Showing posts with label 18/57. Show all posts
Showing posts with label 18/57. Show all posts

Thursday, March 16, 2023

गीता का "भारत" को संदेश :

नियोजयसि केशव!

~~~~~~~~~~~~~

अर्जुन उवाच --

ज्यायसी चेत्कर्मणस्ते मता बुद्धिर्जनार्दन।।

तत्किं कर्म घोरे मां नियोजयसि केशव।।१।।

श्रीमद्भगवद्गीता के तीसरे अध्याय का प्रारंभ ही इस जिज्ञासा से होता है।

जिसका अंतिम उत्तर भगवान् श्रीकृष्ण ग्रन्थ के अंतिम अध्याय १८ के अंत में इस प्रकार से देते हैं --

भक्त्या मामभिजानाति यावान्यश्चास्मि तत्त्वतः।।

ततो मां तत्त्वतो ज्ञात्वा विशते तदनन्तरम्।।५५।।

सर्वकर्माण्यपि सदा कुर्वाणो मद्व्यपाश्रयः।।

मत्प्रसादादवाप्नोति शाश्वतं पदमव्ययम्।।५६।।

चेतसा सर्वकर्माणि मयि संन्यस्य मत्परः।।

बुद्धियोगमुपाश्रित्य मच्चित्तः सततं भव।।५७।।

मच्चित्तः सर्वदुर्गाणि मत्प्रसादात्तरिष्यसि।।

अथ चेत्त्वहङ्कारान्न श्रोष्यसि विनङ्क्ष्यसि।।५८।।

और अर्जुन के द्वारा पूछे गए त्रुटिपूर्ण प्रश्न को सुधारकर उसका उत्तर भगवान् श्रीकृष्ण इस प्रकार से देते हैं --

यदहङ्कारमाश्रित्य न योत्स्य इति मन्यसे।।

मिथ्यैष व्यवसायस्ते प्रकृतिस्त्वां नियोक्ष्यति।।५९।।

यस्मात् च --

स्वभावजेन कौन्तेय निबद्धः स्वेन कर्मणा।।

कर्तुं नेच्छसि यन्मोहात्करिष्यस्यवशोऽपि तत्।।६०।।

ईश्वरः सर्वभूतानां हृद्देशेऽर्जुन तिष्ठति।।

भ्रामयन्सर्वभूतानि यन्त्रारूढानि मायया।।६१।।

तमेव शरणं गच्छ सर्वभावेन भारत।।

तत्प्रसादात् परां शान्तिं स्थानं प्राप्स्यसि शाश्वतम्।।६२।।

इति ते ज्ञानमाख्यातं गुह्याद्गुह्यतरं मया।।

विमृश्यैतदशेषेण यथेच्छसि तथा कुरु।।६३।।

***


Wednesday, July 16, 2014

आज का श्लोक, ’सततम्’ / ’satatam’

आज का श्लोक,
’सततम्’ / ’satatam’ 
______________________

’सततम्’ / ’satatam’  - सदैव, निरन्तर, अबाधरूप से,

अध्याय 3, श्लोक 19,

तस्मादसक्तः सततं कार्यं कर्म समाचर ।
असक्तो ह्याचरन्कर्म परमाप्नोति पूरूषः ॥
--
(तस्मात् असक्तः सततम् कार्यम् कर्म समाचर ।
असक्तः हि आचरन् कर्म परम् आप्नोति पूरुषः ॥)
--
भावार्थ :
इसलिए कर्म से (और उसके फल से) आसक्ति न रखते हुए, सतत कर्म अर्थात् अपने को प्राप्त हुआ कार्य पूर्ण करो । आसक्तिरहित होकर किए जानेवाले कार्य से ही मनुष्य परमात्मा को प्राप्त कर लेता है ।
--
अध्याय 6, श्लोक 10,
--
योगी युञ्जीत सततमात्मानं रहसि स्थितः ।
एकाकी यतचित्तात्मा निराशीरपरिग्रहः ॥
--
(योगी युञ्जीत सततम् आत्मानम् रहसि स्थितः ।
एकाकी यतचित्तात्मा निराशीः अपरिग्रहः ॥)
--
भावार्थ :
योग-साधन करनेवाला को अपने मन-इन्द्रियों आदि को संयत रखते हुए आशारहित, संग्रहरहित, अकेले, एकान्त में स्थित होकर, आत्मा को निरन्तर परमात्मा (के ध्यान) में संलग्न रखे ।
--
टिप्पणी :
1 श्री रमण-गीता अध्याय 2, श्लोक 2, में कहा गया है, -

"हृदयकुहरमध्ये केवलं ब्रह्ममात्रं
ह्यहमहमिति साक्षादात्मरूपेण भाति ।
हृदि विश मनसा स्वं चिन्वता मज्जता वा
पवनचलनरोधादात्मनिष्ठो भव त्वम् ॥"
--
हृदय-कुहर (अर्थात् विशुद्ध चेतना जिसमें से ’मैं’-वृत्ति का उद्भव विकास और विलय होता है, ) में केवल ब्रह्म ही अवस्थित है । वही, ’अहम्-अहम्’ अर्थात् अपना उद्घोष करता हुआ प्राणिमात्र को प्रत्यक्ष ही आत्मवत् (अपने अस्तित्व की भाँति) प्रतीत होता है । इसलिए जिज्ञासु को चाहिए कि मन के माध्यम से, स्वयं के उस हृदय में प्रविष्ट होकर ’आत्मा’ के स्वरूप पर चिन्तन करता हुआ, या केवल उस् ’अहम्-अहम्’ में निमज्जित होकर, या फिर प्राणों के नियमन द्वारा अपने उस ब्रह्मस्वरूप से एकात्म हो ।
उपरोक्त को ही श्री रमण महर्षि रचित प्रस्तुत श्लोक में सूक्ष्मता और सरलता से स्पष्ट किया गया है, अपनी मानसिक, बौद्धिक और आध्यात्मिक योग्यता, पात्रता और सामर्थ्य तथा अभिरुचि और निष्ठा के अनुसार कोई भी व्यक्ति अपने लिए अनुकूल समुचित तरीका स्वयं ही निर्धारित कर सकता है ।
--
2 उपरोक्त श्लोक में साधना की अन्य विधियों को संक्षेप से ’पवनचलनरोधात्’ से इंगित किया गया है, जिसमें भक्ति की सभी धाराएँ समाहित हो जाती हैं ।
--
3 ’चिन्वता मज्जता’ वा में पुनः हम स्पष्ट रूप से ’आत्मानुसन्धान’ और ’मैं’ में निमग्न होने के स्वरों की गूँज को सहज ही सुन सकते हैं । जहाँ एक ओर इससे हमें भगवान् श्री आचार्य शंकर रचित अनेक भक्ति तथा वेदान्तपरक ग्रन्थों का स्मरण होता है, वहीं सद्गुरु श्री निसर्गदत्त महाराज के ’अहं ब्रह्मास्मि’ में उल्लिखित शब्द भी अनायास याद आ जाते हैं ।
--
अध्याय 8, श्लोक 14,

अनन्यचेताः सततं यो मां स्मरति नित्यशः ।
तस्याहं सुलभः पार्थ नित्ययुक्तस्य योगिनः ॥
--
(अनन्यचेताः सततम् यः माम् स्मरति नित्यशः ।
तस्य अहम् सुलभः पार्थ नित्ययुक्तस्य योगिनः ॥)
--
भावार्थ :
हे पार्थ (अर्जुन)!  अपने-आपके मुझसे अनन्य होने की बुद्धि रखते हुए जो मुझे सदा स्मरण रखता है, उस नित्य मुझमें संलग्नचित्त के लिए मैं सदा ही अत्यन्त सुलभ्य हूँ ।
--
अध्याय 9, श्लोक 14,

सततं कीर्तयन्तो मां यतन्तश्च दृढव्रताः ।
नमस्यन्तश्च मां भक्त्या नित्ययुक्ता उपासते ॥
--
(सततम् कीर्तयन्तः माम् यतन्तः च दृढव्रताः ।
नमस्यन्तः माम् भक्त्या नित्ययुक्ताः उपासते ॥)
--
भावार्थ : मेरे नाम और यश का वर्णन करते हुए, दृढनिश्चय से मेरी प्राप्ति के लिए यत्नरत, अत्यन्त भक्ति से मुझे प्रणाम करते हुए  मुझमें नित्य अनन्यचित्त, निरन्तर ही मेरी उपासना किया करते हैं ।
--
अध्याय 12, श्लोक 14,

सन्तुष्टः सततं योगी यतात्मा दृढनिश्चयः ।
मय्यर्पितमनोबुद्धिर्यो मद्भक्तः स मे प्रियः
--
(सन्तुष्टः सततम् योगी यतात्मा दृढनिश्चयः ।
मयि-अर्पित-मनोबुद्धिः यः मद्भक्तः सः मे प्रियः ॥)
--
भावार्थ :
मेरा वह भक्त, जो मुझमें ही परम सन्तोष पाता है, मुझमें ही जिसकी मन-बुद्धि सतत अर्पित है, मन-बुद्धि आदि सहित जिसकी सम्पूर्ण आत्मा अपने वश में है, ऐसा दृढनिश्चय योगी मुझे प्रिय है ।
--
अध्याय 17, श्लोक 24,

तस्मादोमित्युदाहृत्य यज्ञदानतपःक्रिया ।
प्रवर्तन्ते विधानोक्ताः सततं ब्रह्मवादिनाम् ॥
--
(तस्मात् ओम् इति उदाहृत्य यज्ञदानतपःक्रिया ।
प्रवर्तन्ते विधानोक्ताः सततम् ब्रह्मवादिनाम् ॥)
--
भावार्थ :
(पिछले श्लोक 23 के क्रम में आगे, ...)
अतएव, वेदमन्त्रों का उच्चारण करनेवाले श्रेष्ट पुरुषों के द्वारा शास्त्रविधान में निर्दिष्ट यज्ञ, दान, तप आदि कार्यों का प्रारम्भ ’ओम्’ इस पद का उच्चारण करते हुए किया जाता है ।
--
अध्याय 18, श्लोक 57,

चेतसा सर्वकर्माणि मयि सन्न्यस्य मत्परः ।
बुद्धियोगमुपाश्रित्य मच्चित्तः सततं भव ॥
--
(चेतसा सर्वकर्माणि मयि सन्न्यस्य मत्परः ।
बुद्धियोगम् उपाश्रित्य मच्चित्तः सततम् भव ॥)
--
भावार्थ :
निष्ठा और भावना सहित सभी कर्मों को मुझमें अर्पण करके मेरे परायण (मेरे में संलग्न) होकर, सांख्य-बुद्धि से प्राप्त विवेक द्वारा, मुझ पर ही आश्रित रहकर, निरन्तर मेरे ही प्रति लगावयुक्त चित्तवाले हो जाओ ।
--
’सततम्’ / ’satatam’ - always, without break, continuously,

Chapter 3, śloka 19,

tasmādasaktaḥ satataṃ 
kāryaṃ karma samācara |
asakto hyācarankarma
paramāpnoti pūrūṣaḥ ||
--
(tasmāt asaktaḥ satatam 
kāryam karma samācara |
asaktaḥ hi ācaran karma
param āpnoti pūruṣaḥ ||)
--
Meaning :
Therefore perform your allotted work, the duty given to you, with due attention and without attachment to the action ( and the result). With such attitude, doing one's work without attachment leads one to the Supreme.
--
Chapter 6, śloka 10,

yogī yuñjīta satatam-
ātmānaṃ rahasi sthitaḥ |
ekākī yatacittātmā
nirāśīraparigrahaḥ ||
--
(yogī yuñjīta satatam 
ātmānam rahasi sthitaḥ |
ekākī yatacittātmā
nirāśīḥ aparigrahaḥ ||)
--
Meaning :
Practicing yoga means, one should contemplate on the (nature of) Self without a break, while keeping away from all else, living alone, free of all thought of world and its contents.
--
Notes :
1 The gist of this is; One should practice in a way that suits best his temperament  and orientation of mind, as is instructed by Bhagavan Sri Ramana Maharshi in the following shloka :

"hṛdayakuharamadhye kevalaṃ brahmamātraṃ
hyahamahamiti sākṣādātmarūpeṇa bhāti |
hṛdi viśa manasā svaṃ cinvatā majjatā vā
pavanacalanarodhādātmaniṣṭho bhava tvam॥"

(Sri Ramana Gita, Chapter 2, shloka 2)
[Meaning :"In the Heart's cavity, the sole Brahman as an ever-persisting "I" shines direct in the form of the Self.
Into the Heart enter thyself, with mind in search or in deeper plunge. Or by restraint of life-movement be firmly poised in the Self".]
--
2 'chinvatA majjatA vA' point out the way, how one either 'dive deep' into the so evident 'consciousness' associated with our very being to 'inquire' about the nature of the Self, or just 'stay' in it as it is.
3 This again bears a close resemblance with Sri Shankara Achrya's various texts on the 'bhakti' and vedanta, and also remind us of "I AM That" of Shri Nisargadatta Maharaj.
--

Chapter 8, śloka 14,

ananyacetāḥ satataṃ yo
māṃ smarati nityaśaḥ |
tasyāhaṃ sulabhaḥ pārtha
nityayuktasya yoginaḥ ||
--
(ananyacetāḥ satatam yaḥ
mām smarati nityaśaḥ |
tasya aham sulabhaḥ pārtha
nityayuktasya yoginaḥ ||)
--
Meaning :
One who with undivided love for ME, with whole-heart remembers / thinks of ME always, O pārtha (arjuna) , I AM also easily available to such a devotee with his dedicated mind to ME, always.
--
Chapter 9, śloka 14,

satataṃ kīrtayanto māṃ
yatantaśca dṛḍhavratāḥ |
namasyantaśca māṃ bhaktyā
nityayuktā upāsate ||
--
(satatam kīrtayantaḥ mām
yatantaḥ ca dṛḍhavratāḥ |
namasyantaḥ mām bhaktyā
nityayuktāḥ upāsate ||)
--
Meaning :
Singing MY Name and glory, making great efforts for attaining ME, With firm dedication and resolve devoted to ME, They (MY devotees) worship and adore ME, single-minded always.
--
Chapter 12, śloka 14,

santuṣṭaḥ satataṃ yogī
yatātmā dṛḍhaniścayaḥ |
mayyarpitamanobuddhir-
yo madbhaktaḥ sa me priyaḥ
--
(santuṣṭaḥ satataṃ yogī
yatātmā dṛḍhaniścayaḥ |
mayi-arpita-manobuddhiḥ
yaḥ madbhaktaḥ saḥ me priyaḥ ||)
--
Meaning :
Always contented, abiding in Me moment to moment, and has firm resolve of practicing yoga. Having dedicated mind and intellect to Me,  such a devotee is beloved to Me.
--
Chapter 17, śloka 24,

tasmādomityudāhṛtya
yajñadānatapaḥkriyā |
pravartante vidhānoktāḥ
satataṃ brahmavādinām ||
--
(tasmāt om iti udāhṛtya
yajñadānatapaḥkriyā |
pravartante vidhānoktāḥ
satataṃ brahmavādinām ||)
--
Meaning :
(In continuation to the śloka 23, ...)
Therefore, The noble men who follow the Veda, begin their auspicious actions / rituals like sacrifice (yajña), charity (dāna), penance / austerities (tapa),  by pronouncing the sacred term (om̐) .
--
Chapter 18, śloka 57,

cetasā sarvakarmāṇi
mayi sannyasya matparaḥ |
buddhiyogamupāśritya
maccittaḥ satataṃ bhava ||
--
(cetasā sarvakarmāṇi
mayi sannyasya matparaḥ |
buddhiyogam upāśritya
maccittaḥ satatam bhava ||)
--
Meaning :
Having surrendered all your actions to Me, having devoted to Me, following Me, by means of the wisdom of sāṃkhya,(sāṃkhya-buddhi), constantly thinking of Me, Be absorbed in Me,
--

Thursday, July 3, 2014

आज का श्लोक, ’सर्वकर्माणि’ / ’sarvakarmāṇi’

आज का श्लोक,
’सर्वकर्माणि’ / ’sarvakarmāṇi’ 
______________________

’सर्वकर्माणि’ / ’sarvakarmāṇi’ - सम्पूर्ण, समस्त (यथोचित) कर्मों में,

अध्याय 3, श्लोक 26,

न बुद्धिभेदं जनयेदज्ञानां कर्मसङ्गिनाम् ।
जोषयेत्सर्वकर्माणि विद्वान्युक्तः समाचरन् ॥
--
( न बुद्धिभेदम् जनयेत् अज्ञानाम् कर्मसङ्गिनाम् ।
जोषयेत् सर्वकर्माणि विद्वान् युक्तः समाचरन् ॥)
--
भावार्थ :
योगयुक्त (जिसकी अवस्थिति परमात्मा में रहती है) मनुष्य को चाहिए कि वह शास्त्रविहित कर्मों के अनुष्ठान के प्रति आसक्त तथा आग्रहशील अज्ञानियों की बुद्धि में भ्रम अर्थात् संशय उत्पन्न न करे, बल्कि उनका विधिवत् आचरण करने के लिए ही उन्हें उत्साहित ही करे ।
--
अध्याय 4, श्लोक 37,

यथैधांसि समिद्धोऽग्निर्भस्मसात्कुरुतेऽर्जुन ।
ज्ञानाग्निः सर्वकर्माणि भस्मसात्कुरुते तथा ॥
--
(यथा एधांसि समिद्धः अग्निः भस्मसात् कुरुते अर्जुन ।
ज्ञानाग्निः सर्वकर्माणि भस्मसात् कुरुते तथा ॥)
--
भावार्थ :
जिस प्रकार से प्रज्वलित हुई अग्नि ज्वलनशील पदार्थों को जलाकर भस्म कर देती है, हे अर्जुन !प्रज्वलित हुई ज्ञान रूपी अग्नि  उसी प्रकार से समस्त कर्मों को जलाकर भस्म कर देती है ।
--

अध्याय 5, श्लोक 13,

सर्वकर्माणि मनसा सन्न्यस्यास्ते सुखं वशी ।
नवद्वारे पुरे देही नैव कुर्वन्न कारयन् ॥
--
(सर्वकर्माणि मनसा सन्न्यस्य आस्ते सुखम् वशी ।
नवद्वारे पुरे देही न- एव कुर्वन् न कारयन् ॥)
--
भावार्थ :
नव-द्वारों (इन्द्रियों) वाले घर (पुर) में रहता हुआ (पुरुष) और अपने मन-बुद्धि को वश में कर लेनेवाला, मन की सहायता से ( विवेकपूर्वक अपनी कर्तृत्व-भावना का निरसन हो जाने से) कर्मों को न तो स्वयं करते हुए और न किसी और के माध्यम से करवाते हुए सुखपूर्वक अपनी आत्मा में स्थित हो जाता है ।
--

--
अध्याय 18, श्लोक 56,

सर्वकर्माण्यपि सदा कुर्वाणो मद्व्यपाश्रयः
मत्प्रसादादवाप्नोति शाश्वतं पदमव्ययम् ॥
--
(सर्वकर्माणि अपि सदा कुर्वाणः मद्व्यपाश्रयः ।
मत्प्रसादात् अवाप्नोति शाश्वतम् पदम् अव्ययम् ॥)
--
भावार्थ :
मुझमें समाहित चित्त से सदैव सभी (विभिन्न) कर्मों को करते हुए भी (पिछले श्लोक 55 में वर्णित मेरा भक्त) मेरी कृपा से अविनाशी परम पद (अर्थात् मुझको ) पा लेता है ।
--
टिप्पणी :
अध्याय 18, श्लोक 55,

भक्त्या मामभिजानाति यावान्यश्चास्मि तत्वतः ।
ततो मां तत्त्वतो ज्ञात्वा विशते तदनन्तरम् ॥
--
(भक्त्या माम् अभिजानाति यावान् यः च अस्मि तत्त्वतः।
ततः माम् तत्त्वतः ज्ञात्वा विशते तदनन्तरम् ।)
--
भावार्थ :
मुझमें भक्ति होने से वह (मेरा भक्त) भली-भाँति जान जाता है, कि तत्त्वतः मेरा स्वरूप क्या और कितना (असीम, अखण्ड, अनिर्वचनीय) है, जो कि तत्त्वतः हूँ । इसके बाद मुझको तत्वतः जानकर मुझमें प्रविष्ट हो जाता है, मुझसे एकत्व को प्राप्त हो जाता है ।
--

अध्याय 18, श्लोक 57,

चेतसा सर्वकर्माणि मयि सन्न्यस्य मत्परः ।
बुद्धियोगमुपाश्रित्य मच्चित्तः सततं भव ॥
--
(चेतसा सर्वकर्माणि मयि सन्न्यस्य मत्परः ।
बुद्धियोगम् उपाश्रित्य मच्चित्तः सततम् भव ॥)
--
भावार्थ :
निष्ठा और भावना सहित सभी कर्मों को मुझमें अर्पण करके मेरे परायण (मेरे में संलग्न) होकर, सांख्य-बुद्धि से प्राप्त विवेक द्वारा, मुझ पर ही आश्रित रहकर, निरन्तर मेरे ही प्रति लगावयुक्त चित्तवाले हो जाओ ।
--


’सर्वकर्माणि’ / ’sarvakarmāṇi’ - one established firmly in the Self.

Chapter 3, śloka 26,

na buddhibhedaṃ janayed-
ajñānāṃ karmasaṅginām |
joṣayetsarvakarmāṇi
vidvānyuktaḥ samācaran ||
--
( na buddhibhedam janayet
ajñānām karmasaṅginām |
joṣayet sarvakarmāṇi 
vidvān yuktaḥ samācaran ||)
--
Meaning :
One who has realized and is firmly established in the Self, should not cause suspicion / doubts, -in the minds of those who are ignorant (of Self), -about the significance of performing the various rituals as are mentioned in the scriptures. Instead, He should encourage them to perform those rituals with due procedures accordingly as are laid down in the scriptures.
--  
Chapter 4, śloka 37,

yathaidhāṃsi samiddho:'gnir-
bhasmasātkurute:'rjuna |
jñānāgniḥ sarvakarmāṇi 
bhasmasātkurute tathā ||
--
(yathā edhāṃsi samiddhaḥ agniḥ
bhasmasāt kurute arjuna |
jñānāgniḥ sarvakarmāṇi 
bhasmasāt kurute tathā ||)
--
Meaning :
arjuna! Like the blazing fire burns down the fuels to ashes, The fire of wisdom burns down the bundle of all action to ashes.
--

Chapter 5, śloka 13

sarvakarmāṇi manasā
sannyasyāstē sukhaṁ vaśī |
navadvārē purē dēhī
naiva kurvanna kārayan ||
--
(sarvakarmāṇi manasā
sannyasya āstē sukham vaśī |
navadvārē purē dēhī
na- ēva kurvan na kārayan ||)
--
Meaning :
The consciouseness (self) that lives in the body as its abode, with nine doors (2 eyes, 2 ears, 2 nostrils, a mouth and 2 organs of excretion), when by way of discrimination and self-enquiry, gets rid of the false notion 'I do / I don't do', and thus neither doing, nor getting done anything by some other agent of action, is freed from all actions, rests peacefully and happily there-after for ever.
--  

Chapter 18, śloka 56,

sarvakarmāṇyapi sadā
kurvāṇo madvyapāśrayaḥ
matprasādādavāpnoti
śāśvataṃ padamavyayam ||
--
(sarvakarmāṇi api sadā
kurvāṇaḥ madvyapāśrayaḥ |
matprasādāt avāpnoti
śāśvatam padam avyayam ||)
--
Meaning :
With mind dedicated to Me, performing all actions (that fall to his lot according to destiny) with dispassion, (My devotee, as described in the earlier śloka 55 of this Chapter 18) by My Grace attains the Supreme Imperishable State (That is Me only).
--
Note :

Chapter 18, śloka 55,

bhaktyā māmabhijānāti
yāvānyaścāsmi tatvataḥ |
tato māṃ tattvato jñātvā
viśate tadanantaram ||
--
(bhaktyā mām abhijānāti
yāvān yaḥ ca asmi tattvataḥ|
tataḥ mām tattvataḥ jñātvā
viśate tadanantaram |)
--
Meaning :
With devotion (My devotee) knows well My extent (Formless, Indivisible, Indescribable) , What and How I AM, And having realized My Reality, enters Me and merges into Me.
--

Chapter 18, śloka 57,

cetasā sarvakarmāṇi 
mayi sannyasya matparaḥ |
buddhiyogamupāśritya
maccittaḥ satataṃ bhava ||
--
(cetasā sarvakarmāṇi 
mayi sannyasya matparaḥ |
buddhiyogam upāśritya
maccittaḥ satatam bhava ||)
--
Meaning :
Having surrendered all your actions to Me, having devoted to Me, following Me, by means of the wisdom of sāṃkhya,(sāṃkhya-buddhi), constantly thinking of Me, ever be absorbed in Me, One in Me .
--




Saturday, May 31, 2014

आज का श्लोक, ’संन्यस्य’ / ’saṃnyasya’,

आज का श्लोक,  ’संन्यस्य’ /  ’saṃnyasya’, 
__________________________________

’संन्यस्य’ /  ’saṃnyasya’, - अर्पित करते हुए, त्यागकर,

अध्याय 3, श्लोक 30,

मयि सर्वाणि कर्माणि सन्न्यस्यध्यात्मचेतसा ।
निराशीर्निर्ममो भूत्वा युध्यस्व विगतज्वरः ॥
--
(मयि सर्वाणि कर्माणि सन्न्यस्य-अध्यात्म-चेतसा ।
निराशीः निर्ममः भूत्वा युध्यस्व विगतज्वरः ॥)
--
भावार्थ :
समस्त कर्मों को अध्यात्मबुद्धिपूर्वक मुझमें अर्पित करते हुए, आशा से और ममता से रहित होकर, संताप से मुक्त रहते हुए युद्ध करो ।
--
अध्याय 5, श्लोक 13,
सर्वकर्माणि मनसा सन्न्यस्यास्ते सुखं वशी ।
नवद्वारे पुरे देही नैव कुर्वन्न कारयन् ॥
--
(सर्वकर्माणि मनसा सन्न्यस्य आस्ते सुखम् वशी ।
नवद्वारे पुरे देही न- एव कुर्वन् न कारयन् ॥)
--
भावार्थ :
नव-द्वारों (इन्द्रियों) वाले घर (पुर) में रहता हुआ (पुरुष) और अपने मन-बुद्धि को वश में कर लेनेवाला, मन की सहायता से ( विवेकपूर्वक अपनी कर्तृत्व-भावना का निरसन हो जाने से) कर्मों को न तो स्वयं करते हुए और न किसी और के माध्यम से करवाते हुए सुखपूर्वक अपनी आत्मा में स्थित हो जाता है ।
--
अध्याय 12, श्लोक 6,
ये तु सर्वाणि कर्माणि मयि सन्न्यस्य मत्पराः ।
अनन्येनैव योगेन मां ध्यायन्त उपासते ॥

(ये तु सर्वाणि कर्माणि मयि सन्न्यस्य मत्पराः ।
अनन्येन-एव योगेन माम् ध्यायन्तः उपासते ॥)
--
भावार्थ : किन्तु जो अपने सभी कर्मों को मुझ (सगुण) परमेश्वर में ही अर्पण करते हुए अनन्य (मुझसे अपनी अपृथकता के बोध) योग से मेरा ध्यान, जिज्ञासा  तथा निरन्तर चिन्तन करते हुए मेरी उपासना करते हैं ...।
[अगले श्लोक क्रमांक 7 में इसे विस्तारपूर्वक कहा गया है ।]

टिप्पणी : इसी अध्याय 12 के श्लोक 1 में अर्जुन द्वारा  पूछे गए प्रश्न का उत्तर देते हुए, श्लोकों 2, 3, 4 एवं 5 के अन्तर्गत, भगवान् श्रीकृष्ण द्वारा बतलाया गया कि यद्यपि (मेरे) अक्षर अव्यक्त स्वरूप में नित्य एकीभूत भाव से संलग्न मन-बुद्धियुक्त श्रद्धायुक्त मनुष्य युक्ततम अर्थात् सर्वोत्तम योगी होते हैं और वे सभी सब भूतों का कल्याण करते हुए मुझे ही प्राप्त होकर मुझमें ही समाहित हो जाते हैं किन्तु, उनमें से कुछ मेरे केवल अव्यक्त-स्वरूप में ही आसक्त मन-बुद्धिवाले होने से क्लेश अर्थात् अत्यधिक परिश्रम करते हैं, ....)
--
अध्याय 18, श्लोक 57,

चेतसा सर्वकर्माणि मयि सन्न्यस्य मत्परः ।
बुद्धियोगमुपाश्रित्य मच्चित्तः सततं भव ॥
--
(चेतसा सर्वकर्माणि मयि सन्न्यस्य मत्परः ।
बुद्धियोगम् उपाश्रित्य मच्चित्तः सततम् भव ॥)
--
भावार्थ :
निष्ठा और भावना सहित सभी कर्मों को मुझमें अर्पण करके मेरे परायण (मेरे में संलग्न) होकर, सांख्य-बुद्धि से प्राप्त विवेक द्वारा, मुझ पर ही आश्रित रहकर, निरन्तर मेरे ही प्रति लगावयुक्त चित्तवाले हो जाओ ।
--
’संन्यस्य’ /  ’saṃnyasya’ - having surrendered, given up, dedicated,

Chapter 3, śloka 30,

mayi sarvāṇi karmāṇi
sannyasyadhyātmacetasā |
nirāśīrnirmamo bhūtvā
yudhyasva vigatajvaraḥ ||
--
(mayi sarvāṇi karmāṇi
sannyasya-adhyātma-cetasā |
nirāśīḥ nirmamaḥ bhūtvā
yudhyasva vigatajvaraḥ ||)
--
Meaning : With the conviction born of the mind aimed at the spiritual, having surrendered all your actions in Me, fight the war without hoping, without attachment, and with the mind free of agony.
--
Chapter 5, śloka 13

sarvakarmāṇi manasā
sannyasyāstē sukhaṁ vaśī |
navadvārē purē dēhī
naiva kurvanna kārayan ||
--
(sarvakarmāṇi manasā
sannyasya āstē sukham vaśī |
navadvārē purē dēhī
na- ēva kurvan na kārayan ||)
--
Meaning :
The consciousness (self) that lives in the body as its abode, with nine doors (2 eyes, 2 ears, 2 nostrils, a mouth and 2 organs of excretion), when by way of discrimination and self-enquiry, gets rid of the false notion 'I do / I don't do', and thus neither doing, nor getting done anything by some other agent of action, is freed from all actions, rests peacefully and happily there-after for ever.
   
--
Chapter 12, śloka 6,

ye tu sarvāṇi karmāṇi
mayi sannyasya matparāḥ |
ananyenaiva yogena
māṃ dhyāyanta upāsate ||

(ye tu sarvāṇi karmāṇi
mayi sannyasya matparāḥ |
ananyena-eva yogena
mām dhyāyantaḥ upāsate ||)
--
Meaning :
But those, who dedicate all their actions (karma) to Me, remembering Me and meditating of Me, ever devoted with indivisible love for Me, by such kind of yoga of oneness with Me,....
--
Chapter 18, śloka 57,

cetasā sarvakarmāṇi
mayi sannyasya matparaḥ |
buddhiyogamupāśritya
maccittaḥ satataṃ bhava ||
--
(cetasā sarvakarmāṇi
mayi sannyasya matparaḥ |
buddhiyogam upāśritya
maccittaḥ satatam bhava ||)
--
Meaning :
Having surrendered all your actions to Me, having devoted to Me, following Me,  by means of the wisdom of sāṃkhya,(sāṃkhya-buddhi), constantly thinking of Me, Be absorbed in Me.
--