय 2, श्लोक 55,

प्रजहाति यदा कामान्सर्वान्पार्थ मनोगतान् ।
आत्मन्येवात्मना तुष्टः स्थितप्रज्ञस्तदोच्यते ॥
--
(प्रजहाति यदा कामान् सर्वान् पार्थ मनोगतान् ।
आत्मनि-एव-आत्मना तुष्टः स्थितप्रज्ञः तदा उच्यते ॥)
--
भावार्थ :
हे अर्जुन! जब कोई मनुष्य मन में उत्पन्न होनेवाली सम्पूर्ण कामनाओं को (उनकी निस्सारता जान लेने के बाद) अनायास त्याग देता है तथा (आत्मा को जानकर तथा उसमें ही अवस्थित रहते हुए) आत्मा से आत्मा में ही संतुष्ट रहता है, तब उसे स्थितप्रज्ञ कहा जाता है ।
--
अध्याय 2, श्लोक 71,

विहाय कामान्यः सर्वान्पुमांश्चरति निःस्पृहः ।
निर्ममो निरहङ्कारः स शान्तिमधिगच्छति ॥
--
(विहाय कामान् यः सर्वान् पुमान् चरति निःस्पृहः ।
निर्ममः निरहङ्कारः सः शान्तिम् अधिगच्छति ॥)
--
भावार्थ :
और, जो पुरुष कामनाओं को त्यागकर, ममत्व से रहित, अहंकार से रहित, स्पृहा (अर्थात् ईर्ष्या / लालसा) से भी रहित हुआ आचरण करता है, वह शान्ति को प्राप्त होता है ।
--
अध्याय 4, श्लोक 32,

एवं बहुविधा यज्ञा वितता ब्रह्मणो मुखे ।
कर्मजान्विद्धि तान्सर्वानेवं ज्ञात्वा विमोक्ष्यसे ॥
--
(एवम् बहुविधाः यज्ञाः वितताः ब्रह्मणः मुखे ।
कर्मजान् विद्धि तान् सर्वान् एवम् ज्ञात्वा विमोक्ष्यसे ॥)
--
भावार्थ :
इस प्रकार से जो विविध और अनेक प्रकार के बहुत से यज्ञ वेद के मुख से कहे गए हैं, उन सभी का अनुष्ठान मन-बुद्धि, इन्द्रिय, तथा शरीर के माध्यम से, अर्थात् ’कर्म’ से ही पूर्ण होता है, यह जानने पर तुम (कर्म एवं कर्म-बन्धन) से छूट जाओगे ।
--    
अध्याय 6, श्लोक 24,

सङ्कल्पप्रभवान्कामांस्त्यक्त्वा सर्वानशेषतः ।
मनसैवेन्द्रियग्रामं विनियम्य समन्ततः ॥
--
(सङ्कल्पप्रभवान् कामान् त्यक्त्वा सर्वान् अशेषतः ।
मनसा-एव-इन्द्रियग्रामम् विनियम्य समन्ततः ॥)
--
भावार्थ :
संकल्प से उत्पन्न होनेवाली सम्पूर्ण कामनाओं को निःशेष रूप से त्यागकर, मन के द्वारा इन्द्रियों के समुदाय को सभी विषयों की ओर जाने से भलीभाँति रोककर,  ...
--
टिप्पणी 1 :
इस श्लोक को अधिक अच्छी तरह से समझने के लिए अध्याय 2 के श्लोक 62 का सन्दर्भ उपयोगी है ।
--
अध्याय 11, श्लोक 15,

अर्जुन उवाच :

पश्यामि देवांस्तव देव देहे
सर्वांस्तथा भूतविशेषसङ्घान् ।
ब्रह्माणमीशं कमलासनस्थ-
मृषींश्च सर्वानुरगांश्च दिव्यान् ॥
--
(पश्यामि देवान् तव देव देहे
सर्वान् तथा भूतविशेषसङ्घान् ।
ब्रह्माणम्-ईशम् कमलासनस्थम्
ऋषीन् च सर्वान् उरगान् च दिव्यान् ॥
--
भावार्थ :
अर्जुन ने कहा :
हे देव! आपके शरीर (स्वरूप) में समस्त देवताओं तथा बहुत से भूतसमुदायों को भी देख रहा हूँ । पद्मासनस्थ ब्रह्मा एवं महादेव (शंकर) को, सम्पूर्ण ऋषियों और दिव्य सर्पों को भी देख रहा हूँ ।
--
टिप्पणी :
इन समस्त भौतिक (भूतसमुदाय) और दिव्य (सूक्ष्म-स्तर पर जिनका अस्तित्व है, और जो सूक्ष्म होने से अधिक शक्तिशाली भी हैं ऐसे देवताओं का) समुदाय का होना / अस्तित्व भी किसी मूलतः ’चैतन्य’ अधिष्ठान में ही संभव और आश्रित हो सकता है, वही उस परम तत्व का ’स्वरूप’ है । और अर्जुन ने यह सब स्थूल नेत्रों से नहीं, बल्कि भगवान् श्रीकृष्ण द्वारा प्रदत्त उस ’दिव्य’ नेत्र से देखा था, जिसके बिना यह सब देखा जाना असंभव है । इसे हम ’प्रज्ञा’-नेत्र भी कह सकते हैं, अर्थात् ’साक्षात्-दर्शन’ । पुनः इसे भी पौराणिक तथा वैदिक दोनों दृष्टियों से समझा जा सकता है । उन दोनों दृष्टियों में न तो विरोध है, न विसंगति ।
--
’सर्वान्’ / ’sarvān’- to all,

Chapter 1, śloka 27,

śvasurānsuhṛdaścaiva
senayorubhayorapi |
tānsamīkṣya sa kaunteyaḥ
sarvānbandhūnavasthitān ||
--
śvasurān suhṛdaḥ ca eva
senayoḥ ubhayoḥ api |
tān samīkṣya saḥ kaunteyaḥ
sarvān bandhūn avasthitān ||)
--
Meaning : (He, - arjuna saw there,) his fathers-in-law,  dear-ones and well-wishers, standing before him in both the armies. And Having seen them all his brethren, ...
--
Chapter 2, śloka 55,

prajahāti yadā kāmān-
sarvānpārtha manogatān |
ātmanyevātmanā tuṣṭaḥ
sthitaprajñastadocyate ||
--
(prajahāti yadā kāmān
sarvān pārtha manogatān |
ātmani-eva-ātmanā tuṣṭaḥ
sthitaprajñaḥ tadā ucyate ||)
--
Meaning :
O partha (arjuna) ! When one is able to free oneself from all desires of all kinds that mind conjures up, and is content with the Self only, then he is said to be of the steady mind.
--
Chapter 2, śloka 71,
vihāya kāmānyaḥ sarvān-
pumāṃścarati niḥspṛhaḥ |
nirmamo nirahaṅkāraḥ
sa śāntimadhigacchati ||
--
(vihāya kāmān yaḥ sarvān 
pumān carati niḥspṛhaḥ |
nirmamaḥ nirahaṅkāraḥ
saḥ śāntim adhigacchati ||)
--
Meaning :
One who has forsaken all desire, and lives peacefully contented thus, having no attachment nor ego, abides ever in bliss supreme.
--
Chapter 4, śloka 32,

evaṃ bahuvidhā yajñā
vitatā brahmaṇo mukhe |
karmajānviddhi tānsarvan-
evaṃ jñātvā vimokṣyase ||
--
(evam bahuvidhāḥ yajñāḥ
vitatāḥ brahmaṇaḥ mukhe |
karmajān viddhi tān sarvān 
evam jñātvā vimokṣyase ||)
--
Meaning :
In this way veda described many different kinds of sacrifices / 'yajña-s', that are performed only with the help of action (karma) through body, heart and mind, and intellect, knowing this, you shall be liberated (from the bondage of ’karma’ and ’karma-bandhana’).
--
Chapter 6, śloka 24,

saṅkalpaprabhavānkāmāṃ-
styaktvā sarvānaśeṣataḥ |
manasaivendriyagrāmaṃ
viniyamya samantataḥ ||
--
(saṅkalpaprabhavān kāmān
tyaktvā sarvān aśeṣataḥ |
manasā-eva-indriyagrāmam
viniyamya samantataḥ ||)
--
Meaning :
Giving up completely all the desires born of thought, and controlling with the help of mind (awareness), all the senses from going outward towards their objects, ...
 --
Chapter 11, śloka 15,

arjuna uvāca :
paśyāmi devāṃstava deva dehe
sarvāṃstathā bhūtaviśeṣasaṅghān |
brahmāṇamīśaṃ kamalāsanastha-
mṛṣīṃśca sarvānuragāṃśca divyān ||
--
(paśyāmi devān tava deva dehe
sarvān tathā bhūtaviśeṣasaṅghān |
brahmāṇam-īśam kamalāsanastham
ṛṣīn ca sarvān uragān ca divyān ||
--
Meaning :
arjuna said :
O Lord! I see in your countenance all the divine entities, and I also see there, all the material-principles. I see Lord brahmā and maheśvara there in lotus-posture. I see all the sages and seers ( ṛṣi-s), and the celestial serpents (uraga) as well.
--


Wednesday, April 30, 2014

आज का श्लोक, ’सः’ / ’saḥ’ (1)

आज का श्लोक, ’सः’ / ’saḥ’ (1)
__________________________

’सः’ / 'saḥ' - वह (पुल्लिंग)

अध्याय 1, श्लोक 13,

ततः शङ्खाश्च भेर्यश्च पणवानकगोमुखाः ।
सहसैवाभ्यहन्यन्त शब्दस्तुमुलोऽभवत् ॥
--
(ततः शङ्खाः च भेर्यः च पणवानक-गोमुखाः ।
सहसा एव अभ्यहन्यन्त सः शब्दः तुमुलः अभवत् ॥)
--
भावार्थ :
तब शंख एवं रणभेरियाँ, ढोल और दुंदुभियाँ, अकस्मात् ही बज उठे, और उनसे तुमुल घोर शब्द उत्पन्न हुआ  ।
--
अध्याय 1, श्लोक 19,

घोषो धार्तराष्ट्राणां हृदयानि व्यदारयत् ।
नभश्च पृथिवी चैव तुमुलो व्यनुनादयन् ॥
--
(सः घोषः धार्तराष्ट्राणाम् हृदयानि व्यदारयत् ।
नभः च पृथिवीम् च एव तुमुलः व्यनुनादयन् ॥)
--
भावार्थ :
युद्ध प्रारंभ करने के संकेत के लिए पांडव सेनानियों और श्रीकृष्ण द्वारा किए गए अनेक शंखों की तुमुल ध्वनि से धरती और आकाश हिल उठे और धृतराष्ट्रपुत्रों के हृदय दहल उठे।
--
अध्याय 1, श्लोक 27,

श्वसुरान्सुहृदश्चैव सेनयोरुभयोरपि ।
तान्समीक्ष्य कौन्तेयः सर्वान्बन्धूनवस्थितान् ॥
--
श्वसुरान् सुहृदः च एव सेनयोः उभयोः अपि ।
तान् समीक्ष्य सः कौन्तेयः सर्वान् बन्धून् अवस्थितान् ॥)
--
भावार्थ :
श्वसुरों को, सुहृदों को, दोनों ही सेनाओं में अवस्थित अपने सारे बन्धुओं को देखकर वह कुन्तीपुत्र अर्जुन,....
--
’सः’ / 'saḥ' - He,

Chapter 1, shloka 13,

tataḥ śaṅkhāśca bheryaśca
paṇavānakagomukhāḥ |
sahasaivābhyahanyanta
sa śabdastumulo:'bhavat ||
--
(tataḥ śaṅkhāḥ ca bheryaḥ ca
paṇavānaka-gomukhāḥ |
sahasā eva abhyahanyanta
saḥ śabdaḥ tumulaḥ abhavat ||)
--
Meaning :
All of a sudden, conchs, kettledrums, tabors, drums and blared forth causing a tumultuous sound.
--
Chapter 1, shloka 19,

sa ghoṣo dhārtarāṣṭrāṇāṃ
hṛdayāni vyadārayat |
nabhaśca pṛthivī caiva
tumulo* vyanunādayan ||
--
(saḥ ghoṣaḥ dhārtarāṣṭrāṇām
hṛdayāni vyadārayat |
nabhaḥ ca pṛthivīm ca eva
tumulaḥ vyanunādayan ||)
--
Meaning :
The tumultuous* sound of the conchs blown by śrīkṛṣṇa, shrikRShNa and by the army of the pāṇḍava(s), tore apart the heavens and the earth and rent the hearts of the sons of dhṛtarāṣṭra .
.
--
(*the 'tumula' in Sanskrit and 'tumultuous' in English! having the same meaning and similar pronunciation but 'tumula' has an etymology it is also similar to another word 'tamil' meaning deep and loud, though the language 'Tamil' has yet another etymology)
--
Chapter 1, shloka 27,

śvasurānsuhṛdaścaiva
senayorubhayorapi |
tānsamīkṣya sa kaunteyaḥ
sarvānbandhūnavasthitān ||
--
śvasurān suhṛdaḥ ca eva
senayoḥ ubhayoḥ api |
tān samīkṣya saḥ kaunteyaḥ
sarvān bandhūn avasthitān ||)
--
Meaning :
(He, - arjuna saw there,) his fathers-in-law,  dear-ones and well-wishers, standing before him in both the armies. And Having seen them all his brethren, ...
--

Tuesday, March 25, 2014

आज का श्लोक, ’सुहृदः’ / 'suhRdaH'

आज का श्लोक, ’सुहृदः’ / 'suhRdaH'
______________________________

’सुहृदः’ / 'suhRdaH' - आत्मीय,

अध्याय 1, श्लोक 27,
--
श्वसुरान्सुहृदश्चैव सेनयोरुभयोरपि ।
तान्समीक्ष्य स कौन्तेयः सर्वान्बन्धूनवस्थितान् ॥
--
श्वसुरान् सुहृदः च एव सेनयोः उभयोः अपि ।
तान् समीक्ष्य सः कौन्तेयः सर्वान् बन्धून् अवस्थितान् ॥)
--
भावार्थ :
श्वसुरों को, सुहृदों को, दोनों ही सेनाओं में अवस्थित अपने सारे बन्धुओं को देखकर वह कुन्तीपुत्र अर्जुन,....
--
’सुहृदः’ / 'suhRdaH' - beloved, dear,

Chapter 1, shloka 27,

shvasurAnsuhRdashchaiva
senayorubhayorapi |
tAnsamIkShya sa kaunteya
sarvAnbandhUnavasthitAn ||
--
Meaning :
(He, -arjuna saw there,) his fathers-in-law,  dear-ones and well-wishers, standing before him in both the armies. And Having seen them all his brethren, ...
--

Saturday, March 22, 2014

आज का श्लोक, ’सेनयोः’ / 'senayoH',

आज का श्लोक, ’सेनयोः’ / 'senayoH'
__________________________________

’सेनयोः’ / 'senayoH' - दोनों सेनाओं के मध्य, दोनों सेनाओं में,

अध्याय 1, श्लोक 21,
हृषीकेशं तदा वाक्यमिदमाह महीपते ।
अर्जुन उवाच -
सेनयोरुभयोर्मध्ये रथं स्थापय मेऽच्युत ॥
--
(हृषीकेशम् तदा वाक्यम् इदम् आह महीपते ।
अर्जुन उवाच -
सेनयोः उभयोः मध्ये रथम् स्थापय मे अच्युत ॥)
--
भावार्थ :
(सञ्जय राजा धृतराष्ट्र को संबोधित करते हुए उनसे कहते हैं, -)
--
हे राजन् !  अर्जुन ने तब यह वाक्य कहा ।
अर्जुन ने कहा -
हे अच्युत ! मेरे रथ को दोनों सेनाओं के बीच में लाकर स्थापित करो !
--
अध्याय 1, श्लोक 24,

सञ्जय उवाच -
एवमुक्तो हृषीकेशो गुडाकेशेन भारत ।
सेनयोरुभयोर्मध्ये स्थापयित्वा रथोत्तमम् ॥
--
(एवम्-उक्तः हृषीकेशः गुडाकेशेन भारत ।
सेनयोः उभयोः मध्ये स्थापयित्वा रथोत्तमम् ॥)
--
भावार्थ :
सञ्जय ने कहा  - हे भारत (हे धृतराष्ट्र)! गुडाकेश (अर्जुन) द्वारा इस प्रकार से (गत श्लोक में जैसा वर्णित है, उस क्रम में ) कहे जाने पर, हृषीकेश (श्रीकृष्ण भगवान्) ने  दोनों सेनाओं के मध्य रथ खड़ा कर यह कहा , ...
--
अध्याय 1, श्लोक 27,

श्वसुरान्सुहृदश्चैव सेनयोरुभयोरपि ।
तान्समीक्ष्य स कौन्तेयः सर्वान्बन्धूनवस्थितान् ॥
--
श्वसुरान् सुहृदः च एव सेनयोः उभयोः अपि ।
तान् समीक्ष्य सः कौन्तेयः सर्वान् बन्धून् अवस्थितान् ॥)
--
भावार्थ :
श्वसुरों को, सुहृदों को, दोनों ही सेनाओं में अवस्थित अपने सारे बन्धुओं को देखकर वह कुन्तीपुत्र अर्जुन,....
--
अध्याय 2 , श्लोक 10

तमुवाच हृषीकेशः प्रहसन्निव  भारत ।
सेनयोरुभयोर्मध्ये विषीदन्तमिदं वचः ॥
--
(तम् उवाच हृषीकेशः प्रहसन्-इव भारत ।
सेनयोः उभयोः मध्ये विषीदन्तम् इदम् वचः ॥)
--
भावार्थ :
हे भारत (हे भरतवंशी धृतराष्ट्र)! दोनों सेनाओं के बीच, विषाद में डूबे, उस (अर्जुन) को हृषीकेश (श्रीकृष्ण) ने मानों हँसते हुए कह रहे हों, यह वचन कहे ।
--
’सेनयोः’ / 'senayoH' - in the armies, between the armies,

Chapter 1, shloka 21.
--
hRShIkeshaM tadA vAkya
midamAha mahIpate |
Arjuna uvAcha  -
senayorubhayormadhye
rathaM sthApaya me'chyuta ||
--

Meaning :
Then, O King ! ( Thus was addressed dhRtarAShTra by Sanjaya, who narrated to the King dhRtarAShTra, whatever was happening on the battle-ground where the Armies were getting prepared for the war of mahAbhArata.)
arjuna said to shrikRShNa :
O achyuta ( shrIkRShNa)! Please take to, and place my chariot at the centre of the battle-field .
--
Chapter 1, shloka 24,

sanjaya said :
evamukto hRShIkesho
guDAkeshena bhArata |
senayorubhayormadhye
sthApayitvA rathottamaM ||
--
sanjaya, said (to dhRtarAshTra,)

O bhArata (King dhRtaraShTra)! being thus addressed by guDAkesha (arjuna), hRShikesha (Lord shrIkRShNa) brought forth the magnificent chariot in the middle of both armies.
--
Chapter 1, shloka 27,
--
shvasurAnsuhRdashchaiva
senayorubhayorapi |
tAnsamIkShya sa kaunteya
sarvAnbandhUnavasthitAn ||
--
Meaning :
(He, -arjuna saw there,) his fathers-in-law,  dear-ones and well-wishers, standing before him in both the armies. And Having seen them all his brethren, ...

Chapter 2, shloka 10,

tamuvAcha  hRShIkeshaH
prahasanniva bhArat |
senayorubhayormadhye
viShIdantamidaM vachaH ||
--
Meaning :
(sanjaya addressing dhRtarAShTra, said,)
O bhArata (descendant of King bharata)! In the midst of the two armies,  hRiShIkesha (shrIkRShNa) said with a gesture,  as if with a smile, To him (to arjuna), who was grief-stricken, these words.
--