Showing posts with label 8/20. Show all posts
Showing posts with label 8/20. Show all posts

Tuesday, August 20, 2019

अव्यक्तः, अव्यक्ता, अव्यक्तात्

श्रीमद्भगवद्गीता
शब्दानुक्रम -Index 
--
अव्यक्तः 2/25, 8/20, 8/21,
अव्यक्ता 12/5,
अव्यक्तात् 8/18, 8/20,
--           

Friday, August 9, 2019

अन्यः, अन्यानि

श्रीमद्भगवद्गीता
शब्दानुक्रम -Index 
--
अन्यः 2/29, 4/31, 8/20, 11/43, 15/17, 16/15, 18/69,
अन्यानि 2/22,
 --

Thursday, August 28, 2014

आज का श्लोक, ’विनश्यति’ / ’vinaśyati’

आज का श्लोक,
’विनश्यति’ / ’vinaśyati’ 
_____________________________

’विनश्यति’ / ’vinaśyati’ - नष्ट हो जाता है,

अध्याय 4, श्लोक 40,

अज्ञश्चाश्रद्दधानश्च संशयात्मा विनश्यति
नायं लोकोऽस्ति न परो न सुखं संशयात्मनः ॥
--
(अज्ञः च अश्रद्दधानः च संशयात्मा विनश्यति
न-अयम् लोको अस्ति न परः न सुखम् संशयात्मनः ॥)
--
भावार्थ :
(विवेकजन्य) ज्ञान तथा श्रद्धा से रहित, संशययुक्त चित्त वाला मनुष्य विनष्ट हो जाता है, क्योंकि न तो यह लोक और न परलोक, और इसलिए न सुख ही, उसका होता है ।
--
अध्याय 8, श्लोक 20,

परस्तस्मात्तु भावोऽन्योऽव्यक्तोऽव्यक्तात्सनातनः ।
यः स सर्वेषु भूतेषु नश्यत्सु न विनश्यति
--
(परः तस्मात् तु भावः अन्यः अव्यक्तः अव्यक्तात् सनातनः ।
यः सः सर्वेषु भूतेषु नश्यत्सु न विनश्यति ॥)
--
भावार्थ :
समस्त भूतसमुदाय दिन के उगने के साथ संसार के व्यवहार में जाग्रत / व्यक्त हो उठता है, एवं रात्रि आने पर निद्रा के वशीभूत हुआ प्रलीन हो जाता है । अहोरात्रविद् (काल की गणना करनेवालों) जी दृष्टि में यह दिन और रात्रि का नियम आब्रह्म-भुवन (सृष्टिकर्ता ब्रह्मा से लेकर समस्त छोटे-से छोटे भूतों तक) लागू होता है । इस व्यक्त और अव्यक्त भाव से अन्य एक और अव्यक्त भाब है, जो अव्यक्त होने के साथ साथ सनातन भी है । और जो सारे भूतों के विनष्ट हो जाने (अपने आदिकारण में विलीन हो जाने) के बाद भी विनष्ट नहीं होता (क्योंकि वह अविनाशी है ।)
--

--
’विनश्यति’ / ’vinaśyati’ - is lost, is destroyed,

Chapter 4, śloka 40,

ajñaścāśraddadhānaśca
saṃśayātmā vinaśyati |
nāyaṃ loko:'sti na paro
 na sukhaṃ saṃśayātmanaḥ ||
--
(ajñaḥ ca aśraddadhānaḥ ca
saṃśayātmā vinaśyati |
na-ayam loko asti na paraḥ
na sukham saṃśayātmanaḥ ||)
--
Meaning :
One who has no wisdom, is ignorant of the Truth, one who lacks trust, and even more, is doubtful about the way of wisdom is just destroyed. For such a man, there is neither this world, nor the world here-after. There is no hope nor happiness for him.
--

Chapter 8, śloka 20,

parastasmāttu bhāvo:'nyo:'
vyakto:'vyaktātsanātanaḥ |
yaḥ sa sarveṣu bhūteṣu
naśyatsu na vinaśyati ||
--
(paraḥ tasmāt tu bhāvaḥ anyaḥ
avyaktaḥ avyaktāt sanātanaḥ |
yaḥ saḥ sarveṣu bhūteṣu
naśyatsu na vinaśyati ||)
--
Meaning :
Beyond this manifest and this hidden, there is yet another level of existence My transcendent form and abode, which is immutable and imperishable. Which stays so eternally even through the destruction of both the manifest and the the immanent (seed / hidden / not so manifest).
--

Friday, July 11, 2014

आज का श्लोक, ’सनातनः’ / ’sanātanaḥ’

आज का श्लोक,
’सनातनः’ /  ’sanātanaḥ’ 
________________________________

’सनातनः’ /  ’sanātanaḥ’ - सदा रहनेवाला,

अध्याय 2, श्लोक 24,

अच्छेद्योऽयमदाह्योऽयमक्लेद्योऽशोष्य एव च ।
नित्यः सर्वगतः स्थाणुरचलोऽयं सनातनः
--
(अच्छेद्यः अयम् अदाह्यः अयम् अक्लेद्यः अशोष्य एव च ।
नित्यः सर्वगतः स्थाणुः अचलः अयम् सनातनः ॥)
--
भावार्थ :
यह आत्मा अच्छेद्य है (जिसे काटा नहीं जा सकता, खण्डित नहीं किया जा सकता), यह आत्मा  अदाह्य है (जिसे जलाया नहीं जा सकता), अक्लेद्य है, (जिसे जल से भिगोया नहीं जा सकता), और इसी प्रकार अशोष्य (जिसे सुखाया नहीं जा सकता) । यह आत्मा नित्य ही सर्वगत (सबमें अवस्थित), स्थाणु (एक ही स्थान पर विद्यमान, ध्रुव),  और अचल है ।
टिप्पणी :
इस अध्याय 2 के श्लोक 13 में इसे ही ’देही’ कहा गया है, श्लोक 18 में इसे ही ’शरीरिन्’ / देह का स्वामी कहा गया है, शेष में इसी के बारे में और भी विस्तार से स्पष्ट किया गया है ।
--
अध्याय 8, श्लोक 20,

परस्तस्मात्तु भावोऽन्योऽव्यक्तोऽव्यक्तात्सनातनः
यः स सर्वेषु भूतेषु नश्यत्सु न विनश्यति ॥
--
(परः तस्मात् तु भावः अन्यः अव्यक्तः अव्यक्तात् सनातनः
यः सः सर्वेषु भूतेषु नश्यत्सु न विनश्यति ॥)
--
भावार्थ :
समस्त भूतसमुदाय दिन के उगने के साथ संसार के व्यवहार में जाग्रत / व्यक्त हो उठता है, एवं रात्रि आने पर निद्रा के वशीभूत हुआ प्रलीन हो जाता है । अहोरात्रविद् (काल की गणना करनेवालों) जी दृष्टि में यह दिन और रात्रि का नियम आब्रह्म-भुवन (सृष्टिकर्ता ब्रह्मा से लेकर समस्त छोटे-से छोटे भूतों तक) लागू होता है । इस व्यक्त और अव्यक्त भाव से अन्य एक और अव्यक्त भाब है, जो अव्यक्त होने के साथ साथ सनातन भी है । और जो सारे भूतों के विनष्ट हो जाने (अपने आदिकारण में विलीन हो जाने) के बाद भी विनष्ट नहीं होता (क्योंकि वह अविनाशी है ।)
--
अध्याय 11, श्लोक 18,

त्वमक्षरं परमं वेदितव्यं
त्वमस्य विश्वस्य परं निधानम् ।
त्वमव्ययः शाश्वतधर्मगोप्ता 
सनातनस्त्वं पुरुषो मतो मे ॥
--
(त्वम् अक्षरम् परमम् वेदितव्यम्
त्वम् अस्य विश्वस्य परम् निधानम् 
त्वम् अव्ययः शाश्वत-धर्मगोप्ता
सनातनः त्वम् पुरुषः मतः मे ॥)
-- 
भावार्थ :
आप ही एकमेव जानने योग्य परम अक्षर (अविनाशी) तत्त्व हैं, आप ही इस संपूर्ण विश्व के अधिष्ठान / आश्रय हैं, आप ही अनश्वर धर्म के नित्य रक्षा करनेवाले हैं, और आप ही  सदा रहनेवाले नित्य परम् पुरुष हैं ऐसा मेरा मत है । 
-- 
अध्याय 15, श्लोक 7,

ममैवांशो जीवलोके जीवभूतः सनातनः
मनःषष्ठानीन्द्रियाणि प्रकृतिस्थानि कर्षति ॥
--
(मम एव अंशः जीवलोके जीवभूतः सनातनः
मनःषष्ठानि इन्द्रियाणि प्रकृतिस्थानि कर्षति ॥)
--
भावार्थ :
जन्म-मृत्यु वाले संसार में, प्रकृति में स्थित मन तथा पाँचों इन्द्रियों (इन छः) को आकर्षित करनेवाला जीव, (व्यक्त और अव्यक्त होनेवाली सत्ता के रूप में), मेरा ही सनातन अंश है । 
-- 

’सनातनः’ /  ’sanātanaḥ’ - lasting for ever, eternal,

Chapter 2, śloka 24,

acchedyo:'yamadāhyo:'yam-
akledyo:'śoṣya eva ca |
nityaḥ sarvagataḥ sthāṇu-
racalo:'yaṃ sanātanaḥ ||
--
(acchedyaḥ ayam adāhyaḥ ayam
akledyaḥ aśoṣya eva ca |
nityaḥ sarvagataḥ sthāṇuḥ
acalaḥ ayam sanātanaḥ ||)
--
This 'Self' (the consciousness associated with the body, which makes the body look alive and of having its own independent existence different from the indwelling consciousness)  cannot be cut, burnt, soaked in water and made wet, or made dry by means what-so-ever. It is eternal, all-pervading, ever stable, immovable and primordial.
--
Chapter 8, śloka 20,
parastasmāttu bhāvo:'nyo:'
vyakto:'vyaktātsanātanaḥ |
yaḥ sa sarveṣu bhūteṣu
naśyatsu na vinaśyati ||
--
(paraḥ tasmāt tu bhāvaḥ anyaḥ
avyaktaḥ avyaktāt sanātanaḥ |
yaḥ saḥ sarveṣu bhūteṣu
naśyatsu na vinaśyati ||)
--


--
Meaning :
Beyond this manifest and this hidden, there is yet another level of existence My transcendent form and abode, which is immutable and imperishable. Which stays so eternally even through the destruction of both the manifest and the immanent (seed / hidden / not manifest).
--
Chapter 11, śloka 18,

tvamakṣaraṃ paramaṃ veditavyaṃ
tvamasya viśvasya paraṃ nidhānam |
tvamavyayaḥ śāśvatadharmagoptā 
sanātanastvaṃ puruṣo mato me ||
--
(tvam akṣaram paramam veditavyam
tvam asya viśvasya param nidhānam 
tvam avyayaḥ śāśvata-dharmagoptā
sanātanaḥ tvam puruṣaḥ mataḥ me ||)
-- 
Meaning :
You are alone the One Imperishable, The Supreme, ever worth-knowing, You are the only support of the whole world, You alone protect and save the virtue-eternal (śāśvata-dharma) for ever, It is my firm conviction that You are alone -The Self (ātman), and prevail at all times, 
-- 

Chapter 15, śloka 7,

mamaivāṃśo jīvaloke
jīvabhūtaḥ sanātanaḥ |
manaḥṣaṣṭhānīndriyāṇi
prakṛtisthāni karṣati ||
--
(mama eva aṃśaḥ jīvaloke
jīvabhūtaḥ sanātanaḥ |
manaḥṣaṣṭhāni indriyāṇi
prakṛtisthāni karṣati ||)
--
Meaning :
The 'self' (jīva) / soul, that appears and disappears in innumerable forms and bodies in the world of mortals, is My very own part eternal, that attracts the mind and the those 5 senses (6 in all) which are elements in manifestation (prakṛti).
--



Friday, June 13, 2014

आज का श्लोक, ’सर्वेषु ’ / ’sarveṣu’

आज का श्लोक, ’सर्वेषु ’ / ’sarveṣu’ 
_____________________________

’सर्वेषु ’ / ’sarveṣu’  - सभी (स्थानों) पर, सभी में,

अध्याय 1, श्लोक 11,

अयनेषु च सर्वेषु यथा भागमवस्थिताः ।
भीष्ममेवाभिरक्षन्तु भवन्तः सर्व व हि ।
--
(अयनेषु च सर्वेषु यथाभागम् अवस्थिताः ।
भीष्मम् एव अभिरक्षन्तु भवन्तः सर्व एव हि ॥)
--
भावार्थ :
इसलिए युद्धक्षेत्र के सभी मुख्य स्थलों पर, युद्धभूमि के हर स्थान पर, अपने-अपने स्थल पर अवस्थित हुए आप सभी भीष्म पितामह की ही सब ओर से रक्षा करें ।
--
अध्याय 2, श्लोक 46,

यावानर्थ उदपाने सर्वतः सम्प्लुतोदके ।
तावान्सर्वेषु वेदेषु ब्राह्मणस्य विजानतः ॥
--
(यावान्-अर्थः उदपाने सर्वतः सम्प्लुतोदके ।
तावान्-सर्वेषु वेदेषु ब्राह्मणस्य विजानतः ॥)
--
भावार्थ : ब्रह्म के तत्व को जो जान चुका होता है, उस ब्राह्मण का वेदों से उतना ही प्रयोजन होता है, जितना कि हर ओर जल से परिपूर्ण विशाल सरोवर प्राप्त होने पर किसी मनुष्य का छोटे से तालाब से होता है ।
--
अध्याय 8, श्लोक 7,
तस्मात्सर्वेषु कालेषु मामनुस्मर युध्य च ।
मय्यर्पितमनोबुद्धिर्मामेवैष्यस्यसंशयम् ॥
--
(तस्मात् सर्वेषु कालेषु माम् अनुस्मर युध्य च ।
मयि अर्पितमनोबुद्धिः माम् एव एष्यसि न संशयः ॥)
--
भावार्थ :
अतएव सभी कालों में, सदा ही मुझको निरन्तर स्मरण करो और युद्ध करो । मुझमें समर्पित मन-बुद्धि होने पर, निश्चय ही तुम मुझको ही प्राप्त होगे ।
--
अध्याय 8, श्लोक 20,

परस्तस्मात्तु भावोऽन्योऽव्यक्तोऽव्यक्तात्सनातनः ।
यः स सर्वेषु भूतेषु नश्यत्सु न विनश्यति ॥
--
(परः तस्मात् तु भावः अन्यः अव्यक्तः अव्यक्तात् सनातनः ।
यः सः सर्वेषु भूतेषु नश्यत्सु न विनश्यति ॥)
--
भावार्थ :
समस्त भूतसमुदाय दिन के उगने के साथ संसार के व्यवहार में जाग्रत / व्यक्त हो उठता है, एवं रात्रि आने पर निद्रा के वशीभूत हुआ प्रलीन हो जाता है । अहोरात्रविद् (काल की गणना करनेवालों) जी दृष्टि में यह दिन और रात्रि का नियम आब्रह्म-भुवन (सृष्टिकर्ता ब्रह्मा से लेकर समस्त छोटे-से छोटे भूतों तक) लागू होता है । इस व्यक्त और अव्यक्त भाव से अन्य एक और अव्यक्त भाब है, जो अव्यक्त होने के साथ साथ सनातन भी है । और जो सारे भूतों के विनष्ट हो जाने (अपने आदिकारण में विलीन हो जाने) के बाद भी विनष्ट नहीं होता (क्योंकि वह अविनाशी है ।)
--


--
अध्याय 8, श्लोक 27,

नैते सृती पार्थ जानन्योगी मुह्यति कश्चन ।
तस्मात्सर्वेषु कालेषु योगयुक्तो भवार्जुन ॥
--
(न एते सृती पार्थ जानन् योगी मुह्यति कश्चन ।
तस्मात्-सर्वेषु कालेषु योगयुक्तो भवार्जुन ॥)
--
भावार्थ :
इन दोनों मार्गों को* जानता हुआ कोई भी योगी मोहबुद्धि से ग्रस्त नहीं होता, अर्थात् मृत्यु के बाद भविष्य में होनेवाली उसकी गति / अवस्था के बारे में उसे दुविधा नहीं होती ।
इसलिए हे अर्जुन! तुम सभी कालों में, सदैव ही योगयुक्त हो रहो ।
(*इसी अध्याय 8 में पिछले श्लोक, क्रमांक 26 में वर्णित ’शुक्ल’ तथा ’कृष्ण’ गतियाँ)

--
अध्याय 13, श्लोक 27,

समं सर्वेषु भूतेषु तिष्ठन्तं परमेश्वरम् ।
विनश्यत्स्वविनश्यन्तं यः पश्यति स पश्यति ॥)
--
(समम् सर्वेषु भूतेषु तिष्ठन्तम् परमेश्वरम् ।
विनश्यत्सु अविनश्यन्तम् यः पश्यति सः पश्यति ॥)
--
भावार्थ :
नाश को प्राप्त होते रहनेवाले सब चर अचर भूतों में अविनाशी समभाव से, समान रूप से विद्यमान परमेश्वर को जो देखता है, वही (सत्य को) देखता है ।
--
अध्याय 18, श्लोक 21,

पृथक्त्वेन तु यज्ज्ञानं नानाभावान्पृथग्विधान् ।
वेत्ति सर्वेषु भूतेषु तज्ज्ञानं विद्धि राजसम् ॥
--
(पृथक्त्वेन तु यत् ज्ञानम् नानाभावान्-पृथक्-विधान् ।
वेत्ति सर्वेषु भूतेषु तत् ज्ञानम् विद्धि राजसम् ॥)
--
भावार्थ :
मनुष्य के उस ज्ञान को, अर्थात् उस बुद्धि को, जिसके द्वारा सभी भूतों (में अवस्थित एकमेव आत्मा) को परस्पर भिन्नता-सहित पृथक्-पृथक् की भाँति ग्रहण किया जाता है, राजसी बुद्धि जानो ।
--
अध्याय 18, श्लोक 54,
ब्रह्मभूतः प्रसन्नात्मा न शोचति न काङ्क्षति ।
समः सर्वेषु भूतेषु मद्भक्तिं लभते परम् ॥
--
(ब्रह्मभूतः प्रसन्नात्मा न शोचति न काङ्क्षति ।
समः सर्वेषु भूतेषु मद्भक्तिम् लभते परम् ॥)
--
भावार्थ :
ब्रह्म से एकीभूत हुआ उल्लसित मनवाला योगी न तो किसी के लिए शोक करता है, न किसी की आकाङ्क्षा ही करता है । वह तो सभी भूतों में समदृष्टि सहित मेरी परा भक्ति को प्राप्त हो जाता है ।
--

’सर्वेषु ’ / ’sarveṣu’ - at all ( times, places, situations, positions on the battle-field etc.), every-where,

Chapter 1, śloka 11,

ayaneṣu ca sarveṣu
yathā bhāgamavasthitāḥ |
bhīṣmamevābhirakṣantu
bhavantaḥ sarva va hi |
--
(ayaneṣu ca sarveṣu
yathābhāgam avasthitāḥ |
bhīṣmam eva abhirakṣantu
bhavantaḥ sarva eva hi ||)
--
Meaning :
At all your positions on the battle-field where-ever you all have been deputed, every-one should protect bhīṣma pitāmaha in all and every possible way.
--
Chapter 2, śloka 46,

yāvānartha udapāne
sarvataḥ samplutodake |
tāvānsarveṣu vedeṣu
brāhmaṇasya vijānataḥ ||
--
(yāvān-arthaḥ udapāne
sarvataḥ samplutodake |
tāvān-sarveṣu vedeṣu
brāhmaṇasya vijānataḥ ||)
--
Meaning :
One who has realized Brahman, has as much concern for the veda, as the one living near an overflowing reservoir of waters has for a small pond.
--
Chapter 8, śloka 7,

tasmātsarveṣu kāleṣu
māmanusmara yudhya ca |
mayyarpitamanobuddhir-
māmevaiṣyasyasaṃśayam ||
--
(tasmāt sarveṣu kāleṣu
mām anusmara yudhya ca |
mayi arpitamanobuddhiḥ
mām eva eṣyasi na saṃśayaḥ ||)
--
Meaning :
Therefore dedicating all your mind and intellect, think of Me always and every moment and fight. With your mind and intellect devoted to Me you shall attain Me, there is no doubt about this.
--

Chapter 8, śloka 20,
--
parastasmāttu bhāvo:'nyo:'
vyakto:'vyaktātsanātanaḥ |
yaḥ sa sarveṣu bhūteṣu
naśyatsu na vinaśyati ||
--
(paraḥ tasmāt tu bhāvaḥ anyaḥ
avyaktaḥ avyaktāt sanātanaḥ |
yaḥ saḥ sarveṣu bhūteṣu
naśyatsu na vinaśyati ||)
--
Meaning :
Beyond this manifest and this hidden, there is yet another level of existence My transcendent form and abode, which is immutable and imperishable. Which stays so eternally even through the destruction of both the manifest and the  the immanent (seed / hidden / not manifest).
--

Chapter 8, śloka 27,

naite sṛtī pārtha jānan-
yogī muhyati kaścana |
tasmātsarveṣu kāleṣu
yogayukto bhavārjuna ||
--
(na ete sṛtī pārtha jānan
yogī muhyati kaścana |
tasmāt-sarveṣu kāleṣu
yogayukto bhavārjuna ||)
--
Meaning :
These two different paths* are available to one who practises the way of 'Yoga'. Therefore O arjuna! keep on practising Yoga at all times.
[ *The two paths (’शुक्ल’,śukla, and ’कृष्ण’ 'kṛṣṇa',) as described in the previous shloka 26 of this chapter 8]
--

Chapter13 , śloka 27,

samaṃ sarveṣu bhūteṣu
tiṣṭhantaṃ parameśvaram |
vinaśyatsvavinaśyantaṃ
yaḥ paśyati sa paśyati ||)
--
(samam sarveṣu bhūteṣu
tiṣṭhantam parameśvaram |
vinaśyatsu avinaśyantam
yaḥ paśyati saḥ paśyati ||)
--
Meaning :
One who is aware that the Lord Imperishable as consciousness is always present there, in all beings that are born and subsequently die, is one who really observes the truth.
--
Chapter 18, śloka 21,

pṛthaktvena tu yajjñānaṃ
nānābhāvānpṛthagvidhān |
vetti sarveṣu bhūteṣu
tajjñānaṃ viddhi rājasam ||
--
(pṛthaktvena tu yat jñānam
nānābhāvān-pṛthak-vidhān |
vetti sarveṣu bhūteṣu
tat jñānam viddhi rājasam ||)
--
Meaning :
Know that the intellect (in man) which assumes (The One Reality present in) all beings different from one-another, is of the rājasī /  rājas kind.  
--
Chapter 18, śloka 54,

brahmabhūtaḥ prasannātmā
na śocati na kāṅkṣati |
samaḥ sarveṣu bhūteṣu
madbhaktiṃ labhate param ||
--
(brahmabhūtaḥ prasannātmā
na śocati na kāṅkṣati |
samaḥ sarveṣu bhūteṣu
madbhaktim labhate param ||)
--
Meaning :
One who has realized Brahman as Self ( Atman) only, having thus attained oneness with the Self that is the same in all beings, attains Me in his Devotion Supreme to Me as well.
--

Monday, April 28, 2014

आज का श्लोक, ’सः’ / ’saḥ’ (8)

आज का श्लोक, ’सः’ / ’saḥ’ (8)
__________________________

’सः’ / 'saḥ' - वह,

अध्याय 8, श्लोक 5,

अन्तकाले च मामेव स्मरन्मुक्त्वाकलेवरं ।
यः प्रयाति  मद्भावं याति नास्त्यत्र संशयः ॥
--
(अन्तकाले च माम्-एव स्मरन् मुक्त्वा कलेवरम् ।
यः प्रयाति सः मद्भावम् याति न-अस्ति-अत्र संशयः ॥)
--
भावार्थ :
और जो मनुष्य अपना अन्तकाल आने पर मुझको ही स्मरण करता हुआ देह को त्याग देता है, वह मेरे ही स्वरूप को प्राप्त होता है, इसमें संशय नहीं है ।
--
अध्याय 8, श्लोक 10,

प्रयाणकाले मनसाचलेन
भक्त्या युक्तो योगबलेन चैव ।
भ्रुवोर्मध्ये प्राणमावेश्य सम्यक्
तं परं पुरुषमुपैति दिव्यं ॥
--
(प्रयाणकाले मनसा अचलेन ।
भक्त्या युक्तः योगबलेन च एव ।
भ्रुवोः मध्ये प्राणम् आवेश्य सम्यक्
सः तम् परम् पुरुषम् उपैति दिव्यम् ॥)
--
भावार्थ :
(और) अन्त-समय आने पर  अचल मन, भक्ति तथा (श्लोक 8 में कहे गए पूर्व में किए गए अभ्यास से सिद्ध हुए) योगबल की सहायता से ही वह भृकुटी के मध्य में प्राण को अच्छी प्रकार स्थापित (आविष्ट) करते हुए वह उस परम पुरुष परमेश्वर को ही प्राप्त होता है ।
--
अध्याय 8, श्लोक 13,
ओमित्येकाक्षरं ब्रह्म व्याहरन्मामनुस्मरन् ।
यः प्रयाति त्यजन्देहं याति परमां गतिम् ॥
--
(ओम् इति एकाक्षरम् ब्रह्म व्याहरन् माम् अनुस्मरन् ।
यः प्रयाति त्यजन् देहम्  सः याति परमाम् गतिम् ॥)
--
भावार्थ :
ॐ, - इस एक अक्षर-ब्रह्म का उच्चारण करते हुए, उसके तत्व का ध्यान करते हुए, तथा मुझ (निर्गुण आत्मतत्व) को उस प्रकार से स्मरण करते हुए, जो देहत्याग कर जाता है, वह परम गति को प्राप्त होता है ।
--

अध्याय 8, श्लोक 19,
भूतग्रामः एवायं भूत्वा भूत्वा प्रलीयते ।
रात्र्यागमेऽवशः पार्थ प्रभवत्यहरागमे ॥
--
(भूतग्रामः सः एव अयम् भूत्वा भूत्वा प्रलीयते ।
रात्र्यागमे अवशः पार्थ प्रभवति अहरागमे ॥)
[रात्रि-आगमे, अहः-आगमे]
--
भावार्थ :
हे पार्थ (अर्जुन) वही यह भूत-समुदाय उत्पान हो-होकर (प्रकृति से नियन्त्रित होने से) विवश होकर रात्रि आने पर प्रलीन (सुषुप्त) तथा  दिन के आरम्भ में, प्रातः पुनः व्यक्त हो उठता है । (अर्थात् क्रमश व्यक्त और अव्यक्त होता रहता है, किन्तु... श्लोक 16, 17, 18 तथा अगले श्लोक में देखने से व्यक्त और अव्यक्त का तात्पर्य अधिक स्पष्ट होगा, क्योंकि यहाँ ’अव्यक्त’ शब्द को भी पुनः सामान्य तथा विशेष इन दो अभिप्रायों में लिया गया है  ।)
--
अध्याय 8, श्लोक 20,

परस्तस्मात्तु भावोऽन्योऽव्यक्तोऽव्यक्तात्सनातनः ।
यः सर्वेषु भूतेषु नश्यत्सु न विनश्यति ॥
--
(परः तस्मात् तु भावः अन्यः अव्यक्तः अव्यक्तात् सनातनः ।
यः सः सर्वेषु भूतेषु नश्यत्सु न विनश्यति ॥)
--
भावार्थ :
समस्त भूतसमुदाय दिन के उगने के साथ संसार के व्यवहार में जाग्रत / व्यक्त हो उठता है, एवं रात्रि आने पर निद्रा के वशीभूत हुआ प्रलीन हो जाता है । अहोरात्रविद् (काल की गणना करनेवालों) जी दृष्टि में यह दिन और रात्रि का नियम आब्रह्म-भुवन (सृष्टिकर्ता ब्रह्मा से लेकर समस्त छोटे-से छोटे भूतों तक) लागू होता है । इस व्यक्त और अव्यक्त भाव से अन्य एक और अव्यक्त भाब है, जो अव्यक्त होने के साथ साथ सनातन भी है । और जो सारे भूतों के विनष्ट हो जाने (अपने आदिकारण में विलीन हो जाने) के बाद भी विनष्ट नहीं होता (क्योंकि वह अविनाशी है ।)
--
अध्याय 8, श्लोक 22,
--
पुरुषः परः पार्थ भक्त्या लभ्यस्त्वनन्यया ।
यस्यान्तःस्थानि भूतानि येन सर्वमिदं ततम् ॥
--
(पुरुषः सः परः पार्थ भक्त्या लभ्यः तु अनन्यया ।
यस्य अन्तःस्थानि भूतानि येन सर्वम् इदम् ततम् ॥)
--
भावार्थ :
हे पार्थ (अर्जुन) जिससे और जिसमें यह सब दृश्य जगत् ओत-प्रोत है, सर्वभूत जिसके ही भीतर अवस्थित हैं,  वह पुरुष (परमात्मा) तो अनन्य भक्ति से ही प्राप्त होता है ।
--


Chapter 8, shloka 5,

antakāle ca māmeva
smaranmuktvākalevaraṃ |
yaḥ prayāti saḥ madbhāvaṃ
yāti nāstyatra saṃśayaḥ ||
--
(antakāle ca mām-eva
smaran muktvā kalevaram |
yaḥ prayāti saḥ madbhāvam
yāti na asti atra saṃśayaḥ ||)
--
Meaning :
One, who at the time of death thinks of Me, leaves his body, definitely after his death attains Me, My Real Being only. Of this, there is no doubt.
--
Chapter 8, shloka 10,
prayāṇakāle manasācalena
bhaktyā yukto yogabalena caiva |
bhruvormadhye prāṇamāveśya samyak
sa taṃ paraṃ puruṣamupaiti divyaṃ ||
--
(prayāṇakāle manasā acalena |
bhaktyā yuktaḥ yogabalena ca eva |
bhruvoḥ madhye prāṇam āveśya samyak
saḥ tam param puruṣam upaiti divyam ||)
--
Meaning :
(Please see this shloka along-with shloka 1of this chapter. Those who by their whole devtion to Him, have mastered the skill of remembering Him (The Supreme Reality, / ’brahman’ / 'Self', / śrīkṛṣṇa paramātman) get stabilized in 'Heart', which is the Spiritual Heart / Love of Him, as Pure Consciousness Principle. Sri  has emphasized that one who remembers Him through 'Self-Enquiry' need not and should not go through the circuitous path of yoga as is advised by the ardent supporters of yoga and yogik methods. The 'Self-Enquiry' can not proceed until there is devotion to The Lord, and if there is this devotion, Even the 'Self-Enquiry' is but an excuse only, and one shall reach and attain The Lord, with no exception. However, those who are inclined, interested and able enough to discover the ' prāṇa ' (vital-breath) and ' cetanā ' (the awareness / consciousness associated with ' prāṇa '), and reach their common and the only source, wherefrom they emerge-out, take the manifest form and appear as different from one-another, as two, which is the 'Heart', they will find the same Reality as Self, There.
Such a devotee can easily bring the attention at the place where the two paths of ' prāṇa ' change their course of movement along the ' kuṇḍalinī '. This happens only through pure devtion and by no other means. And such a devotee can thus bringing the at that prāṇa-centre, having attention there and remembering 'Me' That is, The Lord śrīkṛṣṇa paramātman or 'Self' as 'Me' (I-Consciousness).
But again this is a secondary path, and in an earlier shloka 6, Lord has clearly pointed out that whatever one remembers and thinks of at the time of death, one attains the same state after his death. So one should always remember the Lord / Self.
--  


Chapter 8, shloka 13,
omityekākṣaraṃ brahma
vyāharanmāmanusmaran |
yaḥ prayāti tyajandehaṃ
sa yāti paramāṃ gatim ||
--
(om iti ekākṣaram brahma
vyāharan mām anusmaran |
yaḥ prayāti tyajan deham
saḥ yāti paramām gatim ||)
--
Meaning :
Remembering The Supreme, The Lord Who is manifest before us in the form of the holy syllable 'Om', and Who is the only ever abiding Self, repeating mentally this syllable, one who leaves off this mortal body attains Me, The Supreme Self.

Chapter 8, shloka 19,
bhūtagrāmaḥ sa evāyaṃ
bhūtvā bhūtvā pralīyate |
rātryāgame:'vaśaḥ pārtha
prabhavatyaharāgame ||
--
(bhūtagrāmaḥ saḥ eva ayam
bhūtvā bhūtvā pralīyate |
rātryāgame avaśaḥ pārtha
prabhavati aharāgame ||)
[rātri-āgame, ahaḥ-āgame]
--
Meaning :
Compelled by prakṛti and 3 guṇas, With the coming up of dawn, this multitude of beings emerges out helplessly and wakes up as in the manifest world, and with the end of the day rests into dissolution into the hidden, , again and again in the same way.

--

Chapter 8, shloka 20,
parastasmāttu bhāvo:'nyo:'
vyakto:'vyaktātsanātanaḥ |
yaḥ sa sarveṣu bhūteṣu
naśyatsu na vinaśyati ||
--
(paraḥ tasmāt tu bhāvaḥ anyaḥ
avyaktaḥ avyaktāt sanātanaḥ |
yaḥ saḥ sarveṣu bhūteṣu
naśyatsu na vinaśyati ||)
--
Meaning :
Beyond this manifest and this hidden, there is yet another level of existence My transcendent form and abode, which is immutable and imperishable. Which stays so eternally even through the destruction of both the manifest and the  the immanent (seed / hidden / not manifest).
--

--
Chapter 8, shloka 22,
--
puruṣaḥ sa paraḥ pārtha
bhaktyā labhyastvananyayā |
yasyāntaḥsthāni bhūtāni
yena sarvamidaṃ tatam ||
--
(puruṣaḥ saḥ paraḥ pārtha
bhaktyā labhyaḥ tu ananyayā |
yasya antaḥsthāni bhūtāni
yena sarvam idam tatam ||)
--
Meaning :
O pārtha (arjuna)! The Supreme, wherein abides the whole existence, is all over and everywhere yet transcends all, and all beings are within Him, is attained only through devotion extreme.
--