Showing posts with label 5/13. Show all posts
Showing posts with label 5/13. Show all posts

Wednesday, April 5, 2023

The Law of Karma

The Insidious Inexorable Law Of Karma :

--

How Philosophy has diverted our attention from the crucial question "Who I?" is evident from the fact that most of people keep trying to find out a way of  मोक्ष / liberation through Karma. Of Course, no anyone howsoever can run away from Karma, but one can sure try to find out what is indeed कर्म / Karma, and exactly Who / what causes the कर्म / Karma to happen? शङ्कराचार्य  points out :

उद्धरेदात्मनात्मानं मग्नं संसारवारिधौ।।

योगारूढत्वमासाद्य सम्यग्दर्शननिष्ठया।।९।।

संन्यस्य सर्वकर्माणि भवबन्धविमुक्तये।।

यत्यतां पण्डितैर्धीरैरात्माभ्यास उपस्थितैः।।१०।।

चित्तस्य शुद्धये कर्म न तु वस्तूपलब्धये।।

वस्तुसिद्धिर्विचारेण न किञ्चित्कर्मकोटिभिः।।११।।

(विवेक-चूडामणि)

किं कर्म किमकर्मेति कवयोऽप्यत्र मोहिताः।।

तत्ते कर्म प्रवक्ष्यामि यज्ज्ञात्वा मोक्ष्यसेऽशुभात्।।१६।।

कर्मणोऽपि बोद्धव्यं बोद्धव्यं च विकर्मणः।।

अकर्मणश्च बोद्धव्यं गहना कर्मणो गतिः।।१७।।

(अध्याय ४)

सर्वकर्माणि मनसा संन्यस्यास्ते सुखं वशी।।

नवद्वारे पुरे देही नैव कुर्वन्न कारयन्।।१३।।

(अध्याय ५)

अनाश्रितः कर्मफलं कार्यं कर्म करोति यः।।

स संन्यासी च योगी च न निरग्निर्न चाक्रियः।।१।।

यं संन्यासमिति प्राहुर्योगं तं विद्धि पाण्डव।।

न ह्यसंन्यस्तसङ्कल्पो योगी भवति कश्चन।।२।।

आरुरुक्षोर्मुनेर्योगं कर्म कारणमुच्यते।।

योगारूढस्य तस्यैव शमः कारणमुच्यते।।३।।

यदा हि नेन्द्रियार्थेषु न कर्मस्वनुषज्जते।।

सर्वसङ्कल्पसंन्यासी योगारूढस्तदोच्यते।।४।।

(अध्याय ६)

सहजं कर्म कौन्तेय सदोषमपि न त्यजेत्।।

सर्वारम्भा हि दोषेण धूमेनाग्निरिवावृताः।।४८।।

असक्तबुद्धिः सर्वत्र जितात्मा विगतस्पृहः।।

नैष्कर्म्यसिद्धिं परमां संन्यसेनाधिगच्छति।।४९।।

(अध्याय १८)




Friday, August 30, 2019

आसुरीम्, आस्तिक्यम्, आस्ते

श्रीमद्भगवद्गीता
शब्दानुक्रम -Index  
--
आसुरीम् 9/12, 16/4, 16/20,
आस्तिक्यम् 18/42,
आस्ते 3/6, 5/13,
--            

Friday, September 5, 2014

आज का श्लोक, ’वशी’ / ’vaśī’

आज का श्लोक,  ’वशी’ /  ’vaśī’ 
_________________________

’वशी’ /  ’vaśī’ - वश में रखनेवाला,

अध्याय 5, श्लोक 13,

सर्वकर्माणि मनसा सन्न्यस्यास्ते सुखं वशी
नवद्वारे पुरे देही नैव कुर्वन्न कारयन् ॥
--
(सर्वकर्माणि मनसा सन्न्यस्य आस्ते सुखम् वशी
नवद्वारे पुरे देही न- एव कुर्वन् न कारयन् ॥)
--
भावार्थ :
नव-द्वारों (इन्द्रियों) वाले घर (पुर) में रहता हुआ (पुरुष) और अपने मन-बुद्धि को वश में कर लेनेवाला, मन की सहायता से ( विवेकपूर्वक अपनी कर्तृत्व-भावना का निरसन हो जाने से) कर्मों को न तो स्वयं करते हुए और न किसी और के माध्यम से करवाते हुए सुखपूर्वक अपनी आत्मा में स्थित हो जाता है ।
--
’वशी’ /  ’vaśī’ - one having restrained,

Chapter 5, śloka 13,

sarvakarmāṇi manasā
sannyasyāstē sukhaṁ vaśī |
navadvārē purē dēhī
naiva kurvanna kārayan ||
--
(sarvakarmāṇi manasā
sannyasya āstē sukham vaśī |
navadvārē purē dēhī
na- ēva kurvan na kārayan ||)
--
Meaning :
Having relinquished all the action from mind, the embodied one (consciousness) who has controlled the senses and mind from going outward and straying away, though lives in the physical body of nine gate-ways is neither involved in the action, nor get them performed through others.  
--
Note :
The consciousness associated with the body, which only 'knows' the actions happening or not happening is literally never involved in 'doing' or 'not doing' those actions which the mind because of the wrong idea pf 'me' tends to believe, and the same idea is imposed on the 'self'. However when the validity of this very idea is questioned, it is seen that the actions happen or don't happen on their own, and there is no one (an agent) which could be ascertained as responsible for them. The physical body and the world both are made of the same basic elements. and they both together let, or let the action. But the idea 'I am this body' that rises in the consciousness associated with a body imposes upon the self the wrong notion 'I do' / 'I don't do'. Thus the sense of one's pure being gets mixed up with the idea 'I am this body'. This error when eliminated through examination of the nature of 'I', 'the consciousness', and the world, one knows, the consciousness is always free from action. This consciousness is manifest with a world and a body, and there is a 'source' from where this whole manifestation keeps on emerging out and submerging into again and again. Understanding that source as 'I' one then is never unhappy.
--  

Thursday, July 3, 2014

आज का श्लोक, ’सर्वकर्माणि’ / ’sarvakarmāṇi’

आज का श्लोक,
’सर्वकर्माणि’ / ’sarvakarmāṇi’ 
______________________

’सर्वकर्माणि’ / ’sarvakarmāṇi’ - सम्पूर्ण, समस्त (यथोचित) कर्मों में,

अध्याय 3, श्लोक 26,

न बुद्धिभेदं जनयेदज्ञानां कर्मसङ्गिनाम् ।
जोषयेत्सर्वकर्माणि विद्वान्युक्तः समाचरन् ॥
--
( न बुद्धिभेदम् जनयेत् अज्ञानाम् कर्मसङ्गिनाम् ।
जोषयेत् सर्वकर्माणि विद्वान् युक्तः समाचरन् ॥)
--
भावार्थ :
योगयुक्त (जिसकी अवस्थिति परमात्मा में रहती है) मनुष्य को चाहिए कि वह शास्त्रविहित कर्मों के अनुष्ठान के प्रति आसक्त तथा आग्रहशील अज्ञानियों की बुद्धि में भ्रम अर्थात् संशय उत्पन्न न करे, बल्कि उनका विधिवत् आचरण करने के लिए ही उन्हें उत्साहित ही करे ।
--
अध्याय 4, श्लोक 37,

यथैधांसि समिद्धोऽग्निर्भस्मसात्कुरुतेऽर्जुन ।
ज्ञानाग्निः सर्वकर्माणि भस्मसात्कुरुते तथा ॥
--
(यथा एधांसि समिद्धः अग्निः भस्मसात् कुरुते अर्जुन ।
ज्ञानाग्निः सर्वकर्माणि भस्मसात् कुरुते तथा ॥)
--
भावार्थ :
जिस प्रकार से प्रज्वलित हुई अग्नि ज्वलनशील पदार्थों को जलाकर भस्म कर देती है, हे अर्जुन !प्रज्वलित हुई ज्ञान रूपी अग्नि  उसी प्रकार से समस्त कर्मों को जलाकर भस्म कर देती है ।
--

अध्याय 5, श्लोक 13,

सर्वकर्माणि मनसा सन्न्यस्यास्ते सुखं वशी ।
नवद्वारे पुरे देही नैव कुर्वन्न कारयन् ॥
--
(सर्वकर्माणि मनसा सन्न्यस्य आस्ते सुखम् वशी ।
नवद्वारे पुरे देही न- एव कुर्वन् न कारयन् ॥)
--
भावार्थ :
नव-द्वारों (इन्द्रियों) वाले घर (पुर) में रहता हुआ (पुरुष) और अपने मन-बुद्धि को वश में कर लेनेवाला, मन की सहायता से ( विवेकपूर्वक अपनी कर्तृत्व-भावना का निरसन हो जाने से) कर्मों को न तो स्वयं करते हुए और न किसी और के माध्यम से करवाते हुए सुखपूर्वक अपनी आत्मा में स्थित हो जाता है ।
--

--
अध्याय 18, श्लोक 56,

सर्वकर्माण्यपि सदा कुर्वाणो मद्व्यपाश्रयः
मत्प्रसादादवाप्नोति शाश्वतं पदमव्ययम् ॥
--
(सर्वकर्माणि अपि सदा कुर्वाणः मद्व्यपाश्रयः ।
मत्प्रसादात् अवाप्नोति शाश्वतम् पदम् अव्ययम् ॥)
--
भावार्थ :
मुझमें समाहित चित्त से सदैव सभी (विभिन्न) कर्मों को करते हुए भी (पिछले श्लोक 55 में वर्णित मेरा भक्त) मेरी कृपा से अविनाशी परम पद (अर्थात् मुझको ) पा लेता है ।
--
टिप्पणी :
अध्याय 18, श्लोक 55,

भक्त्या मामभिजानाति यावान्यश्चास्मि तत्वतः ।
ततो मां तत्त्वतो ज्ञात्वा विशते तदनन्तरम् ॥
--
(भक्त्या माम् अभिजानाति यावान् यः च अस्मि तत्त्वतः।
ततः माम् तत्त्वतः ज्ञात्वा विशते तदनन्तरम् ।)
--
भावार्थ :
मुझमें भक्ति होने से वह (मेरा भक्त) भली-भाँति जान जाता है, कि तत्त्वतः मेरा स्वरूप क्या और कितना (असीम, अखण्ड, अनिर्वचनीय) है, जो कि तत्त्वतः हूँ । इसके बाद मुझको तत्वतः जानकर मुझमें प्रविष्ट हो जाता है, मुझसे एकत्व को प्राप्त हो जाता है ।
--

अध्याय 18, श्लोक 57,

चेतसा सर्वकर्माणि मयि सन्न्यस्य मत्परः ।
बुद्धियोगमुपाश्रित्य मच्चित्तः सततं भव ॥
--
(चेतसा सर्वकर्माणि मयि सन्न्यस्य मत्परः ।
बुद्धियोगम् उपाश्रित्य मच्चित्तः सततम् भव ॥)
--
भावार्थ :
निष्ठा और भावना सहित सभी कर्मों को मुझमें अर्पण करके मेरे परायण (मेरे में संलग्न) होकर, सांख्य-बुद्धि से प्राप्त विवेक द्वारा, मुझ पर ही आश्रित रहकर, निरन्तर मेरे ही प्रति लगावयुक्त चित्तवाले हो जाओ ।
--


’सर्वकर्माणि’ / ’sarvakarmāṇi’ - one established firmly in the Self.

Chapter 3, śloka 26,

na buddhibhedaṃ janayed-
ajñānāṃ karmasaṅginām |
joṣayetsarvakarmāṇi
vidvānyuktaḥ samācaran ||
--
( na buddhibhedam janayet
ajñānām karmasaṅginām |
joṣayet sarvakarmāṇi 
vidvān yuktaḥ samācaran ||)
--
Meaning :
One who has realized and is firmly established in the Self, should not cause suspicion / doubts, -in the minds of those who are ignorant (of Self), -about the significance of performing the various rituals as are mentioned in the scriptures. Instead, He should encourage them to perform those rituals with due procedures accordingly as are laid down in the scriptures.
--  
Chapter 4, śloka 37,

yathaidhāṃsi samiddho:'gnir-
bhasmasātkurute:'rjuna |
jñānāgniḥ sarvakarmāṇi 
bhasmasātkurute tathā ||
--
(yathā edhāṃsi samiddhaḥ agniḥ
bhasmasāt kurute arjuna |
jñānāgniḥ sarvakarmāṇi 
bhasmasāt kurute tathā ||)
--
Meaning :
arjuna! Like the blazing fire burns down the fuels to ashes, The fire of wisdom burns down the bundle of all action to ashes.
--

Chapter 5, śloka 13

sarvakarmāṇi manasā
sannyasyāstē sukhaṁ vaśī |
navadvārē purē dēhī
naiva kurvanna kārayan ||
--
(sarvakarmāṇi manasā
sannyasya āstē sukham vaśī |
navadvārē purē dēhī
na- ēva kurvan na kārayan ||)
--
Meaning :
The consciouseness (self) that lives in the body as its abode, with nine doors (2 eyes, 2 ears, 2 nostrils, a mouth and 2 organs of excretion), when by way of discrimination and self-enquiry, gets rid of the false notion 'I do / I don't do', and thus neither doing, nor getting done anything by some other agent of action, is freed from all actions, rests peacefully and happily there-after for ever.
--  

Chapter 18, śloka 56,

sarvakarmāṇyapi sadā
kurvāṇo madvyapāśrayaḥ
matprasādādavāpnoti
śāśvataṃ padamavyayam ||
--
(sarvakarmāṇi api sadā
kurvāṇaḥ madvyapāśrayaḥ |
matprasādāt avāpnoti
śāśvatam padam avyayam ||)
--
Meaning :
With mind dedicated to Me, performing all actions (that fall to his lot according to destiny) with dispassion, (My devotee, as described in the earlier śloka 55 of this Chapter 18) by My Grace attains the Supreme Imperishable State (That is Me only).
--
Note :

Chapter 18, śloka 55,

bhaktyā māmabhijānāti
yāvānyaścāsmi tatvataḥ |
tato māṃ tattvato jñātvā
viśate tadanantaram ||
--
(bhaktyā mām abhijānāti
yāvān yaḥ ca asmi tattvataḥ|
tataḥ mām tattvataḥ jñātvā
viśate tadanantaram |)
--
Meaning :
With devotion (My devotee) knows well My extent (Formless, Indivisible, Indescribable) , What and How I AM, And having realized My Reality, enters Me and merges into Me.
--

Chapter 18, śloka 57,

cetasā sarvakarmāṇi 
mayi sannyasya matparaḥ |
buddhiyogamupāśritya
maccittaḥ satataṃ bhava ||
--
(cetasā sarvakarmāṇi 
mayi sannyasya matparaḥ |
buddhiyogam upāśritya
maccittaḥ satatam bhava ||)
--
Meaning :
Having surrendered all your actions to Me, having devoted to Me, following Me, by means of the wisdom of sāṃkhya,(sāṃkhya-buddhi), constantly thinking of Me, ever be absorbed in Me, One in Me .
--




Saturday, May 31, 2014

आज का श्लोक, ’संन्यस्य’ / ’saṃnyasya’,

आज का श्लोक,  ’संन्यस्य’ /  ’saṃnyasya’, 
__________________________________

’संन्यस्य’ /  ’saṃnyasya’, - अर्पित करते हुए, त्यागकर,

अध्याय 3, श्लोक 30,

मयि सर्वाणि कर्माणि सन्न्यस्यध्यात्मचेतसा ।
निराशीर्निर्ममो भूत्वा युध्यस्व विगतज्वरः ॥
--
(मयि सर्वाणि कर्माणि सन्न्यस्य-अध्यात्म-चेतसा ।
निराशीः निर्ममः भूत्वा युध्यस्व विगतज्वरः ॥)
--
भावार्थ :
समस्त कर्मों को अध्यात्मबुद्धिपूर्वक मुझमें अर्पित करते हुए, आशा से और ममता से रहित होकर, संताप से मुक्त रहते हुए युद्ध करो ।
--
अध्याय 5, श्लोक 13,
सर्वकर्माणि मनसा सन्न्यस्यास्ते सुखं वशी ।
नवद्वारे पुरे देही नैव कुर्वन्न कारयन् ॥
--
(सर्वकर्माणि मनसा सन्न्यस्य आस्ते सुखम् वशी ।
नवद्वारे पुरे देही न- एव कुर्वन् न कारयन् ॥)
--
भावार्थ :
नव-द्वारों (इन्द्रियों) वाले घर (पुर) में रहता हुआ (पुरुष) और अपने मन-बुद्धि को वश में कर लेनेवाला, मन की सहायता से ( विवेकपूर्वक अपनी कर्तृत्व-भावना का निरसन हो जाने से) कर्मों को न तो स्वयं करते हुए और न किसी और के माध्यम से करवाते हुए सुखपूर्वक अपनी आत्मा में स्थित हो जाता है ।
--
अध्याय 12, श्लोक 6,
ये तु सर्वाणि कर्माणि मयि सन्न्यस्य मत्पराः ।
अनन्येनैव योगेन मां ध्यायन्त उपासते ॥

(ये तु सर्वाणि कर्माणि मयि सन्न्यस्य मत्पराः ।
अनन्येन-एव योगेन माम् ध्यायन्तः उपासते ॥)
--
भावार्थ : किन्तु जो अपने सभी कर्मों को मुझ (सगुण) परमेश्वर में ही अर्पण करते हुए अनन्य (मुझसे अपनी अपृथकता के बोध) योग से मेरा ध्यान, जिज्ञासा  तथा निरन्तर चिन्तन करते हुए मेरी उपासना करते हैं ...।
[अगले श्लोक क्रमांक 7 में इसे विस्तारपूर्वक कहा गया है ।]

टिप्पणी : इसी अध्याय 12 के श्लोक 1 में अर्जुन द्वारा  पूछे गए प्रश्न का उत्तर देते हुए, श्लोकों 2, 3, 4 एवं 5 के अन्तर्गत, भगवान् श्रीकृष्ण द्वारा बतलाया गया कि यद्यपि (मेरे) अक्षर अव्यक्त स्वरूप में नित्य एकीभूत भाव से संलग्न मन-बुद्धियुक्त श्रद्धायुक्त मनुष्य युक्ततम अर्थात् सर्वोत्तम योगी होते हैं और वे सभी सब भूतों का कल्याण करते हुए मुझे ही प्राप्त होकर मुझमें ही समाहित हो जाते हैं किन्तु, उनमें से कुछ मेरे केवल अव्यक्त-स्वरूप में ही आसक्त मन-बुद्धिवाले होने से क्लेश अर्थात् अत्यधिक परिश्रम करते हैं, ....)
--
अध्याय 18, श्लोक 57,

चेतसा सर्वकर्माणि मयि सन्न्यस्य मत्परः ।
बुद्धियोगमुपाश्रित्य मच्चित्तः सततं भव ॥
--
(चेतसा सर्वकर्माणि मयि सन्न्यस्य मत्परः ।
बुद्धियोगम् उपाश्रित्य मच्चित्तः सततम् भव ॥)
--
भावार्थ :
निष्ठा और भावना सहित सभी कर्मों को मुझमें अर्पण करके मेरे परायण (मेरे में संलग्न) होकर, सांख्य-बुद्धि से प्राप्त विवेक द्वारा, मुझ पर ही आश्रित रहकर, निरन्तर मेरे ही प्रति लगावयुक्त चित्तवाले हो जाओ ।
--
’संन्यस्य’ /  ’saṃnyasya’ - having surrendered, given up, dedicated,

Chapter 3, śloka 30,

mayi sarvāṇi karmāṇi
sannyasyadhyātmacetasā |
nirāśīrnirmamo bhūtvā
yudhyasva vigatajvaraḥ ||
--
(mayi sarvāṇi karmāṇi
sannyasya-adhyātma-cetasā |
nirāśīḥ nirmamaḥ bhūtvā
yudhyasva vigatajvaraḥ ||)
--
Meaning : With the conviction born of the mind aimed at the spiritual, having surrendered all your actions in Me, fight the war without hoping, without attachment, and with the mind free of agony.
--
Chapter 5, śloka 13

sarvakarmāṇi manasā
sannyasyāstē sukhaṁ vaśī |
navadvārē purē dēhī
naiva kurvanna kārayan ||
--
(sarvakarmāṇi manasā
sannyasya āstē sukham vaśī |
navadvārē purē dēhī
na- ēva kurvan na kārayan ||)
--
Meaning :
The consciousness (self) that lives in the body as its abode, with nine doors (2 eyes, 2 ears, 2 nostrils, a mouth and 2 organs of excretion), when by way of discrimination and self-enquiry, gets rid of the false notion 'I do / I don't do', and thus neither doing, nor getting done anything by some other agent of action, is freed from all actions, rests peacefully and happily there-after for ever.
   
--
Chapter 12, śloka 6,

ye tu sarvāṇi karmāṇi
mayi sannyasya matparāḥ |
ananyenaiva yogena
māṃ dhyāyanta upāsate ||

(ye tu sarvāṇi karmāṇi
mayi sannyasya matparāḥ |
ananyena-eva yogena
mām dhyāyantaḥ upāsate ||)
--
Meaning :
But those, who dedicate all their actions (karma) to Me, remembering Me and meditating of Me, ever devoted with indivisible love for Me, by such kind of yoga of oneness with Me,....
--
Chapter 18, śloka 57,

cetasā sarvakarmāṇi
mayi sannyasya matparaḥ |
buddhiyogamupāśritya
maccittaḥ satataṃ bhava ||
--
(cetasā sarvakarmāṇi
mayi sannyasya matparaḥ |
buddhiyogam upāśritya
maccittaḥ satatam bhava ||)
--
Meaning :
Having surrendered all your actions to Me, having devoted to Me, following Me,  by means of the wisdom of sāṃkhya,(sāṃkhya-buddhi), constantly thinking of Me, Be absorbed in Me.
--

Wednesday, April 2, 2014

आज का श्लोक, ’सुखम्’ / 'sukhaM' -1

आज का श्लोक, ’सुखम्’ / 'sukhaM' -1
______________________________

’सुखम्’ / 'sukhaM' - सुख, आनन्द,

अध्याय 2, श्लोक 66,

नास्ति बुद्धिरयुक्तस्य न चायुक्तस्य भावना ।
न चाभावयतः शान्तिरशान्तस्य कुतः सुखम्
-
( न अस्ति बुद्धिः अयुक्तस्य न च अयुक्तस्य भावना ।
न च अभावयतः शान्तिः अशान्तस्य कुतः सुखम् ॥)
--
भावार्थ :
योगरहित मनुष्य में (निश्चयात्मक) बुद्धि नहीं होती, उसकी बुद्धि चञ्चल और अस्थिर, होती है । योगरहित मनुष्य के अन्तःकरण में भावना अर्थात् किसी से भी स्नेह भी नहीं होता । भावना से रहित होने से उसके हृदय में शान्ति (आत्म-सन्तुष्टिरूपी भावना) भी नहीं होती, और अशान्त को भला सुख कैसे अनुभव हो सकता है?
--
अध्याय 4, श्लोक 40,

अज्ञश्चाश्रद्दधानश्च संशयात्मा विनश्यति ।
नायं लोकोऽस्ति न परो न सुखं संशयात्मनः ॥
--
(अज्ञः च अश्रद्दधानः च संशयात्मा विनश्यति ।
न-अयम् लोको अस्ति न परः न सुखम् संशयात्मनः ॥)
--
(विवेकजन्य) ज्ञान तथा श्रद्धा से रहित, संशययुक्त चित्त वाला मनुष्य विनष्ट हो जाता है, क्योंकि न तो यह लोक और न परलोक, और इसलिए न सुख ही, उसका होता है ।
--
अध्याय 5, श्लोक 3,

ज्ञेयः स नित्यसन्न्यासी यो न द्वेष्ट् न काङ्क्षति ।
निर्द्वन्द्वो हि महाबाहो सुखं बन्धात्प्रमुच्यते ॥
--
(ज्ञेयः सः नित्यसन्न्यासी यः न द्वेष्टि न काङ्क्षति ।
निर्द्वन्द्वः हि महाबाहो सुखम् बन्धात् प्रमुच्यते ॥)
--
भावार्थ :
हे महाबाहु (अर्जुन)!  द्वन्दरहित हुआ जो (कर्मयोगी) न किसी से द्वेष करता है और न कोई आकांक्षा रखता है, सुखपूर्वक संसार-बन्धन से मुक्त हो जाता है । ऐसे मनुष्य को नित्यसंन्यासी ही समझा जाना चाहिए ।

अध्याय 5, श्लोक 13,

सर्वकर्माणि मनसा सन्न्यस्यास्ते सुखं वशी ।
नवद्वारे पुरे देही नैव कुर्वन्न कारयन् ॥
--
(सर्वकर्माणि मनसा सन्न्यस्य आस्ते सुखम् वशी ।
नवद्वारे पुरे देही न- एव कुर्वन् न कारयन् ॥)
--
भावार्थ :
नव-द्वारों (इन्द्रियों) वाले घर (पुर) में रहता हुआ (पुरुष) और अपने मन-बुद्धि को वश में कर लेनेवाला, मन की सहायता से ( विवेकपूर्वक अपनी कर्तृत्व-भावना का निरसन हो जाने से) कर्मों को न तो स्वयं करते हुए और न किसी और के माध्यम से करवाते हुए सुखपूर्वक अपनी आत्मा में स्थित हो जाता है ।
--  
’सुखम्’ / 'sukhaM' - bliss, happiness, (real or apparently so),

Chapter 2, shloka 66,

nAsti buddhirayuktasya
na chAyuktasya bhAvanA |
na chAbhAvayataH shAnti-
rashAntasya kutaH sukhaM ||
--
Meaning :
One who has no right understanding (yoga, contact / association with the goal) has no inspiration. One who has no inspiration has no peace, and how one with no peace may find happiness? 

Chapter 4, shloka 40,
ajnashchAshraddadhAnashcha
saMshayAtmA vinashyati |
nAyaM loko'sti na parao
na sukhaM saMshayAtmanaH ||
--
Meaning :
One who has no wisdom, is ignorant of the Truth, one who lacks trust, and even more, is doubtful about the way of wisdom is just destroyed. For such a man, there is neither this world, nor the world here-after. There is no hope nor happiness for him.
-- 

Chapter 5, shloka 3,
--
jneyaH sa nitya sannyAsI
yo na dveShTi na kAnkShati |
nirdvandvo hi mahAbAho
sukhaM bandhAtpramuchyate ||
--
Meaning :
He is indeed a true ascetic, who neither hates nor desires. free of the such opposites, O mahAbAho (arjuna)! he is esily freed from bondage.
--
Chapter 5, shloka 13,
sarvakarmANi manasA 
sannyastAste sukhaM vashI |
navadvAre pure dehI
naiva kurvanna kArayan ||
--
Meaning :
The consciouseness (self) that lives in the body as its abode, with nine doors (2 eyes, 2 ears, 2 nostrils, a mouth and 2 organs of excretion), when by way of discrimination and self-enquiry, gets rid of the false notion 'I do / I don't do', and thus neither doing, nor getting done anything by some other agent of action, is freed from all actions, rests peacefully and happily there-after for ever.
--