Showing posts with label 5/10. Show all posts
Showing posts with label 5/10. Show all posts

Thursday, August 29, 2019

आधत्स्व, आधाय, आधिपत्यम्

श्रीमद्भगवद्गीता
शब्दानुक्रम -Index 
--
आधत्स्व 12/8,
आधाय 5/10, 8/12,
आधिपत्यम् 2/8,
--          

Tuesday, August 13, 2019

अम्भसा, अम्भसि, अयज्ञस्य, अयतिः

श्रीमद्भगवद्गीता
शब्दानुक्रम -Index 
--
अम्भसा 5/10, 
अम्भसि 2/67, 
अयज्ञस्य 4/31,
अयतिः 6/37,
--   

Tuesday, September 9, 2014

आज का श्लोक, ’लिप्यते’ / ’lipyate’

आज का श्लोक, ’लिप्यते’ / ’lipyate’
___________________________

’लिप्यते’ / ’lipyate’ - लिप्त होता है, लिप्त किया जाता है,

अध्याय 5, श्लोक 7,

योगयुक्तो विशुद्धात्मा विजितात्मा जितेन्द्रियः ।
सर्वभूतात्मभूतातात्मा कुर्वन्नपि न लिप्यते
--
(योगयुक्तः विशुद्धात्मा विजितात्मा जितेन्द्रियः ।
सर्वभूतात्मभूतात्मा कुर्वन् अपि न लिप्यते ॥)
--
भावार्थ :
योग में सम्यकतया स्थित हुआ विशुद्ध अन्तःकरणवाला मनुष्य जिसने अपने मन-बुद्धि इन्द्रियों को विवेकपूर्वक वश में कर लिया है, ऐसा वह आत्मा (मनुष्य) जिसने सबमें विद्यमान आत्मा (ईश्वरीय चेतना) और अपने में विद्यमान अपने अस्तित्व की चेतना की परस्पर अभिन्नता को जान लिया हो, (प्रारब्धवश) विभिन्न कर्मों को करते हुए भी, स्वयं के अपने ’स्वतन्त्र कर्ता’ होने के, कर्तापन के अभिमान में लिप्त नहीं होता ।    
--
अध्याय 5, श्लोक 10,

ब्रह्मण्याधाय कर्माणि सङ्गं त्यक्त्वा करोति यः ।
लिप्यते न स पापेन पद्मपत्रमिवाम्भसा ॥
--
(ब्रह्मणि आधाय कर्माणि सङ्गम् त्यक्त्वा करोति यः ।
लिप्यते न स पापेन पद्मपत्रम् इव अम्भसा ॥)
--
भावार्थ : कर्म का स्रोत, आधार और गतिविधि को ब्रह्म (के अन्तर्गत) समझते हुए, जो कर्म से प्रभावित न होते हुए प्राप्त हुए कर्म को कर्तव्य मात्र की तरह करता है, वह वैसे ही पाप से अछूता रहता है जैसे कमल का पत्ता जल से हुआ करता है ।
--
अध्याय 13, श्लोक 31,

अनादित्वान्निर्गुणत्वात्परमात्मायमव्ययः ।
शरीरस्थोऽपि कौन्तेय न करोति न लिप्यते
--
(अनादित्वात् निर्गुणत्वात् परमात्मा अयम् अव्ययः ।
शरीरस्थः अपि कौन्तेय न करोति न लिप्यते ॥)
--
भावार्थ :
अनादि (आदिरहित) तथा निर्गुण (गुणों से रहित) होने से यह परमात्मा परमेश्वर अविनाशी है । यद्यपि देह में अवस्थित है, तो भी न तो कर्म करता है और न लिप्त होता है ।
--
अध्याय 18, श्लोक 17,

यस्य नाहंकृतो भावो बुद्धिर्यस्य न लिप्यते
हत्वापि स इमाँल्लोकान्न हन्ति न निबध्यते ॥
--
( यस्य न अहंकृतः भावः बुद्धिः यस्य न लिप्यते
हत्वा-अपि स इमान् लोकान्  न हन्ति न निबध्यते ॥)
--
भावार्थ :
जिस मनुष्य के मन में 'मैं कर्ता हूँ' ऐसी भावना नहीं है, और जिसकी बुद्धि इस भावना से अलिप्त होती है, वह इन समस्त लोकों को मारकर भी वस्तुतः न तो किसी की हत्या करता है, और न हत्या के इस पाप का भागी ही होता है ।
--
’लिप्यते’ / ’lipyate’ 

Chapter 5, śloka 7,

yogayukto viśuddhātmā
vijitātmā jitendriyaḥ |
sarvabhūtātmabhūtātātmā
kurvannapi na lipyate ||
--
(yogayuktaḥ viśuddhātmā
vijitātmā jitendriyaḥ |
sarvabhūtātmabhūtātmā
kurvan api na lipyate ||)
--
Meaning :
Such a One of pure mind and with the help of discrimination who has control over his mind (intellect), body and organs, so well-established in yoga, one who has realized the identity of the consciousness of one's own as the Consciousness that is manifest as world and all the beings of the world, though lets the actions happen (or not happen) in their own course, never entertains the idea that he is in any way, involved in doing those actions that seem to be done by him.
--
Chapter 5, śloka 10,

brahmaṇyādhāya karmāṇi
saṅgaṃ tyaktvā karoti yaḥ |
lipyate na sa pāpena
padmapatramivāmbhasā ||
--
(brahmaṇi ādhāya karmāṇi
saṅgam tyaktvā karoti yaḥ |
lipyate na sa pāpena
padmapatram iva ambhasā ||)
--
Meaning :
Though in water, just as the lotus-leaf keeps untouched by water, one who performs the actions dedicating to the Supreme (Brahman), without clinging to the action and in no way concerned about the result, -favorable or not, stays untouched  by sin.
--
Note :
This happens when one is free of fear, desire or expectation about the result.
--
Chapter 13, śloka 31,

anāditvānnirguṇatvāt-
paramātmāyamavyayaḥ |
śarīrastho:'pi kaunteya
na karoti na lipyate ||
--
(anāditvāt nirguṇatvāt
paramātmā ayam avyayaḥ |
śarīrasthaḥ api kaunteya
na karoti na lipyate ||)
--
Meaning :
This Being Supreme (paramātmā) is beginning-less (anādi), attribute-less (nirguṇa), eternal, and hence is Inexhaustible and Imperishable (avyaya) . O kaunteya (arjuna)! Though embodied in the body, is neither involved in the action nor attached to the action in any way.
--
Chapter 18, śloka 17,

yasya nāhaṃkṛto bhāvo
buddhiryasya na lipyate |
hatvāpi sa imām̐llokānna
hanti na nibadhyate ||
--
( yasya na ahaṃkṛtaḥ bhāvaḥ
buddhiḥ yasya na lipyate |
hatvā-api sa imān lokān
na hanti na nibadhyate ||)
--
Meaning :
One who is not possessed by ego, and whose intellect is not entangled, though he may appear killing men in this world, does not kill at all. Nor is he bound by his actions and the sins consequent to them.
--




Friday, July 18, 2014

आज का श्लोक, ’सङ्गम्’ / ’saṅgam’

आज का श्लोक,
’सङ्गम्’ / ’saṅgam’
_______________________

’सङ्गम्’ / ’saṅgam’ - संगति, लगाव, आसक्ति, (को)

अध्याय 2, श्लोक 48,

योगस्थः कुरु कर्माणि सङ्गं त्यक्त्वा धनञ्जय ।
सिद्ध्यसिद्ध्योः समो भूत्वा समत्वं योग उच्यते ॥
--
(योगस्थः  कुरु  कर्माणि  सङ्गम्  त्यक्त्वा धनञ्जय ।
सिद्धि-असिद्ध्योः समः भूत्वा समत्वम् योगः उच्यते ॥)

भावार्थ :
(देह, मन, बुद्धि या प्रकृति से) किए जानेवाले कर्मों से अपना तादात्म्य न करते हुए, अर्थात् उनकी संगति को त्यागते हुए, बुद्धियोग में स्थित रहकर, सिद्धि और असिद्धि, सफलता और विफलता को समान समझते हुए कर्म करो, इस प्रकार की समत्व-बुद्धि ही योग है ।
--

अध्याय 5, श्लोक 10,

ब्रह्मण्याधाय कर्माणि सङ्गं त्यक्त्वा करोति यः ।
लिप्यते न स पापेन पद्मपत्रमिवाम्भसा ॥
--
(ब्रह्मणि आधाय कर्माणि सङ्गम् त्यक्त्वा करोति यः ।
लिप्यते न स पापेन पद्मपत्रम् इव अम्भसा ॥)
--
भावार्थ : कर्म का स्रोत, आधार और गतिविधि को ब्रह्म (के अन्तर्गत) समझते हुए, जो कर्म से प्रभावित न होते हुए प्राप्त हुए कर्म को कर्तव्य मात्र की तरह करता है, वह वैसे ही पाप से अछूता रहता है जैसे कमल का पत्ता जल से हुआ करता है ।
--
अध्याय 5, श्लोक 11,

कायेन मनसा बुद्ध्या केवलैरिन्द्रियैरपि ।
योगिनः कर्म कुर्वन्ति सङ्गं त्यक्त्वात्मशुद्धये ॥
--
(कायेन मनसा बुद्ध्या केवलैः इन्द्रियैः अपि ।
योगिनः कर्म कुर्वन्ति सङ्गम् त्यक्त्वा आत्मशुद्धये ॥
--
भावार्थ :
कर्म में आसक्ति को त्यागकर, योगीजन शरीर, मन, बुद्धि या केवल इन्द्रियों से भी आत्मशुद्धि के लिए ही कर्म का अनुष्ठान किया करते हैं । चित्त-शुद्धि
--
अध्याय 18, श्लोक 6,

एतान्यपि तु कर्माणि सङ्गं त्यक्त्वा फलानि च ।
कर्तव्यानीति मे पार्थ निश्चितं मतमुत्तमम् ।
--
(एतानि अपि तु कर्माणि सङ्गम् त्यक्त्वा फलानि च ।
कर्तव्यानि इति मे पार्थ निश्चितम् मतम् उत्तमम् ॥)
--
भावार्थ :
श्लोक 5 में कहे गए यज्ञ, दान एवं तप रूपी कर्मों के अतिरिक्त दूसरे भी अन्य सभी कर्मों तथा उनके फलों के प्रति भी आसक्ति-बुद्धि का सर्वथा त्याग करते हुए, अर्थात् उनमें आसक्ति न रखते हुए,  उन्हें कर्तव्य मात्र समझते हुए पूर्ण करना ही उत्तम है, हे पार्थ! यह मेरा सुनिश्चित मत है ।
--
अध्याय 18, श्लोक 9,

कार्यमित्येव यत्कर्म नियतं क्रियतेऽर्जुन ।
सङ्गं त्यक्त्वा फलं चैव स त्यागः सात्त्विको मतः ॥
--
(कार्यम् इति एव यत् कर्म नियतम् क्रियते अर्जुन ।
सङ्गम् त्यक्त्वा फलम् च एव सः त्यागः सात्त्विकः मतः ॥)
--
भावार्थ :
शास्त्रविहित त्याग, अर्थात् ऐसा कर्म जिसे करना कर्तव्य है, जो कर्तव्य के रूप में प्राप्त हुआ है, आसक्ति से रहित होकर तथा फल की अभिलाषा न करते हुए जिसे किया जाना चाहिए, वही त्याग सात्त्विक है ।
--
’सङ्गम्’ / ’saṅgam’ - association and involvement, attachment to,

Chapter 2, śloka 48,

yogasthaḥ kuru karmāṇi
saṅgaṃ tyaktvā dhanañjaya |
siddhyasiddhyoḥ samo bhūtvā
samatvaṃ yoga ucyate ||
--
(yogasthaḥ  kuru  karmāṇi
saṅgam  tyaktvā dhanañjaya |
siddhi-asiddhyoḥ samaḥ bhūtvā
samatvam yogaḥ ucyate ||)
--
Meaning :
Staying in the right understanding (wisdom), without mentally associating yourself  with  the notions 'I do' / 'I don't do', let the actions take place. Welcome the success or failure in your attempts with the same spirit of equanimity. (This) equanimity is called 'yoga' / 'samatva-yoga'.
--


Chapter 5, śloka 10,

brahmaṇyādhāya karmāṇi
saṅgaṃ tyaktvā karoti yaḥ |
lipyate na sa pāpena
padmapatramivāmbhasā ||
--
(brahmaṇi ādhāya karmāṇi
saṅgam tyaktvā karoti yaḥ |
lipyate na sa pāpena
padmapatram iva ambhasā ||)
--
Meaning :
Though in water, just as the lotus-leaf keeps untouched by water, one who performs the actions dedicating to the Supreme (Brahman), without clinging to the action and in no way concerned about the result, -favorable or not, stayes untouched  by sin.
--
Note :
This happens when one is free of fear, desire or expectation about the result.
--
Chapter 5, śloka 11,

kāyena manasā buddhyā
kevalairindriyairapi |
yoginaḥ karma kurvanti
saṅgaṃ tyaktvātmaśuddhaye ||
--
(kāyena manasā buddhyā
kevalaiḥ indriyaiḥ api |
yoginaḥ karma kurvanti
saṅgam tyaktvā ātmaśuddhaye ||
--
Meaning :
With  a view to attain the purity of mind (ātmaśuddhi / citta-śuddhi) yogis perform the action (karma) by means of the body, mind or even by the senses only, without clinging to the action (karma).
--
Chapter 18, śloka 6,

etānyapi tu karmāṇi
saṅgaṃ tyaktvā phalāni ca |
kartavyānīti me pārtha
niścitaṃ matamuttamam |
--
(etāni api tu karmāṇi
saṅgam tyaktvā phalāni ca |
kartavyāni iti me pārtha
niścitam matam uttamam ||)
--
Meaning :
[Not only the actions such as sacrifice (yajña), charity (dāna) and austerity (tapa) as described in the previous śloka 5 of this chapter, ...] but also all other actions (karma) as well, should be performed without attachment to them and their fruits. O pārtha (arjuna)! This is the best way, and My sincere opinion.  
--
Chapter 18, śloka 9,

kāryamityeva yatkarma
niyataṃ kriyate:'rjuna |
saṅgaṃ tyaktvā phalaṃ caiva
sa tyāgaḥ sāttviko mataḥ ||
--
(kāryam iti eva yat karma
niyatam kriyate arjuna |
saṅgam tyaktvā phalam ca eva
saḥ tyāgaḥ sāttvikaḥ mataḥ ||)
--
Meaning :
The action that is performed for the sake of duty, without no attachment or anticipation of anything in return, it is sāttvika action, arjuna!
--


Wednesday, April 30, 2014

आज का श्लोक, ’सः’ / ’saḥ’ (5)

आज का श्लोक, ’सः’ / ’saḥ’ (5)
__________________________

 ’सः’ / 'saḥ' - वह,

अध्याय 5, श्लोक 3,

ज्ञेयः नित्यसन्न्यासी यो न द्वेष्टि न काङ्क्षति ।
निर्द्वन्द्वो हि महाबाहो सुखं बन्धात्प्रमुच्यते ॥
--
(ज्ञेयः सः नित्यसन्न्यासी यः न द्वेष्टि न काङ्क्षति ।
निर्द्वन्द्वः हि महाबाहो सुखम् बन्धात् प्रमुच्यते ॥)
--
भावार्थ :
हे महाबाहु (अर्जुन)!  द्वन्दरहित हुआ जो (कर्मयोगी) न किसी से द्वेष करता है और न कोई आकांक्षा रखता है, सुखपूर्वक संसार-बन्धन से मुक्त हो जाता है । ऐसे मनुष्य को नित्यसंन्यासी ही समझा जाना चाहिए ।
--
अध्याय 5, श्लोक 5,

यत्साङ्ख्यैः प्राप्यते स्थानं तद्योगैरपि गम्यते ।
एकं साङ्ख्यं च योगं च यः पश्यति  पश्यति ॥
--
(यत्-साङ्ख्यैः प्राप्यते स्थानम् तत् योगैः अपि गम्यते ।
एकम् साङ्ख्यम् च योगम् च यः पश्यति सः पश्यति ॥)
--
भावार्थ :
जिस तत्व की उपलब्धि विवेचनाओं के माध्यम से की जाती है, योगविधियों से भी उसकी प्राप्ति होती है । जो उस तत्व को देखता है, उसे यह भी दिखलाई देता है कि स्वरूपतः, सांख्य (विवेचना) और योग (भक्ति, ज्ञान, कर्म,) एक दूसरे से भिन्न नहीं हैं ।
(टिप्पणी :
1 इसी अध्याय 5 के गत श्लोक (सं. 4) में इसी तथ्य की पुष्टि प्राप्त होती है ।
2 ’आत्मनो जडवर्गात् पृथग्ग्रहणम्’ के प्रकाश में प्रकृति-पुरुष-विवेक से आत्म-अनात्म को समझने का प्रयास, जिसे आत्मानुसंधान भी कहा जाता है और जो समस्त वेदान्त शास्त्रों का आधारभूत तत्व है । )
--
अध्याय 5, श्लोक 10,

ब्रह्मण्याधाय कर्माणि सङ्गं त्यक्त्वा करोति यः ।
लिप्यते न पापेन पद्मपत्रमिवाम्भसा ॥
--
(ब्रह्मणि आधाय कर्माणि सङ्गं त्यक्त्वा करोति यः ।
लिप्यते न सः पापेन पद्मपत्रम् इव अम्भसा ॥)
--
भावार्थ :
जो पुरुष सभी कर्मों को  परब्रह्म परमात्मा के प्रति समर्पित करते हुए (कर्म तथा कर्मफल में) आसक्ति को भी त्याग देता है, वह (कर्मजनित) पाप  से वैसा ही अछूता होता है, जैसे कमलपत्र जल से ।
--

अध्याय 5, श्लोक 21,

बाह्यस्पर्शेष्वसक्तात्मा विन्दत्यात्मनि यत्सुखम् ।
ब्रह्मयोगयुक्तात्मा सुखमक्षयमश्नुते ॥
--
(बाह्य-स्पर्शेषु-असक्तात्मा विन्दति आत्मनि यत् सुखम् ।
सः ब्रह्मयोगयुक्तात्मा सुखम्-अक्षयम् अश्नुते ।)
--
भावार्थ :
बाहर के (मन, बुद्धि तथा इन्द्रियों से होनेवाले विषयजनित) सम्पर्क से अछूता मनुष्य जिस सुख को अपनी अन्तरात्मा में प्राप्त करता है, ब्रह्मके ध्यान में लीन उसको ही उस अक्षय सुख का अनुभव होता है ।
--
अध्याय 5, श्लोक 23,

शक्नोतीहैव यः सोढुं प्राक्शरीरविमोक्षणात् ।
कामक्रोधोद्भवं वेगं युक्तः सुखी नरः ॥
--
(शक्नोति इह एव यः सोढुम् प्राक् शरीरविमोक्षणात् ।
कामक्रोधोद्भवम् वेगम् सः युक्तः सः सुखी नरः ॥)
--
भावार्थ :
वह साधक जो कि इस शरीर के जीते-जी ही, शरीर का नाश होने से पहले ही काम-क्रोध से पैदा होनेवाले वेग को सहन करने में सक्षम हो जाता है, निश्चय ही वह मनुष्य योगी है और वही सुखी है ।
--
अध्याय 5, श्लोक 24,
--
योऽन्तःसुखोऽन्तरारामस्तथान्तर्ज्योतिरेव च ।
योगी ब्रह्मनिर्वाणं ब्रह्मभूतोऽधिगच्छति ॥
--
(यः अन्तःसुखः अन्तरारामः तथा अन्तर्ज्योतिः एव यः ।
सः योगी ब्रह्मनिर्वाणम् ब्रह्मभूतः अधिगच्छति ॥)
--
भावार्थ :
जो पुरुष अपने ही भीतर (आत्मा में ही) सुखी, रमण करता है, तथा अपना प्रकाश अपने ही भीतर प्राप्त करता है, वह योगी निर्वाणरूपी ब्रह्म से एकत्व प्राप्तकर, उसके ही स्वरूप का हो जाता है ।
--

अध्याय 5, श्लोक 28,
यतेन्द्रियमनोबुद्धिर्मुनिर्मोक्षपरायणः ।
विगतेच्छाभयक्रोधो यः सदा मुक्त एव सः
--
(यतेन्द्रियमनोबुद्धिः मुनिः मोक्षपरायणः ।
विगतेच्छाभयक्रोधः यः सदा मुक्तः एव सः॥)
--
भावार्थ :
जो मुमुक्षु मुनि इन्द्रियों मन (अवधान) तथा बुद्धि (अर्थात् मन की प्रवृत्ति) को यत्नपूर्वक साधते हुए, इच्छा, भय तथा क्रोध से जो उनसे मुक्त रहता है, वह सदा ही मुक्त होता है ।
--

’सः’ / 'saḥ' - He,

Chapter 5, shloka 3,

jñeyaḥ sa nityasannyāsī
yo na dveṣṭi na kāṅkṣati |
nirdvandvo hi mahābāho
sukhaṃ bandhātpramucyate ||
--
(jñeyaḥ saḥ nityasannyāsī
yaḥ na dveṣṭi na kāṅkṣati |
nirdvandvaḥ hi mahābāho
sukham bandhāt pramucyate ||)
--
Meaning :
He is indeed a true ascetic, who neither hates nor desires. free of the such opposites, O mahAbAho (arjuna)! he is easily freed from bondage.
--
Chapter 5, shloka 5,

yatsāṅkhyaiḥ prāpyate sthānaṃ
tadyogairapi gamyate |
ekaṃ sāṅkhyaṃ ca yogaṃ ca
yaḥ paśyati sa paśyati ||
--
(yat-sāṅkhyaiḥ prāpyate sthānam
tat yogaiḥ api gamyate |
ekam sāṅkhyam ca yogam ca
yaḥ paśyati saḥ paśyati ||)
--
Meaning :
The goal that is attained by the way of sAnkhya* is the same as that is attained by means of yoga (practicing bhakti / devotion, 'niShkAma-karma' / 'self-less action', or jnAna / the way of meditation), And the one who sees that this essential truth of both is the same is the real seer.
--
 ( * sAnkhya - That begins with the contemplation and discrimination between the 'prakRti' and the 'puruSha', and treating the 'Self' as the principle that is different from 'prakRti' / non-self. Though this begins with the assumption that 'self' is different from the non-self, ultimately the 'self' too dissolves with the 'non-self' and what is discovered is indescribable.)
--
Chapter 5, shloka 10,
--
brahmaṇyādhāya karmāṇi
saṅgaṃ tyaktvā karoti yaḥ |
lipyate na sa pāpena
padmapatramivāmbhasā ||
--
(brahmaṇi ādhāya karmāṇi
saṅgaṃ tyaktvā karoti yaḥ |
lipyate na saḥ pāpena
padmapatram iva ambhasā ||)
--

Chapter 5, shloka 21,

bāhyasparśeṣvasaktātmā
vindatyātmani yatsukham |
sa brahmayogayuktātmā
sukhamakṣayamaśnute ||
--
(bāhya-sparśeṣu-asaktātmā
vindati ātmani yat sukham |
saḥ brahmayogayuktātmā
sukham-akṣayam aśnute ||)
--
Meaning :
Thus is attained the bliss infinite by this consciousness, (that is freed from all action, unidentified with the action), untouched by the outward objects, That is the imperishable Bliss of Brahman, and because of merging in Brahman.
--
Chapter 5, shloka 23,

śaknotīhaiva yaḥ soḍhuṃ
prākśarīravimokṣaṇāt |
kāmakrodhodbhavaṃ vegaṃ
sa yuktaḥ sa sukhī naraḥ ||
--
(śaknoti iha eva yaḥ soḍhum
prāk śarīravimokṣaṇāt |
kāmakrodhodbhavam vegam
saḥ yuktaḥ saḥ sukhī naraḥ ||)
--
Meaning :
Far before the body falls as dead, one who can manage to face the urges of lust and anger (and can control them) is indeed a yogi, and he alone is truly a happy man.
--
Chapter 5, shloka 24,

yo:'ntaḥsukho:'ntarārāmas-
tathāntarjyotireva ca |
sa yogī brahmanirvāṇaṃ
brahmabhūto:'dhigacchati ||
--
(yaḥ antaḥsukhaḥ antarārāmaḥ
tathā antarjyotiḥ eva yaḥ |
saḥ yogī brahmanirvāṇam
brahmabhūtaḥ adhigacchati ||)
--
Meaning :
One who is happy and content in the Self, one who sports in, finds love and joy within, one who is a light unto oneself, is verily a yogī, the one having known Brahman, -of the form of  nirvāṇa, has become one with Brahman .

--

Chapter 5, shloka 28,

yatendriyamanobuddhir-
munirmokṣaparāyaṇaḥ |
vigatecchābhayakrodho
yaḥ sadā mukta eva saḥ ||
--
(yatendriyamanobuddhiḥ
muniḥ mokṣaparāyaṇaḥ |
vigatecchābhayakrodhaḥ
yaḥ sadā muktaḥ eva saḥ ||)
--

--
Meaning :
The seeker after liberation, who practices yoga by keeping the senses, mind and intellect together in order, one who is free from desire, fear and anger is already liberated in life, and for ever.
--