Showing posts with label 2/71. Show all posts
Showing posts with label 2/71. Show all posts

Sunday, February 26, 2023

विहाय कामान्यः सर्वान्

 2/71

अध्याय २

विहाय कामान्यः सर्वान् पुमांश्चरति निःस्पृहः।।

निर्ममो निरहङ्कारः स शान्तिमधिगच्छति।।७१।।

--

अष्टावक्र गीता,

अध्याय ९

वासना एव संसार इति सर्वा विमुञ्चताः।।

तत्त्यागो वासना-त्यागात् स्थितिरद्य यथा तथा।।९।।

अध्याय १०

विहाय वैरिणं काममर्थं चानर्थसंकुलम्।।

धर्ममप्येतयोर्हेतुं सर्वत्रानादरं कुरु।।१।।

--

अपने

manoyaana/मनो.यान blog

में अष्टावक्र गीता के ९ वें अध्याय का अंतिम और ९ वाँ श्लोक लिखने के बाद कल सुबह अध्याय १० का प्रथम श्लोक पोस्ट करते समय श्रीमद्भगवद्गीता के अध्याय २ के उपरोक्त श्लोक की पंक्ति याद आई।

अष्टावक्र गीता के ९ वें अध्याय के ९ वें श्लोक में जो शिक्षा दी गई उस की फलश्रुति श्रीमद्भगवद्गीता के अध्याय २ के उपरोक्त उद्धृत श्लोक में कही गई है, ऐसा कहना उचित प्रतीत हुआ। 

क्योंकि जब अष्टावक्र गीता के दसवें अध्याय के प्रथम श्लोक को पढ़ा तो विस्मित रह गया। इस श्लोक में यह कहा गया, कि काम के साथ साथ उस "धर्म" का भी परित्याग कर दिया जाना चाहिए, जो समस्त अर्थ और अनर्थसंकुल दोनों का हेतु है। चूँकि मेरी जानकारी में अंग्रेजी में 'धर्म' के लिए मुझे कोई ऐसा उपयुक्त शब्द नहीं दिखाई दिया, इसलिए इस श्लोक का अंग्रेजी भाषा में अर्थ लिखते समय मैंने "Sense of duty" का प्रयोग किया है। 

वास्तविक "धर्म" प्रचार का विषय नहीं हो सकता बल्कि उसकी खोज की जानी होती है, इसलिए जैसे ही कोई "धर्म" को प्रचार का विषय बना लेता है, वह महत्वाकांक्षा का शिकार हो जाता है और वह उस कार्य में गौरव अनुभव करने लगता है। तब अनेक, विभिन्न प्रकार के धार्मिक संगठन पैदा हो जाते हैं जो कामना से ही प्रेरित उपद्रव होते हैं। शायद इसीलिए उक्त श्लोक में कामना से प्रेरित ऐसे "धर्म" को भी त्याग देने के बारे में शिक्षा दी गई है, जो सम्पूर्ण अर्थ और अनर्थों का समूह / मूल है।

इसलिए हमारे समय के एक अत्यन्त प्रसिद्ध दार्शनिक (न कि बुद्धिजीवी दर्शनशास्त्री / intellectual philosopher) जब ऐसे संगठनों (organized religions), सम्प्रदायों के लिए collective ignorance शब्द का प्रयोग करते हैं, तो आश्चर्य नहीं होता।

प्रचार सदैव किसी वस्तु, विचार, आदर्श या उद्देश्य का विस्तार करने की महत्वाकांक्षा से प्रेरित एक कामना / प्रपञ्च ही होता है, और इसलिए अज्ञान (ignorance) और नये नये उपद्रवों के जन्म का ही कारण भी होता है। 

***

Thursday, April 1, 2021

कामात्, कामान्, कामाः

शब्दानुक्रम -Index 

--

कामात् - 2/62,

कामान् - 2/55, 2/71, 6/24, 7/22,

कामाः - 2/70,

--

Saturday, August 3, 2019

अधिगच्छति

श्रीमद्भगवद्गीता
शब्दानुक्रम -Index
--
अधिगच्छति 2/64, 2/71, 4/39, 5/6, 5 /24, 6/15, 14/19, 18/49,
--  

Tuesday, August 19, 2014

शब्द-सन्दर्भ, ’जहाति’ / ’jahāti’

शब्द-सन्दर्भ, ’जहाति’ / ’jahāti’
___________________________

संस्कृत भाषा में ’हा’ धातु का प्रयोग प्रधानतः ’त्यागने’ / ’छोड़ने’ और गौणतः ’नष्ट करने’ / ’मारने’ के अर्थ में पाया जाता है ।
’हा’ जुहोत्यादि गण में परस्मैपदी धातु का स्थान रखती है ।
इससे व्युत्पन्न कुछ मुख्य शब्द इस प्रकार से हैं :
जहाति - त्यागता है, छोड़ता है, - अध्याय 2, श्लोक 50,
प्रजहाति  - त्यागता है, छोड़ता है,
जहि - छोड़ो, नष्ट करो, मिटाओ, दूर करो, मार डालो, - अध्याय 3, श्लोक 43, अध्याय 11, श्लोक 34,
प्रजहि, - छोड़ो, नष्ट करो, मिटाओ, दूर करो, मार डालो, - अध्याय 3, श्लोक 41,
हास्यति - छोड़ देगा, प्रहास्यति,
हास्यसि - तुम छोड़ दोगे, प्रहास्यसि,
जहातु - (वह) छोड़ दे, त्याग दे, उसके द्वारा छोड़ दिया जाना चाहिए, उसने त्याग देना चाहिए,
हीयते - जिसे त्याग दिया जाना चाहिये,
हेयः - तिरस्कृत्य, अस्वीकार्य,
हीनः - से रहित, विना, के बिना,
जहत् - त्यागता हुआ, त्यागते हुए, (शानच् प्रत्यय),
अजहत् - न त्यागता हुआ,
हित्वा - छोड़कर, त्यागकर, - अध्याय 2, श्लोक 33,

विहाय - छोड़कर, त्यागकर, - अध्याय 2, श्लोक 22, अध्याय 2, श्लोक 71 -

हापयति - छुड़ाता है,
जिहासति - छोड़ने की इच्छा रखता है,  

--
’विहाय’ / ’vihāya’ - छोड़कर, त्यागकर,

अध्याय 2, श्लोक 22,
--
वासांसि जीर्णानि यथा विहाय नवानि गृह्णाति नरोऽपराणि ।
तथा शरीराणि विहाय जीर्णान्यन्यानि संयाति नवानि देही ॥
--
(वासांसि जीर्णानि यथा विहाय नवानि गृह्णाति नरः अपराणि ।
तथा शरीराणि विहाय जीर्णानि अन्यानि संयाति नवानि देही ॥)
--
भावार्थ :
जैसे पुराने वस्त्रों को त्यागकर मनुष्य दूसरे (नये) वस्त्रों को धारण कर लेता है, उसी प्रकार देही (देह से संयुक्त चेतन-सत्ता, जीव) भी (क्रमशः अनेक जन्मों से गुजरते हुए) विभिन्न शरीरों को त्यागता और अन्य दूसरे शरीरों को धारण / ग्रहण किया करता है ।
--

अध्याय 2, श्लोक 33, ’हित्वा’ - नाश करते हुए,

अथ चेत्त्वमिमं धर्म्यं संग्रामं न करिष्यसि ।
ततः स्वधर्मं कीर्तिं च हित्वा पापमवाप्स्यसि ॥
--
(अथ चेत् त्वम् इमम् धर्मम् संग्रामम् न करिष्यसि ।
ततः स्वधमर्म् कीर्तिम् च हित्वा पापम् अवाप्स्यसि ॥)
--
भावार्थ :
अतः (हे अर्जुन!) यदि तू इस धर्मसम्मत संग्राम को नहीं करेगा तो अपने धर्म और कीर्ति की भी हानि कर पाप का भागी होगा।
--
’जहाति’ / ’jahāti’- छोड़ देता है, से मुक्त हो जाता है,

अध्याय 2, श्लोक 50, ’जहाति’ - छोड़ देता है, से मुक्त हो जाता है,

बुद्धियुक्तो जहातीह उभे सुकृतदुष्कृते ।
तस्माद्योगाय युज्यस्व योगः कर्मसु कौशलम् ॥
--
(बुद्धियुक्तः जहाति इह उभे सुकृतदुष्कृते ।
तस्मात्-योगाय युज्यस्व योगः कर्मसु कौशलम् ।)
--
भावार्थ :
समबुद्धि रखनेवाला मनुष्य शुभ तथा अशुभ, दोनों ही प्रकार के कर्मों को इसी लोक में (जीवित रहते हुए ही) भली प्रकार से त्याग देता है (-कर्मसंन्यास), इसलिए (समत्वबुद्धि के माध्यम से योगरत हो जाओ, क्योंकि योग का तात्पर्य है कर्म करने के कौशल में कुशल हो जाना ।
--

अध्याय 2, श्लोक 55, ’प्रजहाति’ - त्याग देता है,

श्रीभगवानुवाच :

प्रजहाति यदा कामान्सर्वान्पार्थ मनोगतान् ।
आत्मन्येवात्मना तुष्टः स्थितप्रज्ञस्तदोच्यते ॥
--
(प्रजहाति यदा कामान् सर्वान् पार्थ मनोगतान् ।
आत्मनि-एव-आत्मना तुष्टः स्थितप्रज्ञः तदा उच्यते ॥)
--
भावार्थ :
हे अर्जुन! जब कोई मनुष्य मन में उत्पन्न होनेवाली सम्पूर्ण कामनाओं को (उनकी निस्सारता जान लेने के बाद) अनायास त्याग देता है तथा (आत्मा को जानकर तथा उसमें ही अवस्थित रहते हुए) आत्मा से आत्मा में ही संतुष्ट रहता है, तब उसे स्थितप्रज्ञ कहा जाता है ।
--


अध्याय 2, श्लोक 71 - ’विहाय’ - त्याग कर, त्यागने से,
विहाय कामान्यः सर्वान्पुमांश्चरति निःस्पृहः ।
निर्ममो निरहङ्कारः स शान्तिमधिगच्छति ॥
--
(विहाय कामान् यः सर्वान् पुमान् चरति निःस्पृहः ।
निर्ममः निरहङ्कारः सः शान्तिम् अधिगच्छति ॥)
--
भावार्थ :
और, जो पुरुष कामनाओं को त्यागकर, ममत्व से रहित, अहंकार से रहित, स्पृहा (अर्थात् ईर्ष्या / लालसा) से भी रहित हुआ आचरण करता है, वह शान्ति को प्राप्त होता है ।
--


अध्याय 3, श्लोक 41, - ’प्रजहि’ - नष्ट कर दो, मिटा दो, समाप्त कर दो,
तस्मात्त्वमिन्द्रियाण्यादौ नियम्य भरतर्षभ ।
पाप्मानं प्रजहि ह्येनं ज्ञानविज्ञाननाशनम् ॥
--
(तस्मात् त्वम् इन्द्रियाणि आदौ नियम्य भरतर्षभ ।
पाप्मानम् प्रजहि हि एनम् ज्ञानविज्ञाननाशनम् ॥)
--
भावार्थ :
अतएव हे भरतर्षभ (अर्जुन)! पहले तुम इन्द्रियों आदि को संयमित रखते हुए ज्ञान तथा विज्ञान का नाश करनेवाले इस पापी (काम-क्रोध) को समाप्त करो, मिटा डालो ।
--

अध्याय 3, श्लोक 43, - ’जहि’ - (कामरूपी शत्रु को) मार डालो,
एवं बुद्धेः परं बुद्ध्वा संस्तभ्यात्मानमात्मना ।
जहि शत्रुं महाबाहो कामरूपं दुरासदम् ॥
--
(एवम् बुद्धेः परम् बुद्ध्वा संस्तभ्य आत्मानम् आत्मना ।
जहि शत्रुम् महाबाहो कामरूपम् दुरासदम् ॥)
--
भावार्थ :
(जैसा पिछले श्लोक में कहा गया है, ’वह तत्व जो बुद्धि से भी परे है, आत्मतत्व है,’ इसलिए,) हे महाबाहु अर्जुन! बुद्धि से परे के उस तत्व को ठीक से निश्चयपूर्वक जान-समझकर, आत्मा (शुद्ध और सूक्ष्म बुद्धि) को ही आत्मा में दृढता से सुस्थिर रखते हुए, कामनारूपी दुष्ट कुटिल शत्रु को मार डालो ।
--


अध्याय 11, श्लोक 34, - ’जहि’ - मारो, वध करो, यहाँ भगवान् श्रीकृष्ण ने जिस सन्दर्भ में अर्जुन को शत्रु को मारने का निर्देश दिया है वह आश्चर्यजनक है । श्रीकृष्ण भलीभाँति जानते हैं कि अर्जुन अपने स्वजनों को कैसे मार सकता है? वह अत्यन्त व्यथित है, वे उससे कहते हैं कि तुम व्यथित मत होओ क्योंकि वे पहले ही से मेरे द्वारा मारे जा चुके हैं ।
--
द्रोणं च भीष्मं च जयद्रथं च
कर्णं तथान्यानपि योधवीरान् ।
मया हतांस्त्वं जहि मा व्यथिष्ठा
युध्यस्व जेतासि रणे सपत्नान् ॥
--
(द्रोणम् च भीष्मम् च जयद्रथम् च
कर्णम् तथा अन्यान् अपि योधवीरान् ।
मया हतान् त्वम् जहि मा व्यथिष्ठाः
युध्यस्व जेतासि रणे सपत्नान् ॥)
--
भावार्थ :
द्रोण, भीष्म, जयद्रथ,, कर्ण और दूसरे भी ऐसे महायोद्धा मेरे द्वारा पहले से ही मारे जा चुके हैं, तुम इसलिए (निमित्तमात्र बनते हुए) मार डालो, उनसे भयभीत होकर व्यथित मत होओ । तुम युद्ध में अवश्य ही जीतोगे, और शत्रुओं को परास्त करोगे ।
--


भावार्थ :


--
’विहाय’ / ’vihāya’  -leaving, giving-up, putting aside,

Chapter 2, shloka 22,

vāsāṃsi jīrṇāni yathā vihāya
navāni gṛhṇāti naro:'parāṇi |
tathā śarīrāṇi vihāya jīrṇā-
nyanyāni saṃyāti navāni dehī ||
--
(vāsāṃsi jīrṇāni yathā vihāya
navāni gṛhṇāti naraḥ aparāṇi |
tathā śarīrāṇi vihāya jīrṇāni
anyāni saṃyāti navāni dehī ||)
--
Meaning :
As a person puts off old, worn-out cloths and puts on the other new ones, so also the consciousness (self) associated with the physical form (body) discards the old worn-out bodies and takes on newer bodies.  
--
Chapter 2, śloka 33,

atha cettvamimaṃ dharmyaṃ
saṃgrāmaṃ na kariṣyasi |
tataḥ svadharmaṃ kīrtiṃ ca
hitvā pāpamavāpsyasi ||
--
(atha cet tvam imam dharmam
saṃgrām na kariṣyasi |
tataḥ svadharmam kīrtim ca
hitvā pāpam avāpsyasi ||)


--
Meaning :
Arjuna !If you say you will not take part in this righteous war, you will lose not only the reputation and status on the worldly level, but also incur sin.
--
’जहाति’ / ’jahāti’ - is freed from, renounces,

Chapter 2, śloka 50,

buddhiyukto jahātīha
ubhe sukṛtaduṣkṛte |
tasmādyogāya yujyasva
yogaḥ karmasu kauśalam ||
--
(buddhiyuktaḥ jahāti iha
ubhe sukṛtaduṣkṛte |
tasmāt-yogāya yujyasva
yogaḥ karmasu kauśalam |)
--
Meaning :

One, who has attained Wisdom, is Wise, renounces the noble and ignoble both kinds of actions (by understanding the fact and refusing to accept the notion ; 'I do' / 'I don't do', - he is aware that actions / incidences, happen on their own.)
--

Chapter 2, śloka 55,

śrībhagavānuvāca :
prajahāti yadā kāmān-
sarvānpārtha manogatān |
ātmanyevātmanā tuṣṭaḥ
sthitaprajñastadocyate ||
--
(prajahāti yadā kāmān
sarvān pārtha manogatān |
ātmani-eva-ātmanā tuṣṭaḥ
sthitaprajñaḥ tadā ucyate ||)
--

Meaning :
O partha (arjuna) ! When one is able to free oneself from all desires of all kinds that mind conjures up, and is content with the Self only, then he is said to be of the steady mind.
--
vihāya kāmānyaḥ sarvān-
pumāṃścarati niḥspṛhaḥ |
nirmamo nirahaṅkāraḥ
sa śāntimadhigacchati ||
--
(vihāya kāmān yaḥ sarvān
pumān carati niḥspṛhaḥ |
nirmamaḥ nirahaṅkāraḥ
saḥ śāntim adhigacchati ||)
--
Meaning :
One who has forsaken all desire, and lives peacefully contented thus, having no attachment nor ego, abides ever in bliss supreme.
--


Chapter 3, śloka 41,

tasmāttvamindriyāṇyādau
niyamya bharatarṣabha |
pāpmānaṃ prajahi hyenaṃ
jñānavijñānanāśanam ||
--
(tasmāt tvam indriyāṇi ādau
niyamya bharatarṣabha |
pāpmānam prajahi hi enam
jñānavijñānanāśanam ||)
--
Meaning :
Therefore O bharatarṣabha (arjuna) ! having controlled / regulated the senses and mind, first of all, destroy this sinful enemy (this desire, this anger)
--


Chapter 3, śloka 43,
evaṃ buddheḥ paraṃ buddhvā
saṃstabhyātmānamātmanā |
jahi śatruṃ mahābāho
kāmarūpaṃ durāsadam ||
--
(evam buddheḥ param buddhvā
saṃstabhya ātmānam ātmanā |
jahi śatrum mahābāho
kāmarūpam durāsadam ||)
--
Meaning :
(as is said in the earlier śloka 42, 'what is beyond intellect, is The Self', ...)
By means of fixing the attention steady in The Self, staying firmly in Self, Know for certain The Self (Intelligence) that is beyond intellect, and in this manner, O arjuna! kill the formidable enemy, the desire,
--

Chapter 11, śloka 34,
--
droṇaṃ ca bhīṣmaṃ ca jayadrathaṃ ca
karṇaṃ tathānyānapi yodhavīrān |
mayā hatāṃstvaṃ jahi mā vyathiṣṭhā
yudhyasva jetāsi raṇe sapatnān ||
--
(droṇam ca bhīṣmam ca jayadratham ca
karṇam tathā anyān api yodhavīrān |
mayā hatān tvam jahi mā  vyathiṣṭhāḥ
yudhyasva jetāsi raṇe sapatnān ||)
--
Meaning :
droṇa, bhīṣma,  jayadratha, and karṇa, and all other such great warriors have been killed by me already. Therefore, don't fear and hesitate, Fight and kill them. You shall conquer these enemies.
--

Saturday, August 9, 2014

आज का श्लोक, ’विहाय’ / ’vihāya’

आज का श्लोक,  ’विहाय’ / ’vihāya’
___________________________

’विहाय’ / ’vihāya’ - छोड़कर, त्यागकर,

अध्याय 2, श्लोक 22,

वासांसि जीर्णानि यथा विहाय नवानि गृह्णाति नरोऽपराणि ।
तथा शरीराणि विहाय जीर्णान्यन्यानि संयाति नवानि देही ॥
--
(वासांसि जीर्णानि यथा विहाय नवानि गृह्णाति नरः अपराणि ।
तथा शरीराणि विहाय जीर्णानि अन्यानि संयाति नवानि देही ॥)
--
भावार्थ :
जैसे पुराने वस्त्रों को त्यागकर मनुष्य दूसरे (नये) वस्त्रों को धारण कर लेता है, उसी प्रकार देही (देह से संयुक्त चेतन-सत्ता, जीव) भी (क्रमशः अनेक जन्मों से गुजरते हुए) विभिन्न शरीरों को त्यागता और अन्य दूसरे शरीरों को धारण / ग्रहण किया करता है ।
--
अध्याय 2, श्लोक 71,

विहाय कामान्यः सर्वान्पुमांश्चरति निःस्पृहः ।
निर्ममो निरहङ्कारः स शान्तिमधिगच्छति ॥
--
(विहाय कामान् यः सर्वान् पुमान् चरति निःस्पृहः ।
निर्ममः निरहङ्कारः सः शान्तिम् अधिगच्छति ॥)
--
भावार्थ :
और, जो पुरुष कामनाओं को त्यागकर, ममत्व से रहित, अहंकार से रहित, स्पृहा (अर्थात् ईर्ष्या / लालसा) से भी रहित हुआ आचरण करता है, वह शान्ति को प्राप्त होता है ।
--
’विहाय’ / ’vihāya’  -leaving, giving-up, putting aside, 

Chapter 2, shloka 22,

vāsāṃsi jīrṇāni yathā vihāya
navāni gṛhṇāti naro:'parāṇi |
tathā śarīrāṇi vihāya jīrṇā-
nyanyāni saṃyāti navāni dehī ||
--
(vāsāṃsi jīrṇāni yathā vihāya
navāni gṛhṇāti naraḥ aparāṇi |
tathā śarīrāṇi vihāya jīrṇāni
anyāni saṃyāti navāni dehī ||)
--
Meaning :
As a person puts off old, worn-out cloths and puts on the other new ones, so also the consciousness (self) associated with the physical form (body) discards the old worn-out bodies and takes on newer bodies.   
--
Chapter 2, śloka 71,

vihāya kāmānyaḥ sarvān-
pumāṃścarati niḥspṛhaḥ |
nirmamo nirahaṅkāraḥ 
sa śāntimadhigacchati ||
--
(vihāya kāmān yaḥ sarvān 
pumān carati niḥspṛhaḥ |
nirmamaḥ nirahaṅkāraḥ 
saḥ śāntim adhigacchati ||)
--
Meaning :
One who has forsaken all desire, and lives peacefully contented thus, having no attachment nor ego, abides ever in bliss supreme.
--


 
 

Thursday, July 31, 2014

आज का श्लोक, ’शान्तिम्’ / ’śāntim’

आज का श्लोक,  ’शान्तिम्’ / ’śāntim’
____________________________

’शान्तिम्’ / ’śāntim’ - शान्ति को,

अध्याय 2, श्लोक 70,

आपूर्यमाणमचलप्रतिष्ठं समुद्रमापः प्रविशन्ति यद्वत् ।
तद्वत्कामा यं प्रविशन्ति सर्वे स शान्तिमाप्नोति न कामकामी ॥
--
(आपूर्यमाणम्-अचलप्रतिष्ठम् समुद्रम् आपः प्रविशन्ति यद्वत् ।
तद्वत् कामाः यम् प्रविशन्ति सर्वे सः शान्तिम् आप्नोति न कामकामी ॥)
--
भावार्थ :
जैसे सब ओर से परिपूर्ण अचल और अपने-आप में सुस्थिर समुद्र में भिन्न भिन्न स्रोतों से आनेवाली सारी नदियाँ समा जाती हैं और वह यथावत् अविचलित ही रहता है, उसी प्रकार विभिन्न कामनाएँ जिस मनुष्य को (उसकी आत्मा से) बाहर न खींचती हुई, उसमें ही समाहित हो जाती हैं, वही मनुष्य शान्ति प्राप्त कर लेता है, न कि वह जिसका चित्त विभिन्न कामनाओं से आकर्षित हुआ इधर उधर भटकता रहता है ।
--
अध्याय 2, श्लोक 71,

विहाय कामान्यः सर्वान्पुमांश्चरति निःस्पृहः ।
निर्ममो निरहङ्कारः स शान्तिमधिगच्छति ॥
--
(विहाय कामान् यः सर्वान् पुमान् चरति निःस्पृहः ।
निर्ममः निरहङ्कारः सः शान्तिम् अधिगच्छति ॥)
--
भावार्थ :
और, जो पुरुष कामनाओं को त्यागकर, ममत्व से रहित, अहंकार से रहित, स्पृहा (अर्थात् ईर्ष्या / लालसा) से भी रहित हुआ आचरण करता है, वह शान्ति को प्राप्त होता है ।
--
अध्याय 4, श्लोक 39,

श्रद्धावाँल्लभते ज्ञानं तत्परः संयतेन्द्रियः ।
ज्ञानं लब्ध्वा परां शान्तिमचिरेणाधिगच्छति ॥
--
(श्रद्धावान् लभते ज्ञानम् तत्परः संयतेन्द्रियः ।
ज्ञानम् लब्ध्वा पराम् शान्तिम् अचिरेण अधिगच्छति ॥)
--
भावार्थ :
(परमात्मा को) जानने की उत्कट जिज्ञासा जिसे होती है, और श्रद्धा से युक्त ऐसे मनुष्य को जिसकी इन्द्रियाँ उसके नियंत्रण में हैं, ज्ञान की प्राप्ति होती है, ज्ञान की प्राप्ति के उपरान्त तत्काल ही वह परम शान्ति को प्राप्त हो जाता है ।
--
अध्याय 5, श्लोक 12,

युक्तः कर्मफलं त्यक्त्वा शान्तिमाप्नोति नैष्ठिकीम् ।
अयुक्तः कामकारेण फले सक्तो निबध्यते ॥

(युक्तः कर्मफलम् त्यक्त्वा शान्तिम् आप्नोति नैष्ठिकीम् ।
अयुक्तः कामकारेण फले सक्तः निबध्यते ॥)
--
भावार्थ : योग में स्थित हुआ (मनुष्य) कर्म के फल को त्यागकर निष्ठा से प्राप्त हुई शान्ति को पा लेता है । जबकि योग से अनभिज्ञ (मनुष्य) कामनाओं से परिचालित होने के कारण फल (की आशा) से बद्ध रहता है ।
--
अध्याय 5, श्लोक 29,
--
भोक्तारं यज्ञतपसां सर्वलोकमहेश्वरम् ।
सुहृदं सर्वभूतानां ज्ञात्वा मां शान्तिमृच्छति ॥
--
(भोक्तारम् यज्ञतपसाम् सर्वलोकमहेश्वरम् ।
सुहृदम् सर्वभूतानाम् ज्ञात्वा माम् शान्तिम् ऋच्छति ॥)
--
भावार्थ :
सब यज्ञों और तपों के भोगनेवाले, सम्पूर्ण लोकों के ईश्वरों के भी ईश्वर, सभी भूतप्राणियों के आत्मीय, मुझको जानकर शान्ति को प्राप्त होता है ।
--
अध्याय 6, श्लोक 15,

युञ्जनेवं सदात्मानं योगी नियतमानसः ।
शान्तिं निर्वाणपरमां मत्संस्थानमधिगच्छति ॥
--
(युञ्जन् एवम् सदा आत्मानम् योगी नियतमानसः ।
शान्तिम् निर्वाणपरमाम् मत्संस्थाम् अधिगच्छति ॥)
--
भावार्थ :
आपने-आप को (अपने मन, चित्त को) सतत मुझमें संलग्न रखते हुए योगी इस प्रकार से मुझमें स्थित निर्वाणरूपी परम शान्ति को प्राप्त हो जाता है ।
--
अध्याय 9, श्लोक 31,

क्षिप्रं भवति धर्मात्मा शश्वच्छान्तिं निगच्छति ।
कौन्तेय प्रति जानीहि न मे भक्तः प्रणश्यति ॥
--
(क्षिप्रम् भवति धर्मात्मा शश्वत् शान्तिम् निगच्छति ।
कौन्तेय प्रति जानीहि न मे भक्तः प्रणश्यति ॥)
--
भावार्थ :
(मुझको अनन्यभाव से भजनेवाला) शीघ्र ही आत्मा के धर्म में स्थित हो जाता है, और नित्य विद्यमान शान्ति को उपलब्ध हो जाता है । हे पार्थ (अर्जुन) इसे निश्चयपूर्वक सत्य जानो कि मेरा भक्त कभी नष्ट नहीं होता ।
--
अध्याय 18, श्लोक 62,
--
तमेव शरणं गच्छ सर्वभावेन भारत ।
तत्प्रसादात्परां शान्तिं स्थानं प्राप्स्यसि शाश्वतम् ॥
--
(तम् एव शरणम् गच्छ सर्वभावेन भारत ।
तत्-प्रसादात् पराम् शान्तिम् स्थानम् प्राप्स्यसि शाश्वतम् ॥)
--
भावार्थ :
हे भारत (अर्जुन)! अपने सम्पूर्ण हृदय से उस परमेश्वर की ही शरण में जाओ । उसकी कृपा से तुम्हें शान्ति तथा सनातन परम धाम प्राप्त होगा ।
--

’शान्तिम्’ / ’śāntim’ - (to, towards) peace,

Chapter 2, śloka 70,
--
āpūryamāṇamacalapratiṣṭhaṃ
samudramāpaḥ praviśanti yadvat |
tadvatkāmā yaṃ praviśanti sarve
sa śāntimāpnoti na kāmakāmī ||
--
(āpūryamāṇam-acalapratiṣṭham
samudram āpaḥ praviśanti yadvat |
tadvat kāmāḥ yam praviśanti sarve
saḥ śāntim āpnoti na kāmakāmī ||)
--
Meaning : Just as, the waters coming from all the directions enter and merge into the ocean, and the ocean stays steady and unaffected, quite so, only the one who is not affected by the desires that come to and merge into his mind wins the state of peace. And not the one, who keeps thinking of and indulging in desires.
--
Chapter 2, śloka 71,

vihāya kāmānyaḥ sarvān-
pumāṃścarati niḥspṛhaḥ |
nirmamo nirahaṅkāraḥ
sa śāntimadhigacchati ||
--
(vihāya kāmān yaḥ sarvān
pumān carati niḥspṛhaḥ |
nirmamaḥ nirahaṅkāraḥ
saḥ śāntim adhigacchati ||)
--
Meaning :
One who has forsaken all desire, and lives peacefully contented thus, having no attachment nor ego, abides ever in bliss supreme.
--
Chapter 4, shloka 39,

śraddhāvām̐llabhate jñānaṃ
tatparaḥ saṃyatendriyaḥ |
jñānaṃ labdhvā parāṃ
śāntimacireṇādhigacchati ||
--
(śraddhāvān labhate jñānam
tatparaḥ saṃyatendriyaḥ |
jñāmam labdhvā parām śāntim 
acireṇa adhigacchati ||)
--
Meaning : An earnest and eager seeker endowed with the trust (in Supreme / Brahman  / 'Self,') and who has control over the senses, acquires the wisdom, and as soon as he gains wisdom, the peace supreme follows in the instant.
--
Chapter 5, śloka 12,

yuktaḥ karmaphalaṃ
tyaktvā śāntimāpnoti naiṣṭhikīm |
ayuktaḥ kāmakāreṇa
phale sakto nibadhyate ||
--
(yuktaḥ karmaphalam tyaktvā
śāntim āpnoti naiṣṭhikīm |
ayuktaḥ kāmakāreṇa
phale saktaḥ nibadhyate ||)
--
Meaning :
One aware of, and stable in yoga forsakes all (hope of) fruites (of action) and attains peace born of conviction. Another, not knowing yoga, carried over by desires keeps tethered to (the hopes of) the fruits (of action).
--
Chapter 5, śloka 29,
 
bhoktāraṃ yajñatapasāṃ
sarvalokamaheśvaram |
suhṛdaṃ sarvabhūtānāṃ
jñātvā māṃ śāntimṛcchati ||
--
(bhoktāram yajñatapasām
sarvalokamaheśvaram |
suhṛdam sarvabhūtānām
jñātvā mām śāntim ṛcchati ||)
--
Meaning :
Knowing, Me / I AM, the goal of all sacrifices and austerities, The Only Lord Supreme of all the worlds and their respective gods, And beloved of all beings, one attains supreme peace.
--
Chapter 6, śloka 15,

yuñjanevaṃ sadātmānaṃ
yogī niyatamānasaḥ |
śāntiṃ nirvāṇaparamāṃ
matsaṃsthānamadhigacchati ||
--
(yuñjan evam sadā ātmānam
yogī niyatamānasaḥ |
śāntim nirvāṇaparamām
matsaṃsthām adhigacchati ||)
--
Meaning :
In this way a yogī, keeping himself (his mind and attention) always fixed in Me, attains the peace supreme of nirvāṇa, which has I AM the abode.
--
Chapter 9, śloka 31,

kṣipraṃ bhavati dharmātmā
śaśvacchāntiṃ nigacchati |
kaunteya prati jānīhi
na me bhaktaḥ praṇaśyati ||
--
(kṣipram bhavati dharmātmā
śaśvat śāntim nigacchati |
kaunteya prati jānīhi
na me bhaktaḥ praṇaśyati ||)
--
Meaning : of the
(One devoted to Me with dedication undivided) soon attains the state of dharma of the Self, and along-with the peace ultimate. O pārtha (arjuna)! Know for certain, My devotee is never lost.
--
Chapter 18, śloka 62,

tameva śaraṇaṃ gaccha
sarvabhāvena bhārata |
tatprasādātparāṃ śāntiṃ 
sthānaṃ prāpsyasi śāśvatam ||
--
(tam eva śaraṇam gaccha
sarvabhāvena bhārata |
tat-prasādāt parām śāntim 
sthānam prāpsyasi śāśvatam ||)
--
Meaning :
Therefore, with all your heart, seek shelter in Him alone. Through His grace, you shall attain the abode that is bliss supreme and peace eternal.
--






Tuesday, June 17, 2014

आज का श्लोक, ’सर्वान्’ / ’sarvān’

आज का श्लोक, ’सर्वान्’ / ’sarvān’
___________________________

’सर्वान्’ / ’sarvān’- सबको,

अध्याय 1, श्लोक 27,

श्वसुरान्सुहृदश्चैव सेनयोरुभयोरपि ।
तान्समीक्ष्य स कौन्तेयः सर्वान्बन्धूनवस्थितान् ॥
--
श्वसुरान् सुहृदः च एव सेनयोः उभयोः अपि ।
तान् समीक्ष्य सः कौन्तेयः सर्वान् बन्धून् अवस्थितान् ॥)
--
भावार्थ :
श्वसुरों को, सुहृदों को, दोनों ही सेनाओं में अवस्थित अपने सारे बन्धुओं को देखकर वह कुन्तीपुत्र अर्जुन,....
--
अध्याय 2, श्लोक 55,

प्रजहाति यदा कामान्सर्वान्पार्थ मनोगतान् ।
आत्मन्येवात्मना तुष्टः स्थितप्रज्ञस्तदोच्यते ॥
--
(प्रजहाति यदा कामान् सर्वान् पार्थ मनोगतान् ।
आत्मनि-एव-आत्मना तुष्टः स्थितप्रज्ञः तदा उच्यते ॥)
--
भावार्थ :
हे अर्जुन! जब कोई मनुष्य मन में उत्पन्न होनेवाली सम्पूर्ण कामनाओं को (उनकी निस्सारता जान लेने के बाद) अनायास त्याग देता है तथा (आत्मा को जानकर तथा उसमें ही अवस्थित रहते हुए) आत्मा से आत्मा में ही संतुष्ट रहता है, तब उसे स्थितप्रज्ञ कहा जाता है ।
--
अध्याय 2, श्लोक 71,

विहाय कामान्यः सर्वान्पुमांश्चरति निःस्पृहः ।
निर्ममो निरहङ्कारः स शान्तिमधिगच्छति ॥
--
(विहाय कामान् यः सर्वान् पुमान् चरति निःस्पृहः ।
निर्ममः निरहङ्कारः सः शान्तिम् अधिगच्छति ॥)
--
भावार्थ :
और, जो पुरुष कामनाओं को त्यागकर, ममत्व से रहित, अहंकार से रहित, स्पृहा (अर्थात् ईर्ष्या / लालसा) से भी रहित हुआ आचरण करता है, वह शान्ति को प्राप्त होता है ।
--
अध्याय 4, श्लोक 32,

एवं बहुविधा यज्ञा वितता ब्रह्मणो मुखे ।
कर्मजान्विद्धि तान्सर्वानेवं ज्ञात्वा विमोक्ष्यसे ॥
--
(एवम् बहुविधाः यज्ञाः वितताः ब्रह्मणः मुखे ।
कर्मजान् विद्धि तान् सर्वान् एवम् ज्ञात्वा विमोक्ष्यसे ॥)
--
भावार्थ :
इस प्रकार से जो विविध और अनेक प्रकार के बहुत से यज्ञ वेद के मुख से कहे गए हैं, उन सभी का अनुष्ठान मन-बुद्धि, इन्द्रिय, तथा शरीर के माध्यम से, अर्थात् ’कर्म’ से ही पूर्ण होता है, यह जानने पर तुम (कर्म एवं कर्म-बन्धन) से छूट जाओगे ।
--    
अध्याय 6, श्लोक 24,

सङ्कल्पप्रभवान्कामांस्त्यक्त्वा सर्वानशेषतः ।
मनसैवेन्द्रियग्रामं विनियम्य समन्ततः ॥
--
(सङ्कल्पप्रभवान् कामान् त्यक्त्वा सर्वान् अशेषतः ।
मनसा-एव-इन्द्रियग्रामम् विनियम्य समन्ततः ॥)
--
भावार्थ :
संकल्प से उत्पन्न होनेवाली सम्पूर्ण कामनाओं को निःशेष रूप से त्यागकर, मन के द्वारा इन्द्रियों के समुदाय को सभी विषयों की ओर जाने से भलीभाँति रोककर,  ...
--
टिप्पणी 1 :
इस श्लोक को अधिक अच्छी तरह से समझने के लिए अध्याय 2 के श्लोक 62 का सन्दर्भ उपयोगी है ।
--
अध्याय 11, श्लोक 15,

अर्जुन उवाच :

पश्यामि देवांस्तव देव देहे
सर्वांस्तथा भूतविशेषसङ्घान् ।
ब्रह्माणमीशं कमलासनस्थ-
मृषींश्च सर्वानुरगांश्च दिव्यान् ॥
--
(पश्यामि देवान् तव देव देहे
सर्वान् तथा भूतविशेषसङ्घान् ।
ब्रह्माणम्-ईशम् कमलासनस्थम्
ऋषीन् च सर्वान् उरगान् च दिव्यान् ॥
--
भावार्थ :
अर्जुन ने कहा :
हे देव! आपके शरीर (स्वरूप) में समस्त देवताओं तथा बहुत से भूतसमुदायों को भी देख रहा हूँ । पद्मासनस्थ ब्रह्मा एवं महादेव (शंकर) को, सम्पूर्ण ऋषियों और दिव्य सर्पों को भी देख रहा हूँ ।
--
टिप्पणी :
इन समस्त भौतिक (भूतसमुदाय) और दिव्य (सूक्ष्म-स्तर पर जिनका अस्तित्व है, और जो सूक्ष्म होने से अधिक शक्तिशाली भी हैं ऐसे देवताओं का) समुदाय का होना / अस्तित्व भी किसी मूलतः ’चैतन्य’ अधिष्ठान में ही संभव और आश्रित हो सकता है, वही उस परम तत्व का ’स्वरूप’ है । और अर्जुन ने यह सब स्थूल नेत्रों से नहीं, बल्कि भगवान् श्रीकृष्ण द्वारा प्रदत्त उस ’दिव्य’ नेत्र से देखा था, जिसके बिना यह सब देखा जाना असंभव है । इसे हम ’प्रज्ञा’-नेत्र भी कह सकते हैं, अर्थात् ’साक्षात्-दर्शन’ । पुनः इसे भी पौराणिक तथा वैदिक दोनों दृष्टियों से समझा जा सकता है । उन दोनों दृष्टियों में न तो विरोध है, न विसंगति ।
--
’सर्वान्’ / ’sarvān’- to all,

Chapter 1, śloka 27,

śvasurānsuhṛdaścaiva
senayorubhayorapi |
tānsamīkṣya sa kaunteyaḥ
sarvānbandhūnavasthitān ||
--
śvasurān suhṛdaḥ ca eva
senayoḥ ubhayoḥ api |
tān samīkṣya saḥ kaunteyaḥ
sarvān bandhūn avasthitān ||)
--
Meaning : (He, - arjuna saw there,) his fathers-in-law,  dear-ones and well-wishers, standing before him in both the armies. And Having seen them all his brethren, ...
--
Chapter 2, śloka 55,

prajahāti yadā kāmān-
sarvānpārtha manogatān |
ātmanyevātmanā tuṣṭaḥ
sthitaprajñastadocyate ||
--
(prajahāti yadā kāmān
sarvān pārtha manogatān |
ātmani-eva-ātmanā tuṣṭaḥ
sthitaprajñaḥ tadā ucyate ||)
--
Meaning :
O partha (arjuna) ! When one is able to free oneself from all desires of all kinds that mind conjures up, and is content with the Self only, then he is said to be of the steady mind.
--
Chapter 2, śloka 71,
vihāya kāmānyaḥ sarvān-
pumāṃścarati niḥspṛhaḥ |
nirmamo nirahaṅkāraḥ
sa śāntimadhigacchati ||
--
(vihāya kāmān yaḥ sarvān 
pumān carati niḥspṛhaḥ |
nirmamaḥ nirahaṅkāraḥ
saḥ śāntim adhigacchati ||)
--
Meaning :
One who has forsaken all desire, and lives peacefully contented thus, having no attachment nor ego, abides ever in bliss supreme.
--
Chapter 4, śloka 32,

evaṃ bahuvidhā yajñā
vitatā brahmaṇo mukhe |
karmajānviddhi tānsarvan-
evaṃ jñātvā vimokṣyase ||
--
(evam bahuvidhāḥ yajñāḥ
vitatāḥ brahmaṇaḥ mukhe |
karmajān viddhi tān sarvān 
evam jñātvā vimokṣyase ||)
--
Meaning :
In this way veda described many different kinds of sacrifices / 'yajña-s', that are performed only with the help of action (karma) through body, heart and mind, and intellect, knowing this, you shall be liberated (from the bondage of ’karma’ and ’karma-bandhana’).
--
Chapter 6, śloka 24,

saṅkalpaprabhavānkāmāṃ-
styaktvā sarvānaśeṣataḥ |
manasaivendriyagrāmaṃ
viniyamya samantataḥ ||
--
(saṅkalpaprabhavān kāmān
tyaktvā sarvān aśeṣataḥ |
manasā-eva-indriyagrāmam
viniyamya samantataḥ ||)
--
Meaning :
Giving up completely all the desires born of thought, and controlling with the help of mind (awareness), all the senses from going outward towards their objects, ...
 --
Chapter 11, śloka 15,

arjuna uvāca :
paśyāmi devāṃstava deva dehe
sarvāṃstathā bhūtaviśeṣasaṅghān |
brahmāṇamīśaṃ kamalāsanastha-
mṛṣīṃśca sarvānuragāṃśca divyān ||
--
(paśyāmi devān tava deva dehe
sarvān tathā bhūtaviśeṣasaṅghān |
brahmāṇam-īśam kamalāsanastham
ṛṣīn ca sarvān uragān ca divyān ||
--
Meaning :
arjuna said :
O Lord! I see in your countenance all the divine entities, and I also see there, all the material-principles. I see Lord brahmā and maheśvara there in lotus-posture. I see all the sages and seers ( ṛṣi-s), and the celestial serpents (uraga) as well.
--


Wednesday, April 30, 2014

आज का श्लोक, ’सः’ / ’saḥ’ (2)

आज का श्लोक, ’सः’ / ’saḥ’ (2)
__________________________

’सः’ / ’saḥ’ - वह,

अध्याय 2, श्लोक 15,

यं हि न व्यथयन्त्येते पुरुषं पुरुषर्षभ ।
समदुःखसुखं धीरं सोऽमृतत्वाय कल्पते ॥
--
(यम् हि न व्यथयन्ति एते पुरुषम् पुरुषर्षभ ।
समदुःखसुखम् धीरम् सः अमृतत्वाय कल्पते ॥)
--
भावार्थ :
हे पुरुषश्रेष्ठ (अर्जुन)! जिस मनुष्य को (इन्द्रियाँ और विषयों से उनका संयोग) ये दोनों  व्याकुल नहीं कर पाते, जो सुख और दुःख का सामना समान धैर्य के साथ कर लेता है, वह अवश्य ही अमृतत्व की प्राप्ति का भागी होता है ।
--

अध्याय 2, श्लोक 21,

वेदाविनाशिनं नित्यं य एनमजमव्ययं ।
कथं पुरुषः पार्थ कं घातयति हन्ति कं ॥
--
(वेद अविनाशिनम् नित्यम् यः एनम् अजम् अव्ययम् ।
कथम् सः पुरुषः पार्थ कम् घातयति हन्ति कम् ॥)
--
भावार्थ :
जो पुरुष इस अविनाशी, अजन्मा आत्मा को अनश्वर जानता है, हे पृथापुत्र(अर्जुन)! वह किसे मार सकता है और उसके लिए किसे किसी के माध्यम से मारा जाना भी संभव है?
--    
अध्याय 2, श्लोक 70,

आपूर्यमाणमचलप्रतिष्ठं
समुद्रमापः प्रविशन्ति यद्वत् ।
तद्वत्कामा यं प्रविशन्ति सर्वे
शान्तिमाप्नोति न कामकामी ॥
--
(आपूर्यमाणम्-अचलप्रतिष्ठम्
समुद्रम् आपः प्रविशन्ति यद्वत् ।
तद्वत् कामाः यम् प्रविशन्ति सर्वे
सः शान्तिम् आप्नोति न कामकामी ॥)
--
भावार्थ :
जैसे सब ओर से परिपूर्ण अचल और अपने-आप में सुस्थिर समुद्र में भिन्न भिन्न स्रोतों से आनेवाली सारी नदियाँ समा जाती हैं और वह यथावत् अविचलित ही रहता है, उसी प्रकार विभिन्न कामनाएँ जिस मनुष्य को (उसकी आत्मा से) बाहर न खींचती हुई, उसमें ही समाहित हो जाती हैं, वही मनुष्य शान्ति प्राप्त कर लेता है, न कि वह जिसका चित्त विभिन्न कामनाओं से आकर्षित हुआ इधर उधर भटकता रहता है ।
--  

अध्याय 2, श्लोक 71,

विहाय कामान्यः सर्वान्पुमांश्चरति निःस्पृहः ।
निर्ममो निरहङ्कारः शान्तिमधिगच्छति ॥
--
(विहाय कामान् यः सर्वान् पुमान् चरति निःस्पृहः ।
निर्ममः निरहङ्कारः सः शान्तिम् अधिगच्छति ॥)
--
भावार्थ :
और, जो पुरुष कामनाओं को त्यागकर, ममत्व से रहित, अहंकार से रहित, स्पृहा (अर्थात् ईर्ष्या / लालसा) से भी रहित हुआ आचरण करता है, वह शान्ति को प्राप्त होता है ।
--
’सः’ / ’saḥ’ - He,

Chapter 2, shloka 15,

yaṃ hi na vyathayantyete
puruṣaṃ puruṣarṣabha |
samaduḥkhasukhaṃ dhīra
so:'mṛtatvāya kalpate ||
--
(yam hi na vyathayanti ete
puruṣam puruṣarṣabha |
samaduḥkhasukham dhīram
saḥ amṛtatvāya kalpate ||)
--
Meaning : O noble among the men, One who is not tormented by these two (the contact of the senses with their specific objects), who is unmoved when coming across pleasures and pains caused by them, sure wins the state of immortality /liberation.
--
Chapter 2, shloka 21,

vedāvināśinaṃ nityaṃ
ya enamajamavyayaṃ |
kathaṃ sa puruṣaḥ pārtha
kaṃ ghātayati hanti kaṃ ||
--
(veda avināśinam nityam
yaḥ enam ajam avyayam |
katham saḥ puruṣaḥ pārtha
kam ghātayati hanti kam ||)
--

Meaning :
How can one who knows, this (Self) is imperishable, eternal, never born, and immutable, he himself kill or get some-one killed by another?  

--
Chapter 2, shloka 70,

āpūryamāṇamacalapratiṣṭhaṃ
samudramāpaḥ praviśanti yadvat |
tadvatkāmā yaṃ praviśanti sarve
sa śāntimāpnoti na kāmakāmī ||
--
(āpūryamāṇam-acalapratiṣṭham
samudram āpaḥ praviśanti yadvat |
tadvat kāmāḥ yam praviśanti sarve
saḥ śāntim āpnoti na kāmakāmī ||)
--

Meaning : Just as, the waters coming from all the directions enter and merge into the ocean, and the ocean stays steady and unaffected, quite so, only the one who is not affected by the desires that come to and merge into his mind wins the state of peace. And not the one, who keeps thinking of and indulging in desires.

--
Chapter 2, shloka 71,

vihāya kāmānyaḥ sarvān-
pumāṃścarati niḥspṛhaḥ |
nirmamo nirahaṅkāraḥ
sa śāntimadhigacchati ||
--
(vihāya kāmān yaḥ sarvān
pumān carati niḥspṛhaḥ |
nirmamaḥ nirahaṅkāraḥ
saḥ śāntim adhigacchati ||)
--
Meaning :
One who has forsaken all desire, and lives peacefully contented thus, having no attachment nor ego, abides ever in bliss supreme.

--