Showing posts with label 2/30. Show all posts
Showing posts with label 2/30. Show all posts

Thursday, August 15, 2019

अवध्यः, अवनिपालसंघैः, अवरम्, अवशम्

श्रीमद्भगवद्गीता
शब्दानुक्रम -Index 
--
अवध्यः, 2/30,
अवनिपालसंघैः 11/26,
अवरम् 2/49,
अवशम् 9/8,
--   

Wednesday, August 14, 2019

अर्यमा, अर्हति, अर्हसि

श्रीमद्भगवद्गीता
शब्दानुक्रम -Index 
--
अर्यमा 10/29,
अर्हति 2/17,
अर्हसि 2/25, 2/26, 2/27, 2/30, 2/31, 
--

Tuesday, August 13, 2019

अयम् -continued.

श्रीमद्भगवद्गीता
शब्दानुक्रम -Index 
--
... 
अयम् 2/24, 2/25, 2/30, 2/58, 3/9, 3/36, 4/3, 4/31, 4/40, 6/21, 6/33,
....
....
--   

Thursday, July 24, 2014

आज का श्लोक, ’शोचितुम्’ / ’śocitum’

आज का श्लोक, ’शोचितुम्’ / ’śocitum’
_____________________________

’शोचितुम्’ / ’śocitum’ - शोक करने के लिए

अध्याय 2, श्लोक 26,

अथ चैनं नित्यजातं नित्यं वा मन्यसे मृतम् ।
तथापि त्वं महाबाहो नैवं शोचितुमर्हसि ॥
--
अथ च एनम् नित्यजातम् नित्यम् वा मन्यसे मृतम् ।
तथापि त्वम् महाबाहो न एवम् शोचितुम् अर्हसि ॥)
--
भावार्थ :
और यदि तुम इस (आत्मतत्व) को नित्य / सदैव जन्म लिया हुआ और नित्य / सदैव मृत मानते हो , तो भी हे महाबाहु (अर्जुन)! तुम्हारा इस विषय में शोक करना अनुचित है ।
--
 अध्याय 2, श्लोक 27,

जातस्य हि ध्रुवो मृत्युर्ध्रुवं जन्म मृतस्य च ।
तस्मादपरिहार्येऽर्थे न त्वं शोचितुमर्हसि ॥
--
(जातस्य हि ध्रुवः मृत्युः ध्रुवम् जन्म मृतस्य च ।
तस्मात् अपरिहार्ये अर्थे न त्वम् शोचितुम् अर्हसि ॥
--
भावार्थ :
जिसका जन्म हुआ है, उसकी मृत्यु अवश्य है, और जिसकी मृत्यु हुई है, उसका जन्म भी अवश्य है । अतः तुम्हारे लिए अपरिहार्य (अवश्यम्भावी) के बारे में शोक करने का कोई औचित्य नहीं है ।
--
अध्याय 2, श्लोक 30,

देही नित्यमवध्योऽयं देहे सर्वस्य भारत ।
तस्मात्सर्वाणि भूतानि न त्वं शोचितुमर्हसि ॥
--
देही नित्यम् अवध्यः अयम् देहे सर्वस्य भारत ।
तस्मात् सर्वाणि भूतानि न त्वं शोचितुम् अर्हसि ॥
--
भावार्थ :
हे भारत (अर्जुन) ! देह का वास्तविक स्वामी, वह चेतना जो देह को अपना कहती है, सभी देहों में सदैव अवध्य है, अर्थात् देह के बनने-मिटने से वह अप्रभावित रहता है । इसलिए सम्पूर्ण प्राणियों (में से किसी) के लिए भी तुम्हारा शोक करना उचित नहीं है ।
--

’शोचितुम्’ / ’śocitum’  - grieving for,

Chapter 2, śloka 26,

atha cainaṃ nityajātaṃ
nityaṃ vā manyase mṛtam |
tathāpi tvaṃ mahābāho
naivaṃ śocitumarhasi ||
--
atha ca enam nityajātam
nityam vā manyase mṛtam |
tathāpi tvam mahābāho
na evam śocitum arhasi ||)
--
Meaning :
And if you accept this (Self) as ever-born and ever-dead, then also O Mighty-armed (arjuna), you are not supposed to grieve for this.
--
Chapter 2, śloka 27,

jātasya hi dhruvo mṛtyur-
dhruvaṃ janma mṛtasya ca |
tasmādaparihārye:'rthe
na tvaṃ śocitumarhasi ||
--
(jātasya hi dhruvaḥ mṛtyuḥ
dhruvam janma mṛtasya ca |
tasmāt aparihārye arthe
na tvam śocitum arhasi ||
--
Meaning :
The death of one that is born is inevitable, and like-wise the birth of one that is dead. Therefore grieving for the inevitable is not fit for you.
--
Chapter 2, śloka 30,

dehī nityamavadhyo:'yaṃ
dehe sarvasya bhārata |
tasmātsarvāṇi bhūtāni
na tvaṃ śocitumarhasi ||
--
dehī nityam avadhyaḥ ayam
dehe sarvasya bhārata |
tasmāt sarvāṇi bhūtāni
na tvaṃ śocitum arhasi ||
--
Meaning :
The one in all the physical forms that has owned the body, is ever so unassailable O bhārata (arjuna) ! Therefore your grieving for all those beings is just meaningless.
--

Friday, June 20, 2014

आज का श्लोक, ’सर्वस्य / ’sarvasya’

आज का श्लोक,  ’सर्वस्य / ’sarvasya’
_____________________________

’सर्वस्य / ’sarvasya’ - सबका, सबकी, सबके, सब के लिए,

अध्याय 2, श्लोक 30,

देही नित्यमवध्योऽयं देहे सर्वस्य भारत ।
तस्मात्सर्वाणि भूतानि न त्वं शोचितुमर्हसि ॥
--
देही नित्यम् अवध्यः अयम् देहे सर्वस्य भारत ।
तस्मात् सर्वाणि भूतानि न त्वं शोचितुम् अर्हसि ॥
--
भावार्थ :
हे भारत (अर्जुन) ! देह का वास्तविक स्वामी, वह चेतना जो देह को अपना कहती है, सभी देहों में सदैव अवध्य है, अर्थात् देह के बनने-मिटने से वह अप्रभावित रहता है । इसलिए सम्पूर्ण प्राणियों (में से किसी) के लिए भी तुम्हारा शोक करना उचित नहीं है ।
--

अध्याय 7, श्लोक 25,

नाहं प्रकाशः सर्वस्य योगमायासमावृतः ।
मूढोऽयं नाभिजानाति लोको मामजव्ययम् ॥
--
(न अहम् प्रकाशः सर्वस्य योगमायासमावृतः ।
मूढः अयम् न अभिजानाति लोकः माम् अजम् अव्ययम् ॥)
--
भावार्थ :
अपनी योगमाया* में अच्छी तरह से आवरित मैं सबको प्रत्यक्ष प्रकटतः नहीं दिखलाई देता । यह मूढ संसार मुझ जन्मरहित अविनाशी मेरे स्वरूप से अनभिज्ञ रहता है ।
--
*टिप्पणी :
(भगवान् की योगमाया के तीन पक्ष हैं - आवरण, विक्षेप और अनुग्रह । इन तीन शक्तियों के प्रभाव से ही आत्मा जीव के रूप में बन्धनग्रस्त होती है और फिर मुक्ति को प्राप्त होकर अपने स्वरूप (भगवान्) में समाहित हो जाती है ।
--
अध्याय 8, श्लोक 9,

कविं पुराणमनुशासितारमणोरणियांसमनुस्मरेद्यः ।
सर्वस्य धातारमचिन्त्यरूपमादित्यवर्णं तमसः पपरस्तात् ॥
--
(कविम् पुराणम् अनुशासितारम् अणोः अणीयांसम् अनुस्मरेत् यः ।
सर्वस्य धातारम् अचिन्त्यरूपम् आदित्यवर्णम् तमसः परस्तात् ॥)
--
कवि अर्थात् सर्वज्ञ, आदिरहित, सबके नियन्ता सूक्ष्म से भी अति सूक्ष्म सबका धारण, पालन करनेवाले अचिन्त्य स्वरूप है जिनका ऐसे सूर्य के समान चैतन्यमय पुरुष, अविद्यारूपी अंधकार से अति परे, ... उस परम ईश्वर का जो भी इस-इस प्रकार से स्मरण करता है, ...।
--
टिप्पणी :
अध्याय 8 के इस श्लोक क्रमांक 9 में प्रयुक्त शब्द ’अनुस्मरेत्’ को इसी अध्याय के पूर्व के श्लोक क्रमांक 7 में भी ’अनुस्मर’ के रूप में प्रयुक्त किया गया है, ...
--
अध्याय 10, श्लोक 8,

अहं सर्वस्य प्रभवो मत्तः सर्वं प्रवर्तते ।
इति मत्वा भजन्ते मां बुधा भावसमन्विताः ॥
--
(अहम् सर्वस्य प्रभवः मत्तः सर्वम् प्रवर्तते ।
इति मत्वा भजन्ते माम् बुधाः भावसमन्विताः ॥)
--
मैं सबकी उत्पत्ति (हूँ), मुझसे ही सब कुछ प्रवृत्तिशील है, इस प्रकार से समझते हुए, हृदय की भावना को मुझ समन्वित कर बुद्धिमान मनुष्य मुझको (परमेश्ववर को)  सदा भजते हैं ।
--
अध्याय 13, श्लोक 17,

ज्योतिषामपि तज्ज्योतिस्तमसः परमुच्यते ।
ज्ञानं ज्ञेयं ज्ञानगम्यं हृदि  सर्वस्य विष्ठितम्   ॥
--
(ज्योतिषाम् अपि तत् ज्योतिः तमसः परम् उच्यते ।
ज्ञानम् ज्ञेयम् ज्ञानगम्यम् हृदि सर्वस्य विष्ठितम्  ॥)
--
भावार्थ :
समस्त ज्योतिर्मय पिंडों में स्थित स्थूल (इंद्रियग्राह्य) ज्योति की तुलना में उसी ज्योति को  से श्रेष्ठ कहा गया है, जो सबके हृदय में ज्ञान, ज्ञेय और ज्ञानगम्य तीनों रूपों में प्रविष्ट है ।
--

अध्याय 15, श्लोक 15,

सर्वस्य चाहं हृदि सन्निविष्टो मत्तः स्मृतिर्ज्ञानमपोहनं  च ।
वेदैश्च सर्वैरहमेव वेद्यो वेदान्तकृद्वेदविदेवचाहम्  ॥
--
(सर्वस्य च अहम् हृदि संनिविष्टः मत्तः स्मृतिः ज्ञानम् अपोहनम् च ।
वेदैः सर्वैः अहम् एव वेद्यः वेदान्तकृत्-वेदवित् एव च अहम् ॥)
--
भावार्थ :
'मैं' सबके हृदय में  चेतना के रूप में सदा अवस्थित हूँ । मुझसे ही प्राणिमात्र में स्मृति, ज्ञान एवं उनका उद्गम, संकल्पों का उद्भव, विकल्प और विलोपन होता रहता है ।  पुनः समस्त वेदों में एकमात्र मुझे ही जानने योग्य कहा गया है । वेदान्त का प्रणेता, वेदार्थ का कर्ता और वेद को समझनेवाला भी मैं ही हूँ ।
--

अध्याय 17, श्लोक 3,

सत्त्वानुरूपा सर्वस्य श्रद्धा भवति भारत ।
श्रद्धामयोऽयं पुरुषो यो यच्छ्रद्धः स एव सः ॥
--
(सत्त्वानुरूपा सर्वस्य श्रद्धा भवति भारत ।
श्रद्धामयः अयम् पुरुषः यः यत्-श्रद्धः सः एव सः ॥)
--
भावार्थ :
हे भारत! सभी मनुष्यों की श्रद्धा उनके अन्तःकरण (मन, बुद्धि, चित्त एवं ’मैं’-भावना रूपी चतुष्टय तथा उनका अधिष्ठान साक्षी-बुद्धि / शुद्ध चेतनता) के अनुरूप हुआ करती है । यह पुरुष श्रद्धामय है, अतएव जो पुरुष जैसी श्रद्धावाला है, वह स्वयं भी वही है ।
--
अध्याय 17, श्लोक 7,

आहारस्त्वपि सर्वस्य त्रिविधो भवति प्रियः ।
यज्ञस्तपस्तथा दानं तेषां भेदमिमं शृणु ॥
--
(आहारः तु अपि सर्वस्य त्रिविधः भवति प्रियः ।
यज्ञः तपः तथा दानम् तेषाम् भेदम् इमम् शृणु ॥)
--
भावार्थ :
भोजन भी सबको अपनी अपनी प्रकृति के अनुसार (सात्विक, राजसिक अथवा तामसी) तीन प्रकार से प्रिय होता है । एवं इसी तरह से यज्ञ, तप एवं दान भी (जिन तीन प्रकारों से अपनी अपनी प्रकृति से) किया जाता है, उनके भेद क्या हैं, इसे सुनो ।
--
’सर्वस्य / ’sarvasya’ - of all, for all,

Chapter 2, śloka 30,

dehī nityamavadhyo:'yaṃ
dehe sarvasya bhārata |
tasmātsarvāṇi bhūtāni
na tvaṃ śocitumarhasi ||
--
dehī nityam avadhyaḥ ayam
dehe sarvasya bhārata |
tasmāt sarvāṇi bhūtāni
na tvaṃ śocitum arhasi ||
--
Meaning :
The one in all the physical forms that has owned the body, is ever so unassailable O bhārata (arjuna) ! Therefore your grieving for all those beings is just meaningless.
--

Chapter 7, śloka 25,

nāhaṃ prakāśaḥ sarvasya 
yogamāyāsamāvṛtaḥ |
mūḍho:'yaṃ nābhijānāti
loko māmajavyayam ||
--
(na aham prakāśaḥ sarvasya 
yogamāyāsamāvṛtaḥ |
mūḍhaḥ ayam na abhijānāti
lokaḥ mām ajam avyayam ||)
--
Meaning :
Hidden under My yogamāyā*, I AM not visible to all. So, this world ignorant of My Reality, is unable to know Me, -The Unborn and The Imperishable principle.
--
*Note :
 yogamāyā is the power that manifests in the 3 forms as : āvaraṇa, vikṣepa, anugraha,
 āvaraṇa,  conceals the Reality from our eyes.
vikṣepa, imposes upon us something else as true.
anugraha, is the Grace, that enables to free ourselves from these two kinds which keep us in bondage.
--
Chapter 8, śloka 9,

kaviṃ purāṇamanuśāsitāra-
maṇoraṇiyāṃsamanusmaredyaḥ |
sarvasya dhātāramacintyarūpa-
mādityavarṇaṃ tamasaḥ paparastāt ||
--
(kavim purāṇam anuśāsitāram
aṇoḥ aṇīyāṃsam anusmaret yaḥ |
sarvasya dhātāram acintyarūpam
ādityavarṇam tamasaḥ parastāt ||)
--
Meaning :
"He is Omniscient (kavi), He is timeless Being, He is the Sovereign Lord of all, subtlest in comparision to the subtle, He is The One who sutains all and everythin, of the form which is beyond the imagination of the man, He is effulgent like the Sun, beyond sarkness of ignorance, ..."
Who so ever Meditates upon Him thus, ...
--

Chapter 10, śloka 8,

ahaṃ sarvasya prabhavo
mattaḥ sarvaṃ pravartate |
iti matvā bhajante māṃ
budhā bhāvasamanvitāḥ ||
--
(aham sarvasya prabhavaḥ
mattaḥ sarvam pravartate |
iti matvā bhajante mām
budhāḥ bhāvasamanvitāḥ ||)
--
Meaning :
I AM The origin from where all everything comes into existence, and through Me, everything prospers. The wise are ever devoted to Me with this spirit of understanding Me.
--

Chapter 13, śloka 17,

jyotiṣāmapi tajjyotis-
tamasaḥ paramucyate |
jñānaṃ jñeyaṃ jñānagamyaṃ
hṛdi  sarvasya viṣṭhitam   ||
--
(jyotiṣām api tat jyotiḥ
tamasaḥ param ucyate |
jñānam jñeyam jñānagamyam
hṛdi  sarvasya viṣṭhitam  ||)
--
Meaning :
It is the light of all lights, different from darkness, It is the Enlightenment, comprehensible and within the capacity of understanding. It is already and ever there available accessible and inherent in the Heart of all beings.
--
Chapter 15, śloka 15,
--
sarvasya cāhaṃ hṛdi sanniviṣṭo
mattaḥ smṛtirjñānamapohanaṃ  ca |
vedaiśca sarvairahameva vedyo
vedāntakṛdvedavidevacāham  ||
--
(sarvasya ca aham hṛdi saṃniviṣṭaḥ
mattaḥ smṛtiḥ jñānam apohanam ca |
vedaiḥ sarvaiḥ aham eva vedyaḥ
vedāntakṛt-vedavit eva ca aham ||)
--
Meaning :

I am seated in the Hearts of all being. I am the source of memory, knowledge and forgetfulness also. From Me emerge all thought (vṛtti / saṃkalpa), choice and rejection, and also their dissolution . I am the principle all the Vedas speak of, worth known, and is learnt from. Alone I am the author and the knower of the vedas.
--

Chapter 17, śloka 3,

sattvānurūpā sarvasya 
śraddhā bhavati bhārata |
śraddhāmayo:'yaṃ puruṣo
yo yacchraddhaḥ sa eva saḥ ||
__
(sattvānurūpā sarvasya 
śraddhā bhavati bhārata |
śraddhāmayaḥ ayam puruṣaḥ
yaḥ yat-śraddhaḥ saḥ eva saḥ ||)
--
--
Meaning :
According to the sattva, every-one has the own specific construct of mind (thought, intellect, consciousness and ego, these 4 together form the tendencies and modes of mind, and this is the inherent spontaneous instinct śraddhā, of a man) . This man is verily the śraddhā, so one is of the kind, what-ever and of what-so-ever kind is the inborn tendencies of the mind / śraddhā, he has from the birth.
--
Chapter 17, śloka 7,

āhārastvapi sarvasya 
trividho bhavati priyaḥ |
yajñastapastathā dānaṃ
teṣāṃ bhedamimaṃ śṛṇu ||
--
(āhāraḥ tu api sarvasya 
trividhaḥ bhavati priyaḥ |
yajñaḥ tapaḥ tathā dānam
teṣām bhedam imam śṛṇu ||)
--
Meaning :
The food of all, they like according to their tendencies (prakṛti - sātvika, rājasika tāmasika) is also of three kinds as also the way of sacrifice (yajña), austerities (tapas) and charity (dānaṃ ) performed by them.
--

Wednesday, June 18, 2014

आज का श्लोक, ’सर्वाणि’ / ’sarvāṇi’

आज का श्लोक, ’सर्वाणि’ /  ’sarvāṇi’
_____________________________

’सर्वाणि’ /  ’sarvāṇi’ - सब, सबको,

अध्याय 2, श्लोक 30,

देही नित्यमवध्योऽयं देहे सर्वस्य भारत ।
तस्मात्सर्वाणि भूतानि न त्वं शोचितुमर्हसि ॥
--
देही नित्यम् अवध्यः अयम् देहे सर्वस्य भारत ।
तस्मात् सर्वाणि भूतानि न त्वं शोचितुम् अर्हसि ॥
--
भावार्थ :
हे भारत (अर्जुन) ! देह का वास्तविक स्वामी, वह चेतना जो देह को अपना कहती है, सभी देहों में सदैव अवध्य है, अर्थात् देह के बनने-मिटने से वह अप्रभावित रहता है । इसलिए सम्पूर्ण प्राणियों (में से किसी) के लिए भी तुम्हारा शोक करना उचित नहीं है ।
--
अध्याय 2, श्लोक 61,

तानि सर्वाणि संयम्य युक्त आसीत मत्परः ।
वशे हि यस्येन्द्रियाणि तस्य प्रज्ञा प्रतिष्ठिता ॥
--
(तानि सर्वाणि संयम्य युक्तः आसीत मत्परः ।
वशे हि यस्य इन्द्रियाणि तस्य प्रज्ञा प्रतिष्ठिता ॥)
--
भावार्थ :
(श्लोक 58, 59, 60 में कहा गया है, कि किस प्रकार इन्द्रियों को भीतर की ओर अन्तर्मुख किया जाता है, और योगाभ्यास में संलग्न मनुष्य की इन्द्रियाँ विषयों से दूर रहने पर भी विषयों (के  भोगों) के प्रति मन की राग-बुद्धि समाप्त नहीं होती, और इसलिए कैसे बुद्धिमान मनुष्य के मन को भी इन्द्रियाँ बलपूर्वक हर लेती हैं । और इस राग-बुद्धि की निवृत्ति तो परमेश्वर के साक्षात्कार से ही होती है । इसलिए,)
जो उन सभी इन्द्रियों को संयमित रखते हुए मुझमें समाहित चित्त हुआ, मुझमें अर्पित मन वाला होता है, उसकी प्रज्ञा प्रतिष्ठित, सुस्थिर हो जाती है ।
--
अध्याय 3, श्लोक 30,
मयि सर्वाणि कर्माणि सन्न्यस्यध्यात्मचेतसा ।
निराशीर्निर्ममो भूत्वा युध्यस्व विगतज्वरः ॥
--
(मयि सर्वाणि कर्माणि सन्न्यस्य-अध्यात्म-चेतसा ।
निराशीः निर्ममः भूत्वा युध्यस्व विगतज्वरः ॥)
--
भावार्थ :
समस्त कर्मों को अध्यात्मबुद्धिपूर्वक मुझमें अर्पित करते हुए, आशा से और ममता से रहित होकर, संताप से मुक्त रहते हुए युद्ध करो ।
--
अध्याय 4, श्लोक 5,

श्रीभगवानुवाच :

बहूनि मे व्यतीतानि जन्मानि तव चार्जुन ।
तान्यहं वेद सर्वाणि न त्वं वेत्थ परन्तप ॥
--
(बहूनि मे व्यतीतानि जन्मानि तव च अर्जुन ।
तानि अहम् वेद सर्वाणि न त्वं वेत्थ परन्तप ॥)
--
भावार्थ :
हे अर्जुन ! मेरे तथा तुम्हारे भी अतीत में बहुत से जन्म हो चुके हैं । मैं उन सबको जानता हूँ, जबकि तुम इसे नहीं जानते ।
--

अध्याय 4, श्लोक 27,
सर्वाणीन्द्रियकर्माणि प्राणकर्माणि चापरे ।
आत्मसंयमयोगाग्नौ जुह्वति ज्ञानदीपिते ॥
--
(सर्वाणि इन्द्रिय-कर्माणि प्राणकर्माणि च अपरे ।
आत्मसंयम-योगाग्नौ जुह्वति ज्ञानदीपिते ॥)
--
भावार्थ :
ज्ञान से प्रकाशित बुद्धि है जिनकी, वे इन्द्रियों से होनेवाले समस्त कर्मों को, तथा ऐसे ही दूसरे अन्य, प्राणों से होनेवाले समस्त कर्मों की आहुति आत्म-संयमरूपी योगाग्नि में समर्पित करते हैं । अर्थात् अपने समस्त शारीरिक एवं मानसिक कर्मों को उपभोग में नहीं, बल्कि त्याग और विवेक की दिशा में प्रवृत्त करते हैं ।
--

अध्याय 7, श्लोक 6,
एतद्योनीनि भूतानि सर्वाणीत्युपधारय ।
अहं कृत्स्नस्य जगतः प्रभवः प्रलयस्तथा ॥
--
(एतत्-योनीनि भूतानि सर्वाणि इति उपधारय ।
अहम् कृत्स्नस्य जगतः प्रभवः प्रलयः तथा ॥)
--
भावार्थ :
(श्लोक 4 एवं 5 में वर्णित) अपरा एवं परा दोनों ’प्रकृतियाँ’ अर्थात् क्रमशः जड एवं चेतन प्रकृति, इन्हें तुम सभी भूतों के उद्गम् का कारण जानो, जबकि मैं सम्पूर्ण जगत् का प्रभव (व्यक्त होना) और प्रलय (अव्यक्त होना) हूँ  ।
--
अध्याय 9, श्लोक 6,

यथाकाशस्थितो नित्यं वायुः सर्वत्रगो महान् ।
तथा सर्वाणि भूतानि मत्स्थानीत्युपधारय ॥
--
(यथा आकाशस्थितः नित्यम् वायुः सर्वत्रगः महान् ।
तथा सर्वाणि भूतानि मत्स्थानि इति उपधारय ॥)
--
भावार्थ :
इसे इस तरह से समझो, कि जैसे आकाश में स्थित वायु सर्वत्र गतिशील होते हुए भी आकाश में ही अवस्थित रहती है, वैसे ही सब भूत (जड, चेतन प्रकृति) मुझमें ही स्थित रहते हैं ।
--
अध्याय 12, श्लोक 6,
ये तु सर्वाणि कर्माणि मयि सन्न्यस्य मत्पराः ।
अनन्येनैव योगेन मां ध्यायन्त उपासते ॥

(ये तु सर्वाणि कर्माणि मयि सन्न्यस्य मत्पराः ।
अनन्येन-एव योगेन माम् ध्यायन्तः उपासते ॥)
--
भावार्थ : किन्तु जो अपने सभी कर्मों को मुझ (सगुण) परमेश्वर में ही अर्पण करते हुए अनन्य (मुझसे अपनी अपृथकता के बोध) योग से मेरा ध्यान, जिज्ञासा  तथा निरन्तर चिन्तन करते हुए मेरी उपासना करते हैं ...।
[अगले श्लोक क्रमांक 7 में इसे विस्तारपूर्वक कहा गया है ।]

टिप्पणी : इसी अध्याय 12 के श्लोक 1 में अर्जुन द्वारा  पूछे गए प्रश्न का उत्तर देते हुए, श्लोकों 2, 3, 4 एवं 5 के अन्तर्गत, भगवान् श्रीकृष्ण द्वारा बतलाया गया कि यद्यपि (मेरे) अक्षर अव्यक्त स्वरूप में नित्य एकीभूत भाव से संलग्न मन-बुद्धियुक्त श्रद्धायुक्त मनुष्य युक्ततम अर्थात् सर्वोत्तम योगी होते हैं और वे सभी सब भूतों का कल्याण करते हुए मुझे ही प्राप्त होकर मुझमें ही समाहित हो जाते हैं किन्तु, उनमें से कुछ मेरे केवल अव्यक्त-स्वरूप में ही आसक्त मन-बुद्धिवाले होने से क्लेश अर्थात् अत्यधिक परिश्रम करते हैं, ....)
--
अध्याय 15, श्लोक 16,

द्वाविमौ पुरुषौ लोके क्षरश्चाक्षर एव च ।
क्षरः सर्वाणि भूतानि कूटस्थोऽक्षर उच्यते ।
--
(द्वौ इमौ पुरुषौ लोके क्षरः च अक्षरः एव च ।
क्षरः सर्वाणि भूतानि कूटस्थः अक्षरः उच्यते ॥)
--
भावार्थ :
इस संसार में नाशवान तथा अविनाशी ऐसे दो प्रकार के ये दो पुरुष हैं । सम्पूर्ण भूत प्राणियों के (उत्पन्न होनेवाले तथा नष्ट हो जानेवाले भौतिक देह-पिण्ड रूपी) शरीर तो नाशवान हैं, जबकि उनमें अवस्थित कूटस्थ (जीवात्मा) को अविनाशी कहा जाता है ।
--
’सर्वाणि’ /  ’sarvāṇi’ - all,

Chapter 2, śloka 30,

dehī nityamavadhyo:'yaṃ
dehe sarvasya bhārata |
tasmātsarvāṇi bhūtāni
na tvaṃ śocitumarhasi ||
--
dehī nityam avadhyaḥ ayam
dehe sarvasya bhārata |
tasmāt sarvāṇi bhūtāni
na tvaṃ śocitum arhasi ||
--
Meaning :
The one in all the physical forms that has owned the body, is ever so unassailable O bhārata (arjuna) ! Therefore your grieving for all those beings is just meaningless.

--
Chapter 2, śloka 61,

tāni sarvāṇi saṃyamya
yukta āsīta matparaḥ |
vaśe hi yasyendriyāṇi
tasya prajñā pratiṣṭhitā ||
--
(tāni sarvāṇi saṃyamya
yuktaḥ āsīta matparaḥ |
vaśe hi yasya indriyāṇi
tasya prajñā pratiṣṭhitā ||)
--
Meaning :
[ śloka 58, 59, 60 of this Chapter 2 describe that the aspirant though practices withdrawing the mind and senses inwards, the sense-organs keep attracting him forcefully towards the objects of enjoyments and the sense of pleasure from them remains intact. This sense of pleasure is lost only when one has seen the Supreme, The 'Self', Me (Divine). So, ... ]
Having restrained those sense-organs, One who keeps them under control, who is devoted to Me, such a man is said to have steady wisdom.
--
Chapter 3, śloka 30,

mayi sarvāṇi karmāṇi
sannyasyadhyātmacetasā |
nirāśīrnirmamo bhūtvā
yudhyasva vigatajvaraḥ ||
--
(mayi sarvāṇi karmāṇi
sannyasya-adhyātma-cetasā |
nirāśīḥ nirmamaḥ bhūtvā
yudhyasva vigatajvaraḥ ||)
--
Meaning : With the conviction born of the mind aimed at the spiritual, having surrendered all your actions in Me, fight the war without hoping, without attachment, and with the mind free of agony.
--
Chapter 4, śloka 5,

bahūni me vyatītāni
janmāni tava cārjuna |
tānyahaṃ veda sarvāṇi 
na tvaṃ vettha parantapa ||
--
(bahūni me vyatītāni
janmāni tava ca arjuna |
tāni aham veda sarvāṇi 
na tvaṃ vettha parantapa ||)
--
Meaning :
In the past, I had many births and just so. you too. Though you don't know them, I know them all.

Chapter 4, śloka 27,

sarvāṇīndriyakarmāṇi
prāṇakarmāṇi cāpare |
ātmasaṃyamayogāgnau
juhvati jñānadīpite ||
--
(sarvāṇi indriya-karmāṇi
prāṇakarmāṇi ca apare |
ātmasaṃyama-yogāgnau
juhvati jñānadīpite ||)
--
Meaning :
Those, whose vision is illuminated by the wisdom of Intelligence, offer all their actions performed either by means of the senses or body and mind in the fire of self-restraint.
--
Chapter 7, śloka 6,

etadyonīni bhūtāni
sarvāṇītyupadhāraya |
ahaṃ kṛtsnasya jagataḥ
prabhavaḥ pralayastathā ||
--
(etat-yonīni bhūtāni
sarvāṇi iti upadhāraya |
aham kṛtsnasya jagataḥ
prabhavaḥ pralayaḥ tathā ||)
--
Meaning :
These two are the causes (yonīni) that give birth to gross material (aparā-prakṛti / jaḍa-prakṛti), and subtle vital nature (parā-prakṛti), while I AM the Manifestation and dissolution of the whole universe.
--
Chapter 9, ślōka 6,

yathākāśasthito nityaṃ
vāyuḥ sarvatrago mahān |
tathā sarvāṇi bhūtāni
matsthānītyupadhāraya ||
--
(yathā ākāśasthitaḥ nityam
vāyuḥ sarvatragaḥ mahān |
tathā sarvāṇi bhūtāni
matsthāni iti upadhāraya ||)
--
Meaning :
Just as the Great air (vāyu) moves freely everywhere within the space, All the beings quite so, abide ever within Me.
--
Chapter 12, śloka 6,

ye tu sarvāṇi karmāṇi
mayi sannyasya matparāḥ |
ananyenaiva yogena
māṃ dhyāyanta upāsate ||

(ye tu sarvāṇi karmāṇi
mayi sannyasya matparāḥ |
ananyena-eva yogena
mām dhyāyantaḥ upāsate ||)
--
Meaning :
But those, who dedicate all their actions (karma) to Me, remembering Me and meditating of Me, ever devoted with indivisible love for Me, by such kind of yoga of oneness with Me,....
--
Chapter 15, śloka 16,

dvāvimau puruṣau loke
kṣaraścākṣara eva ca |
kṣaraḥ sarvāṇi bhūtāni
kūṭastho:'kṣara ucyate |
--
(dvau imau puruṣau loke
kṣaraḥ ca akṣaraḥ eva ca |
kṣaraḥ sarvāṇi bhūtāni
kūṭasthaḥ akṣaraḥ ucyate ||)
--
Meaning :
My two forms on the earthly level are of two kinds. The Perishable and the imperishable. Though the physical gross body of all beings is perishable, the 'self' or the soul situated at the core of heart (kūṭastha), is the imperishable one.  
--