Showing posts with label 2/22. Show all posts
Showing posts with label 2/22. Show all posts

Sunday, April 9, 2023

The Perspective.

 ...And The Parlance.

----------------©---------------

Chapter 2 Verses 12 to 27

--

With special reference to, and the focus on the concept of suicide

--

First the verses :

अध्याय २ --

आत्मा की निजता और नित्यता :

The Immortal and The Eternal :

आत्मन् / The  Self :

न त्वेवाहं जातु नासं न त्वं नेमे जनाधिपाः।।

न चैव न भविष्यामः सर्वे वयमतः परम्।।१२।।

देहिनोऽस्मिन्यथा देहे कौमारं यौवनं जरा।।

तथा देहान्तरप्राप्तिर्धीरो तत्र न मुह्यति।।१३।।

नित्य-अनित्य, विषयों, विषय-भोगों और संसार की अनित्यता का विवेक और तितिक्षा :

The Unreal, Temporal and transient and the Real Intransient.

मात्रास्पर्शास्तु कौन्तेय शीतोष्णसुखदुःखदाः।।

आगमापायिनोऽनित्या तांस्तितिक्षस्व भारत।।१४।।

यं हि न व्यथयन्त्येते पुरुषं पुरुषर्षभ।।

समदुःखसुखं धीरं सोऽमृतत्वाय कल्पते।।१५।।

सत् और असत:

What Exists and what appears to exist :

नासतो विद्यते भावो नाभावो विद्यते सतः।।

उभयोरपि दृष्टोऽन्तस्त्वनयोस्तत्त्वदर्शिभिः।।१६।।

देह की नश्वरता और देही की नित्यता :

The body is perishable while the one who possesses the body - the consciousness is imperishable.

अविनाशी तु तद्विद्धि येन सर्वमिदं ततम्।।

विनाशमव्ययस्यास्य न कश्चित्कर्तुमर्हति।।१७।।

अन्तवन्त इमे देहा नित्यस्योक्ताः शरीरिणः।। 

अनाशिनोऽप्रमेयस्य तस्माद्युध्यस्व भारत।।१८।।

"पता न होना और पता नहीं है" - यह भी पता न होना :

Not knowing the not-knowing!

In-attention to / of the ignorance! 

य एनं वेत्ति हन्तारं यश्चैनं मन्यते हतम्।।

उभौ तौ न विजानीतो नायं हन्ति न हन्यते।।१९।।

आत्मा का नित्य, सनातन, और शाश्वत स्वरूप :

Indestructible, imperishable, ever-existing Timeless Reality of the Self :

न जायते म्रियते वा कदाचिन्नायं भूत्वाऽभविता वा न भूयः।।

अजो नित्यः शाश्वतोऽयं पुराणो न हन्यते हन्यमाने शरीरे।।२०।।

वेदाविनाशिनं नित्यं य एनमजमव्ययम्।।

कथं स पुरुषः पार्थ कं घातयति हन्ति कम्।।२१।।

Transition from one life to the another / the next : Reincarnation :

वासांसि जीर्णानि यथा विहाय नवानि गृह्णाति नरोऽपराणि।।

तथा शरीराणि विहाय जीर्णान्यन्यानि संयाति नवानि देही।।२२।।

नैनं छिन्दन्ति शस्त्राणि नैनं दहति पावकः।।

न चैनं क्लेदयन्त्यापो न शोषयति मारुतः।।२३।।

अच्छेद्योऽयमदाह्योऽयमक्लेद्योऽशोष्य एव च।।

नित्यः सर्वगतः स्थाणुरचलोऽयं सनातनः।।२४।।

अव्यक्तोऽयमचिन्त्योऽयमविकार्योऽयमुच्यते।।

तस्मादेवं विदित्वैनं नानुशोचितुमर्हसि ।।२५।।

विकल्प  / Alternatively :

अथ चैनं नित्यजातं नित्यं वा मन्यसे मृतम्।।

तथापि त्वं महाबाहो नैव शोचितुमर्हसि।।२५।।

Why? If you take yourself to be this person who was born, has been given a name, and has a history, biography, and is eventually  going to die, then also you need not grieve!

Because :

जातस्य हि ध्रुवो मृत्युर्ध्रुवं जन्म मत्स्य च।।

तस्मादपरिहार्येऽर्थे न त्वं शोचितुमर्हसि।।२७।।

The many "selves" :

There is the body which thinks not, 

There is the mind that appears to think,

There is yet another thought : "I am".

Sometimes we think "I am this body" for example when we need to refer to oneself, -- like when we say :

"I am going,  coming, I am here, I was there, at some other place, I am sick, tired, child, old, young", etc.

And at times we refer to oneself according to the state of the mind - like when we say :

"I am happy, worried, excited, depressed or anxious etc."

Then again we tend to think :

"I am skilled, intellectual, scholar, erudite, knowledgeable, ..."

Obviously I never undergo any change and we do know this reality without any effort whatsoever.

So there is a stream of thoughts that emerge and subside moment to moment.

So the thought : "I was born and shall die," is but a thought like so many different, other and various thoughts.

"I want to die, I will kill myself" - are even so thoughts only that emerge out from and then submerge into the source unknown to them. This source is ever so unborn and immortal  deathless underlying principle, the Reality, - The consciousness which is sentience with reference to the body, thought and the mind.

So the question of suicide or killing oneself is just ridiculous, absurd and senseless.

But if interested, earnest eager to know, one can sure sunk deep and enquire about what us "the death"? Is not it a only a meaningless superficial word!

No one can ever kill oneself, nor be get killed by someone else.

Though, as it appears, we see others die, and overwhelmed by the thought of death, think "I too shall die at some point in time." That is but an assumption only. Neither through the experience, logic, nor the example, we could prove it! Even if we really die, how could we affirm "I am dead"

We simply neither know nor understand what is death, and we just imagine, form a mental image of death, and think "I will die, or will kill myself"

***



 





Friday, August 9, 2019

अपराजितः, अपराणि, अपरान्, अपरिग्रहः

श्रीमद्भगवद्गीता
शब्दानुक्रम -Index 
--
अपराजितः 1/17,
अपराणि 2/22,
अपरान् 16/14,
अपरिग्रहः 6/10,
-- 

Tuesday, September 2, 2014

आज का श्लोक, ’वासांसि’ / ’vāsāṃsi’

आज का श्लोक, ’वासांसि’ / ’vāsāṃsi’ 
____________________________

’वासांसि’ / ’vāsāṃsi’ - वस्त्रों को,

अध्याय 2, श्लोक 22,
--
वासांसि जीर्णानि यथा विहाय नवानि गृह्णाति नरोऽपराणि ।
तथा शरीराणि विहाय जीर्णान्यन्यानि संयाति नवानि देही ॥
--
(वासांसि जीर्णानि यथा विहाय नवानि गृह्णाति नरः अपराणि ।
तथा शरीराणि विहाय जीर्णानि अन्यानि संयाति नवानि देही ॥)
--
भावार्थ :
जैसे पुराने वस्त्रों को त्यागकर मनुष्य दूसरे (नये) वस्त्रों को धारण कर लेता है, उसी प्रकार देही (देह से संयुक्त चेतन-सत्ता, जीव) भी (क्रमशः अनेक जन्मों से गुजरते हुए) विभिन्न शरीरों को त्यागता और अन्य दूसरे शरीरों को धारण / ग्रहण किया करता है ।
--
’वासांसि’ / ’vāsāṃsi’ -  garments, cloths,
 
Chapter 2, shloka 22,

vāsāṃsi jīrṇāni yathā vihāya
navāni gṛhṇāti naro:'parāṇi |
tathā śarīrāṇi vihāya jīrṇā-
nyanyāni saṃyāti navāni dehī ||
--
(vāsāṃsi jīrṇāni yathā vihāya
navāni gṛhṇāti naraḥ aparāṇi |
tathā śarīrāṇi vihāya jīrṇāni
anyāni saṃyāti navāni dehī ||)
--
Meaning :
As a person puts off old, worn-out cloths and puts on the other new ones, so also the consciousness (self) associated with the physical form (body) discards the old worn-out bodies and takes on newer bodies.   
--


 
 

Tuesday, August 19, 2014

शब्द-सन्दर्भ, ’जहाति’ / ’jahāti’

शब्द-सन्दर्भ, ’जहाति’ / ’jahāti’
___________________________

संस्कृत भाषा में ’हा’ धातु का प्रयोग प्रधानतः ’त्यागने’ / ’छोड़ने’ और गौणतः ’नष्ट करने’ / ’मारने’ के अर्थ में पाया जाता है ।
’हा’ जुहोत्यादि गण में परस्मैपदी धातु का स्थान रखती है ।
इससे व्युत्पन्न कुछ मुख्य शब्द इस प्रकार से हैं :
जहाति - त्यागता है, छोड़ता है, - अध्याय 2, श्लोक 50,
प्रजहाति  - त्यागता है, छोड़ता है,
जहि - छोड़ो, नष्ट करो, मिटाओ, दूर करो, मार डालो, - अध्याय 3, श्लोक 43, अध्याय 11, श्लोक 34,
प्रजहि, - छोड़ो, नष्ट करो, मिटाओ, दूर करो, मार डालो, - अध्याय 3, श्लोक 41,
हास्यति - छोड़ देगा, प्रहास्यति,
हास्यसि - तुम छोड़ दोगे, प्रहास्यसि,
जहातु - (वह) छोड़ दे, त्याग दे, उसके द्वारा छोड़ दिया जाना चाहिए, उसने त्याग देना चाहिए,
हीयते - जिसे त्याग दिया जाना चाहिये,
हेयः - तिरस्कृत्य, अस्वीकार्य,
हीनः - से रहित, विना, के बिना,
जहत् - त्यागता हुआ, त्यागते हुए, (शानच् प्रत्यय),
अजहत् - न त्यागता हुआ,
हित्वा - छोड़कर, त्यागकर, - अध्याय 2, श्लोक 33,

विहाय - छोड़कर, त्यागकर, - अध्याय 2, श्लोक 22, अध्याय 2, श्लोक 71 -

हापयति - छुड़ाता है,
जिहासति - छोड़ने की इच्छा रखता है,  

--
’विहाय’ / ’vihāya’ - छोड़कर, त्यागकर,

अध्याय 2, श्लोक 22,
--
वासांसि जीर्णानि यथा विहाय नवानि गृह्णाति नरोऽपराणि ।
तथा शरीराणि विहाय जीर्णान्यन्यानि संयाति नवानि देही ॥
--
(वासांसि जीर्णानि यथा विहाय नवानि गृह्णाति नरः अपराणि ।
तथा शरीराणि विहाय जीर्णानि अन्यानि संयाति नवानि देही ॥)
--
भावार्थ :
जैसे पुराने वस्त्रों को त्यागकर मनुष्य दूसरे (नये) वस्त्रों को धारण कर लेता है, उसी प्रकार देही (देह से संयुक्त चेतन-सत्ता, जीव) भी (क्रमशः अनेक जन्मों से गुजरते हुए) विभिन्न शरीरों को त्यागता और अन्य दूसरे शरीरों को धारण / ग्रहण किया करता है ।
--

अध्याय 2, श्लोक 33, ’हित्वा’ - नाश करते हुए,

अथ चेत्त्वमिमं धर्म्यं संग्रामं न करिष्यसि ।
ततः स्वधर्मं कीर्तिं च हित्वा पापमवाप्स्यसि ॥
--
(अथ चेत् त्वम् इमम् धर्मम् संग्रामम् न करिष्यसि ।
ततः स्वधमर्म् कीर्तिम् च हित्वा पापम् अवाप्स्यसि ॥)
--
भावार्थ :
अतः (हे अर्जुन!) यदि तू इस धर्मसम्मत संग्राम को नहीं करेगा तो अपने धर्म और कीर्ति की भी हानि कर पाप का भागी होगा।
--
’जहाति’ / ’jahāti’- छोड़ देता है, से मुक्त हो जाता है,

अध्याय 2, श्लोक 50, ’जहाति’ - छोड़ देता है, से मुक्त हो जाता है,

बुद्धियुक्तो जहातीह उभे सुकृतदुष्कृते ।
तस्माद्योगाय युज्यस्व योगः कर्मसु कौशलम् ॥
--
(बुद्धियुक्तः जहाति इह उभे सुकृतदुष्कृते ।
तस्मात्-योगाय युज्यस्व योगः कर्मसु कौशलम् ।)
--
भावार्थ :
समबुद्धि रखनेवाला मनुष्य शुभ तथा अशुभ, दोनों ही प्रकार के कर्मों को इसी लोक में (जीवित रहते हुए ही) भली प्रकार से त्याग देता है (-कर्मसंन्यास), इसलिए (समत्वबुद्धि के माध्यम से योगरत हो जाओ, क्योंकि योग का तात्पर्य है कर्म करने के कौशल में कुशल हो जाना ।
--

अध्याय 2, श्लोक 55, ’प्रजहाति’ - त्याग देता है,

श्रीभगवानुवाच :

प्रजहाति यदा कामान्सर्वान्पार्थ मनोगतान् ।
आत्मन्येवात्मना तुष्टः स्थितप्रज्ञस्तदोच्यते ॥
--
(प्रजहाति यदा कामान् सर्वान् पार्थ मनोगतान् ।
आत्मनि-एव-आत्मना तुष्टः स्थितप्रज्ञः तदा उच्यते ॥)
--
भावार्थ :
हे अर्जुन! जब कोई मनुष्य मन में उत्पन्न होनेवाली सम्पूर्ण कामनाओं को (उनकी निस्सारता जान लेने के बाद) अनायास त्याग देता है तथा (आत्मा को जानकर तथा उसमें ही अवस्थित रहते हुए) आत्मा से आत्मा में ही संतुष्ट रहता है, तब उसे स्थितप्रज्ञ कहा जाता है ।
--


अध्याय 2, श्लोक 71 - ’विहाय’ - त्याग कर, त्यागने से,
विहाय कामान्यः सर्वान्पुमांश्चरति निःस्पृहः ।
निर्ममो निरहङ्कारः स शान्तिमधिगच्छति ॥
--
(विहाय कामान् यः सर्वान् पुमान् चरति निःस्पृहः ।
निर्ममः निरहङ्कारः सः शान्तिम् अधिगच्छति ॥)
--
भावार्थ :
और, जो पुरुष कामनाओं को त्यागकर, ममत्व से रहित, अहंकार से रहित, स्पृहा (अर्थात् ईर्ष्या / लालसा) से भी रहित हुआ आचरण करता है, वह शान्ति को प्राप्त होता है ।
--


अध्याय 3, श्लोक 41, - ’प्रजहि’ - नष्ट कर दो, मिटा दो, समाप्त कर दो,
तस्मात्त्वमिन्द्रियाण्यादौ नियम्य भरतर्षभ ।
पाप्मानं प्रजहि ह्येनं ज्ञानविज्ञाननाशनम् ॥
--
(तस्मात् त्वम् इन्द्रियाणि आदौ नियम्य भरतर्षभ ।
पाप्मानम् प्रजहि हि एनम् ज्ञानविज्ञाननाशनम् ॥)
--
भावार्थ :
अतएव हे भरतर्षभ (अर्जुन)! पहले तुम इन्द्रियों आदि को संयमित रखते हुए ज्ञान तथा विज्ञान का नाश करनेवाले इस पापी (काम-क्रोध) को समाप्त करो, मिटा डालो ।
--

अध्याय 3, श्लोक 43, - ’जहि’ - (कामरूपी शत्रु को) मार डालो,
एवं बुद्धेः परं बुद्ध्वा संस्तभ्यात्मानमात्मना ।
जहि शत्रुं महाबाहो कामरूपं दुरासदम् ॥
--
(एवम् बुद्धेः परम् बुद्ध्वा संस्तभ्य आत्मानम् आत्मना ।
जहि शत्रुम् महाबाहो कामरूपम् दुरासदम् ॥)
--
भावार्थ :
(जैसा पिछले श्लोक में कहा गया है, ’वह तत्व जो बुद्धि से भी परे है, आत्मतत्व है,’ इसलिए,) हे महाबाहु अर्जुन! बुद्धि से परे के उस तत्व को ठीक से निश्चयपूर्वक जान-समझकर, आत्मा (शुद्ध और सूक्ष्म बुद्धि) को ही आत्मा में दृढता से सुस्थिर रखते हुए, कामनारूपी दुष्ट कुटिल शत्रु को मार डालो ।
--


अध्याय 11, श्लोक 34, - ’जहि’ - मारो, वध करो, यहाँ भगवान् श्रीकृष्ण ने जिस सन्दर्भ में अर्जुन को शत्रु को मारने का निर्देश दिया है वह आश्चर्यजनक है । श्रीकृष्ण भलीभाँति जानते हैं कि अर्जुन अपने स्वजनों को कैसे मार सकता है? वह अत्यन्त व्यथित है, वे उससे कहते हैं कि तुम व्यथित मत होओ क्योंकि वे पहले ही से मेरे द्वारा मारे जा चुके हैं ।
--
द्रोणं च भीष्मं च जयद्रथं च
कर्णं तथान्यानपि योधवीरान् ।
मया हतांस्त्वं जहि मा व्यथिष्ठा
युध्यस्व जेतासि रणे सपत्नान् ॥
--
(द्रोणम् च भीष्मम् च जयद्रथम् च
कर्णम् तथा अन्यान् अपि योधवीरान् ।
मया हतान् त्वम् जहि मा व्यथिष्ठाः
युध्यस्व जेतासि रणे सपत्नान् ॥)
--
भावार्थ :
द्रोण, भीष्म, जयद्रथ,, कर्ण और दूसरे भी ऐसे महायोद्धा मेरे द्वारा पहले से ही मारे जा चुके हैं, तुम इसलिए (निमित्तमात्र बनते हुए) मार डालो, उनसे भयभीत होकर व्यथित मत होओ । तुम युद्ध में अवश्य ही जीतोगे, और शत्रुओं को परास्त करोगे ।
--


भावार्थ :


--
’विहाय’ / ’vihāya’  -leaving, giving-up, putting aside,

Chapter 2, shloka 22,

vāsāṃsi jīrṇāni yathā vihāya
navāni gṛhṇāti naro:'parāṇi |
tathā śarīrāṇi vihāya jīrṇā-
nyanyāni saṃyāti navāni dehī ||
--
(vāsāṃsi jīrṇāni yathā vihāya
navāni gṛhṇāti naraḥ aparāṇi |
tathā śarīrāṇi vihāya jīrṇāni
anyāni saṃyāti navāni dehī ||)
--
Meaning :
As a person puts off old, worn-out cloths and puts on the other new ones, so also the consciousness (self) associated with the physical form (body) discards the old worn-out bodies and takes on newer bodies.  
--
Chapter 2, śloka 33,

atha cettvamimaṃ dharmyaṃ
saṃgrāmaṃ na kariṣyasi |
tataḥ svadharmaṃ kīrtiṃ ca
hitvā pāpamavāpsyasi ||
--
(atha cet tvam imam dharmam
saṃgrām na kariṣyasi |
tataḥ svadharmam kīrtim ca
hitvā pāpam avāpsyasi ||)


--
Meaning :
Arjuna !If you say you will not take part in this righteous war, you will lose not only the reputation and status on the worldly level, but also incur sin.
--
’जहाति’ / ’jahāti’ - is freed from, renounces,

Chapter 2, śloka 50,

buddhiyukto jahātīha
ubhe sukṛtaduṣkṛte |
tasmādyogāya yujyasva
yogaḥ karmasu kauśalam ||
--
(buddhiyuktaḥ jahāti iha
ubhe sukṛtaduṣkṛte |
tasmāt-yogāya yujyasva
yogaḥ karmasu kauśalam |)
--
Meaning :

One, who has attained Wisdom, is Wise, renounces the noble and ignoble both kinds of actions (by understanding the fact and refusing to accept the notion ; 'I do' / 'I don't do', - he is aware that actions / incidences, happen on their own.)
--

Chapter 2, śloka 55,

śrībhagavānuvāca :
prajahāti yadā kāmān-
sarvānpārtha manogatān |
ātmanyevātmanā tuṣṭaḥ
sthitaprajñastadocyate ||
--
(prajahāti yadā kāmān
sarvān pārtha manogatān |
ātmani-eva-ātmanā tuṣṭaḥ
sthitaprajñaḥ tadā ucyate ||)
--

Meaning :
O partha (arjuna) ! When one is able to free oneself from all desires of all kinds that mind conjures up, and is content with the Self only, then he is said to be of the steady mind.
--
vihāya kāmānyaḥ sarvān-
pumāṃścarati niḥspṛhaḥ |
nirmamo nirahaṅkāraḥ
sa śāntimadhigacchati ||
--
(vihāya kāmān yaḥ sarvān
pumān carati niḥspṛhaḥ |
nirmamaḥ nirahaṅkāraḥ
saḥ śāntim adhigacchati ||)
--
Meaning :
One who has forsaken all desire, and lives peacefully contented thus, having no attachment nor ego, abides ever in bliss supreme.
--


Chapter 3, śloka 41,

tasmāttvamindriyāṇyādau
niyamya bharatarṣabha |
pāpmānaṃ prajahi hyenaṃ
jñānavijñānanāśanam ||
--
(tasmāt tvam indriyāṇi ādau
niyamya bharatarṣabha |
pāpmānam prajahi hi enam
jñānavijñānanāśanam ||)
--
Meaning :
Therefore O bharatarṣabha (arjuna) ! having controlled / regulated the senses and mind, first of all, destroy this sinful enemy (this desire, this anger)
--


Chapter 3, śloka 43,
evaṃ buddheḥ paraṃ buddhvā
saṃstabhyātmānamātmanā |
jahi śatruṃ mahābāho
kāmarūpaṃ durāsadam ||
--
(evam buddheḥ param buddhvā
saṃstabhya ātmānam ātmanā |
jahi śatrum mahābāho
kāmarūpam durāsadam ||)
--
Meaning :
(as is said in the earlier śloka 42, 'what is beyond intellect, is The Self', ...)
By means of fixing the attention steady in The Self, staying firmly in Self, Know for certain The Self (Intelligence) that is beyond intellect, and in this manner, O arjuna! kill the formidable enemy, the desire,
--

Chapter 11, śloka 34,
--
droṇaṃ ca bhīṣmaṃ ca jayadrathaṃ ca
karṇaṃ tathānyānapi yodhavīrān |
mayā hatāṃstvaṃ jahi mā vyathiṣṭhā
yudhyasva jetāsi raṇe sapatnān ||
--
(droṇam ca bhīṣmam ca jayadratham ca
karṇam tathā anyān api yodhavīrān |
mayā hatān tvam jahi mā  vyathiṣṭhāḥ
yudhyasva jetāsi raṇe sapatnān ||)
--
Meaning :
droṇa, bhīṣma,  jayadratha, and karṇa, and all other such great warriors have been killed by me already. Therefore, don't fear and hesitate, Fight and kill them. You shall conquer these enemies.
--

Saturday, August 9, 2014

आज का श्लोक, ’विहाय’ / ’vihāya’

आज का श्लोक,  ’विहाय’ / ’vihāya’
___________________________

’विहाय’ / ’vihāya’ - छोड़कर, त्यागकर,

अध्याय 2, श्लोक 22,

वासांसि जीर्णानि यथा विहाय नवानि गृह्णाति नरोऽपराणि ।
तथा शरीराणि विहाय जीर्णान्यन्यानि संयाति नवानि देही ॥
--
(वासांसि जीर्णानि यथा विहाय नवानि गृह्णाति नरः अपराणि ।
तथा शरीराणि विहाय जीर्णानि अन्यानि संयाति नवानि देही ॥)
--
भावार्थ :
जैसे पुराने वस्त्रों को त्यागकर मनुष्य दूसरे (नये) वस्त्रों को धारण कर लेता है, उसी प्रकार देही (देह से संयुक्त चेतन-सत्ता, जीव) भी (क्रमशः अनेक जन्मों से गुजरते हुए) विभिन्न शरीरों को त्यागता और अन्य दूसरे शरीरों को धारण / ग्रहण किया करता है ।
--
अध्याय 2, श्लोक 71,

विहाय कामान्यः सर्वान्पुमांश्चरति निःस्पृहः ।
निर्ममो निरहङ्कारः स शान्तिमधिगच्छति ॥
--
(विहाय कामान् यः सर्वान् पुमान् चरति निःस्पृहः ।
निर्ममः निरहङ्कारः सः शान्तिम् अधिगच्छति ॥)
--
भावार्थ :
और, जो पुरुष कामनाओं को त्यागकर, ममत्व से रहित, अहंकार से रहित, स्पृहा (अर्थात् ईर्ष्या / लालसा) से भी रहित हुआ आचरण करता है, वह शान्ति को प्राप्त होता है ।
--
’विहाय’ / ’vihāya’  -leaving, giving-up, putting aside, 

Chapter 2, shloka 22,

vāsāṃsi jīrṇāni yathā vihāya
navāni gṛhṇāti naro:'parāṇi |
tathā śarīrāṇi vihāya jīrṇā-
nyanyāni saṃyāti navāni dehī ||
--
(vāsāṃsi jīrṇāni yathā vihāya
navāni gṛhṇāti naraḥ aparāṇi |
tathā śarīrāṇi vihāya jīrṇāni
anyāni saṃyāti navāni dehī ||)
--
Meaning :
As a person puts off old, worn-out cloths and puts on the other new ones, so also the consciousness (self) associated with the physical form (body) discards the old worn-out bodies and takes on newer bodies.   
--
Chapter 2, śloka 71,

vihāya kāmānyaḥ sarvān-
pumāṃścarati niḥspṛhaḥ |
nirmamo nirahaṅkāraḥ 
sa śāntimadhigacchati ||
--
(vihāya kāmān yaḥ sarvān 
pumān carati niḥspṛhaḥ |
nirmamaḥ nirahaṅkāraḥ 
saḥ śāntim adhigacchati ||)
--
Meaning :
One who has forsaken all desire, and lives peacefully contented thus, having no attachment nor ego, abides ever in bliss supreme.
--


 
 

Friday, August 1, 2014

आज का श्लोक, ’शरीराणि’ / ’śarīrāṇi’

आज का श्लोक,  ’शरीराणि’ / ’śarīrāṇi’
______________________________

’शरीराणि’ / ’śarīrāṇi’ - शरीर (बहुवचन),

अध्याय 2, श्लोक 22,
--
वासांसि जीर्णानि यथा विहाय नवानि गृह्णाति नरोऽपराणि ।
तथा शरीराणि विहाय जीर्णान्यन्यानि संयाति नवानि देही ॥
--
(वासांसि जीर्णानि यथा विहाय नवानि गृह्णाति नरः अपराणि ।
तथा शरीराणि विहाय जीर्णानि अन्यानि संयाति नवानि देही ॥)
--
भावार्थ :
जैसे पुराने वस्त्रों को त्यागकर मनुष्य दूसरे (नये) वस्त्रों को धारण कर लेता है, उसी प्रकार देही (देह से संयुक्त चेतन-सत्ता, जीव) भी (क्रमशः अनेक जन्मों से गुजरते हुए) विभिन्न शरीरों को त्यागता और अन्य दूसरे शरीरों को धारण / ग्रहण किया करता है ।
--

’शरीराणि’ / ’śarīrāṇi’ - body (bodies), - plural.

Chapter 2, shloka 22,

vāsāṃsi jīrṇāni yathā vihāya
navāni gṛhṇāti naro:'parāṇi |
tathā śarīrāṇi vihāya jīrṇā-
nyanyāni saṃyāti navāni dehī ||
--
(vāsāṃsi jīrṇāni yathā vihāya
navāni gṛhṇāti naraḥ aparāṇi |
tathā śarīrāṇi vihāya jīrṇāni
anyāni saṃyāti navāni dehī ||)
--
Meaning :
As a person puts off old worn-out cloths and puts on the other new ones, so also the consciousness (self) associated with the physical form (body) discards the old worn-out bodies and takes on newer bodies.  
--





Wednesday, May 7, 2014

आज का श्लोक, ’संयाति’ / ’saṃyāti ’

आज का श्लोक,  ’संयाति’ / ’saṃyāti’,
____________________________

’संयाति’ / ’saṃyāti ’  - जाता है,  जाती है ।

अध्याय 2, श्लोक 22,
--
वासांसि जीर्णानि यथा विहाय नवानि गृह्णाति नरोऽपराणि ।
तथा शरीराणि विहाय जीर्णान्यन्यानि संयाति नवानि देही ॥
--
(वासांसि जीर्णानि यथा विहाय नवानि गृह्णाति नरः अपराणि ।
तथा शरीराणि विहाय जीर्णानि अन्यानि संयाति नवानि देही ॥)
--
भावार्थ :
जैसे पुराने वस्त्रों को त्यागकर मनुष्य दूसरे (नये) वस्त्रों को धारण कर लेता है, उसी प्रकार देही (देह से संयुक्त चेतन-सत्ता, जीव) भी (क्रमशः अनेक जन्मों से गुजरते हुए) विभिन्न शरीरों को त्यागता और अन्य दूसरे शरीरों को धारण / ग्रहण किया करता है ।
--
अध्याय 15, श्लोक 8,

शरीरं यदवाप्नोति यच्चाप्युत्क्रामतीश्वरः ।
गृहीत्वैतानि संयाति वायुर्गन्धानिवाशयात् ॥
--
(शरीरम् यत् अवाप्नोति यत् च अपि उत्क्रामयति ईश्वरः ।
गृहीत्वा एतानि संयाति वायुः गन्धान् इव आशयात् ॥)
--
भावार्थ :
जैसे एक स्थान से दूसरे स्थान पर जानेवाली वायु, उस स्थान की गंध को अपने साथ ले जाती है, वैसे ही प्राणवायु भी (नये) शरीर की प्राप्ति और पुराने को त्यागने के समय, देही अर्थात् देह के स्वामी (जीवात्मा) को एक से दूसरे देह में ले जाती है  ।
--

’संयाति’ / ’saṃyāti’   - goes away, moves to,

Chapter 2, shloka 22,

vāsāṃsi jīrṇāni yathā vihāya
navāni gṛhṇāti naro:'parāṇi |
tathā śarīrāṇi vihāya jīrṇā-
nyanyāni saṃyāti navāni dehī ||
--
(vāsāṃsi jīrṇāni yathā vihāya
navāni gṛhṇāti naraḥ aparāṇi |
tathā śarīrāṇi vihāya jīrṇāni
anyāni saṃyāti navāni dehī ||)
--
Meaning :
As a person puts off old, worn-out cloths and puts on the other new ones, so also the consciousness (self) associated with the physical form (body) discards the old worn-out bodies and takes on new bodies.
--
Chapter 15, shloka 8,
śarīraṃ yadavāpnoti
yaccāp yutkrāmatīśvaraḥ |
gṛhītvaitāni saṃyāti 
vāyurgandhānivāśayāt ||
--
(śarīram yat avāpnoti
yat ca api utkrāmayati īśvaraḥ |
gṛhītvā etāni saṃyāti 
vāyuḥ gandhān iva āśayāt ||)
--
Meaning : Like the air that moves from place to place, carries the smell of the place with it , quite so, the vital breath (prāṇa) too carries the soul, when the owner of the body (who takes himself as the body), leaves away an old body, and acquires a new one.
--