Showing posts with label 18/62. Show all posts
Showing posts with label 18/62. Show all posts

Thursday, August 3, 2023

Samuel P. Huntington

Clash of  Civilizations,

And The  Gita.

सैम्युअल हटिंग्टन  और 

सभ्यताओं का संघर्ष

--

काल का अभ्युदय और दृश्य जगत् / संसार. 

The Emerging World-Scenario :

महाभारत युद्ध की समाप्ति होते होते धरती पर कलियुग का अवतरण हो गया। भगवान् श्रीकृष्ण ने अर्जुन और समस्त संसार को आगामी काल के लिए उपदेश देते हुए अपनी शिक्षाओं का सार इन श्लोकों से स्पष्ट किया : 

With the end of 

The Mahabharata War

And the ascent of the Kaliyuga, Lord Shrikrishna Concluded His Teachings to Arjuna and the whole of the Humanity,  through the following words / stanzas :

Chapter 2, Stanza 18 :

अध्याय २, श्लोक ४९,

दूरेण ह्यवरं कर्म बुद्धियोगाद्धनञ्जय।।

बुद्धौ शरणमन्विच्छ कृपणाः फलहेतवः।।४९।।

Chapter 3, Stanza 11

अध्याय ३, श्लोक ११,

देवान्भावयतानेन ते देवा भावयन्तु वः।।

परस्परं भावयन्तः श्रेयः परमवाप्स्यथः।।११।।

Chapter 3, Stanza 12

अध्याय ३, श्लोक १२,

श्रेयान्सस्वधर्मो विगुणः परधर्मात्स्वनुष्ठितात्।।

स्वधर्मे निधनं श्रेयः परधर्मो भयावहः।।१२।।

Chapter 5, Stanza 1

अध्याय ५, श्लोक १,

संन्यासं कर्मणां कृष्ण पुनर्योगं च शंससि।।

यच्छ्रेयः एतयोरेकं तन्मे ब्रूहि सुनिश्चितम्।।१।।

Chapter 7, Stanza 12

अध्याय ७ श्लोक १२,

ये चैव सात्त्विका भावा राजसास्तामसाश्च ये।।

मत्त एव तान्विद्धि न त्वहं तेषु च मयि।।१२।।

Chapter 8, Stanza 21

अध्याय ८, श्लोक २१,

अव्यक्तोऽक्षर इत्याहुस्तमाहुः परमां गतिम्।।

यं प्राप्य न निवर्तन्ते तद्धाम परमं मम।।२१।।

Chapter 9, Stanza 18

अध्याय ९, श्लोक १८,

गतिर्भर्ता प्रभुः साक्षी निवासः शरणं सुहृत् ।।

प्रभावः प्रायः स्थानं निधानं बीजमव्ययम्।।१८।।

chapter 9, Stanza 25

अध्याय ९, श्लोक २५,

यान्ति देवव्रता देवान् पितृन्यान्ति* पितृव्रताः।।

भूतानि यान्ति भूतेज्या मद्याजिनोऽपि माम्।।२५।।

(*please check the correct spelling of this word by clicking the label 9/25 and viewing all posts in this blog)

Chapter 12, Stanza 12

अध्याय १२, श्लोक १२,

श्रेयो हि ज्ञानमभ्यासाज्ज्ञानाद्ध्यानं विशिष्यते।।

ध्यानात्कर्मफलत्यागस्त्यागाच्छान्तिरनन्तरम्।।१२।।

Chapter 14, Stanza 18,

अध्याय १४, श्लोक १८,

ऊर्ध्वं गच्छन्ति सत्त्वस्थाः मध्ये तिष्ठन्ति राजसाः।।

जघन्यगुणवृत्तिस्था अधो गच्छन्ति तामसाः।।१८।।

Chapter 17, Stanza 4

अध्याय १७, श्लोक ४,

यजन्ते सात्त्विका देवान्यक्षरक्षांसि राजसाः।।

प्रेतान्भूतगणानंश्चान्ये यजन्ते तामसा जनाः।।

संक्षेप में :

And Finally ;

Chapter 18, Stanza 62

अध्याय १८, श्लोक ६२,

तमेव शरणं गच्छ सर्वभावेन भारत।।

तत्प्रसादात् परां शान्तिं स्थानं प्राप्स्यसि शाश्वतम्।।६२।।

--

The above post is with reference to the idea of :

"Clash of Civilizations"

- by Samuel Huntington.

***






Thursday, March 16, 2023

गीता का "भारत" को संदेश :

नियोजयसि केशव!

~~~~~~~~~~~~~

अर्जुन उवाच --

ज्यायसी चेत्कर्मणस्ते मता बुद्धिर्जनार्दन।।

तत्किं कर्म घोरे मां नियोजयसि केशव।।१।।

श्रीमद्भगवद्गीता के तीसरे अध्याय का प्रारंभ ही इस जिज्ञासा से होता है।

जिसका अंतिम उत्तर भगवान् श्रीकृष्ण ग्रन्थ के अंतिम अध्याय १८ के अंत में इस प्रकार से देते हैं --

भक्त्या मामभिजानाति यावान्यश्चास्मि तत्त्वतः।।

ततो मां तत्त्वतो ज्ञात्वा विशते तदनन्तरम्।।५५।।

सर्वकर्माण्यपि सदा कुर्वाणो मद्व्यपाश्रयः।।

मत्प्रसादादवाप्नोति शाश्वतं पदमव्ययम्।।५६।।

चेतसा सर्वकर्माणि मयि संन्यस्य मत्परः।।

बुद्धियोगमुपाश्रित्य मच्चित्तः सततं भव।।५७।।

मच्चित्तः सर्वदुर्गाणि मत्प्रसादात्तरिष्यसि।।

अथ चेत्त्वहङ्कारान्न श्रोष्यसि विनङ्क्ष्यसि।।५८।।

और अर्जुन के द्वारा पूछे गए त्रुटिपूर्ण प्रश्न को सुधारकर उसका उत्तर भगवान् श्रीकृष्ण इस प्रकार से देते हैं --

यदहङ्कारमाश्रित्य न योत्स्य इति मन्यसे।।

मिथ्यैष व्यवसायस्ते प्रकृतिस्त्वां नियोक्ष्यति।।५९।।

यस्मात् च --

स्वभावजेन कौन्तेय निबद्धः स्वेन कर्मणा।।

कर्तुं नेच्छसि यन्मोहात्करिष्यस्यवशोऽपि तत्।।६०।।

ईश्वरः सर्वभूतानां हृद्देशेऽर्जुन तिष्ठति।।

भ्रामयन्सर्वभूतानि यन्त्रारूढानि मायया।।६१।।

तमेव शरणं गच्छ सर्वभावेन भारत।।

तत्प्रसादात् परां शान्तिं स्थानं प्राप्स्यसि शाश्वतम्।।६२।।

इति ते ज्ञानमाख्यातं गुह्याद्गुह्यतरं मया।।

विमृश्यैतदशेषेण यथेच्छसि तथा कुरु।।६३।।

***


Thursday, March 24, 2022

I just don't know ...

About :

--

I just don't know,

Who is / are viewing this blog,

For whatsoever reasons.

But I would sure like to thank them all.

Obeisance :

At the Holy feet of Lord Sri-Krishna, who dwells in the heart of all and everyone! 

Regards!

May Krishna shower His Blessings / grace upon all who go through / study / worship / adore / follow this great text.

***

श्री भगवानुवाच :

ईश्वरः सर्वभूतानां हृद्देशेऽर्जुन तिष्ठति।। 

भ्रामयन् सर्वभूतानि यन्त्रारूढानि मायया।।६१।।

तमेव शरणं गच्छ सर्वभावेन भारत।। 

तत्प्रसादात्परां शान्तिं स्थानं प्राप्स्यसि शाश्वतम्।।६२।।

इति ते ज्ञानमाख्यातं गुह्याद्गुह्यतरं मया।। 

विमृश्यैतदशेषेण यथेच्छसि तथा कुरु।।६३।।

सर्वगुह्यतमं भूयः शृणु मे परमं वचः।। 

इष्टोऽसि मे दृढमिति ततो वक्ष्यामि ते हितम् ।।६४।।

मन्मना भव मद्भक्तो मद्याजी मां नमस्कुरु।। 

मामेवैष्यसि सत्यं ते प्रतिजाने प्रियोऽसि मे।।६५।।

सर्वधर्मान् परित्यज्य मामेकं शरणं व्रज।। 

अहं त्वा सर्वपापेभ्यो मोक्षयिष्यामि मा शुचः।।६६।।

इदं ते नातपस्काय नाभक्ताय कदाचन।।

न चाशुश्रूषवे वाच्यं न च मां योऽभ्यसूयति।।६७।।

य इमं परमं गुह्यं मद्भक्तेष्वभिधास्यति।। 

भक्तिं मयि परां कृत्वा मामेवैष्यत्यसंशयः।।६८।।

न च तस्मान्मनुष्येषु कश्चिन्मे प्रियकृत्तमः।।

भविता न च मे तस्मादन्यः प्रियतरो भुवि।।६९।।

अध्येष्यते च य इमं धर्म्यं संवादमावयोः।। 

ज्ञानयज्ञेन तेनाहमिष्टः स्यामिति मे मतिः।।७०।।

श्रद्धावाननसूयश्च शृणुयादपि यो नरः।। 

सोऽपि मुक्तः शुभान्लोकान्प्राप्नुयात्पुण्यकर्मणाम्।।७१।।

कच्चितैच्छ्रुतं पार्थ त्वयैकाग्रेण चेतसा।।

कच्चिदज्ञानसम्मोहः प्रनष्टस्ते धनञ्जय।।७२।।

अर्जुन उवाच :

नष्टो मोहः स्मृतिर्लब्धा त्वत्प्रसादान्मयाच्युत।।

स्थितोऽस्मि गतसन्देहः करिष्ये वचनं तव।।७३।।

सञ्जय उवाच :

इत्यहं वासुदेवस्य पार्थस्य च महात्मनः।। 

संवादमिममश्रौषमद्भुतं रोमहर्षणम्।।७४।।

व्यासप्रसादाच्छ्रुतवानेतद्गुह्यमहं परम्।। 

योगं योगेश्वरात्कृष्णात्साक्षात्कथयतः स्वयम्।।७५।।

राजन्स्मृसंत्य संस्मृत्य संवादमिममद्भुतम्।। 

केशवार्जुनयोः पुण्यं हृष्यामि च मुहुर्मुहुः।।७६।।

तच्च संस्मृत्य संस्मृत्य रूपमत्यद्भुतं हरेः।। 

विस्मयो मे महान्-राजन्-हृष्यामि च पुनः पुनः।।७७।।

यत्र योगेश्वरः कृष्णो यत्र पार्थो धनुर्धरः।। 

तत्र श्रीर्विजयो भूतिर्ध्रुवा नीतिर्मतिर्मम।।७८।।

***

समाप्तमिदं गीताशास्त्रम् ।।

ॐ नमो भगवते वासुदेवाय 

।।श्रीकृष्णार्पणमस्तु।।

***





 





Saturday, August 2, 2014

आज का श्लोक, ’शरणम्’ / ’śaraṇam’

आज का श्लोक, ’शरणम्’ / ’śaraṇam’
___________________________

’शरणम्’ / ’śaraṇam’ - आश्रय, सहारा,

अध्याय 2, श्लोक 49,

दूरेण ह्यवरं कर्म बुद्धियोगाद्धनञ्जय ।
बुद्धौ शरणमन्विच्छ कृपणा फलहेतवः ॥
--
(दूरेण हि अवरं कर्म बुद्धियोगात् धनञ्जय ।
बुद्धौ शरणम् अन्विच्छ कृपणाः फलहेतवः ॥)
--
भावार्थ :
(निश्चय ही बुद्धिरहित) कर्म  बुद्धियोग-सहित कर्म की अपेक्षा निकृष्ट है । इसलिए तुम बुद्धि का ही आश्रय लेने का यत्न करो । फल की कामना से प्रवृत्त होकर जो (बिना बुद्धियोग का आश्रय लिए) कर्म का हेतु बनते हैं वे दीन / दया के पात्र हैं ।  
--
अध्याय 9, श्लोक 18,

गतिर्भर्ता प्रभुः साक्षी निवासः शरणं सुहृत् ।
प्रभवः प्रलयः स्थानं निधानं बीजमव्ययम् ॥
--
(गतिः भर्ता प्रभुः साक्षी निवासः शरणम् सुहृत् ।
प्रभवः प्रलयः स्थानम् निधानम् बीजम् अव्ययम् ॥)
--
भावार्थ :
सभी का परम गंतव्य, पालनहारा, स्वामी, सबमें साक्षी की तरह विद्यमान, सबका वास्तव्य, शरण, और सुहृद्, सबके उद्भव तथा लय का हेतु, सब का आधार, निधान, (जिसे त्यागा न जा सके) और  कारण, अव्यय ।
--
अध्याय 18, श्लोक 62,
--
तमेव शरणं गच्छ सर्वभावेन भारत ।
तत्प्रसादात्परां शान्तिं स्थानं प्राप्स्यसि शाश्वतम् ॥
--
(तम् एव शरणम् गच्छ सर्वभावेन भारत ।
तत्-प्रसादात् पराम् शान्तिम् स्थानम् प्राप्स्यसि शाश्वतम् ॥)
--
भावार्थ :
हे भारत (अर्जुन)! अपने सम्पूर्ण हृदय से उस परमेश्वर की ही शरण में जाओ । उसकी कृपा से तुम्हें शान्ति तथा सनातन परम धाम प्राप्त होगा ।
--
अध्याय 18, श्लोक 66,

सर्वधर्मान्परित्यज्य मामेकं शरणं व्रज ।
अहं त्वा सर्वपापेभ्यो मोक्षयिष्यामि मा शुचः ॥
--
(सर्वधर्मान् परित्यज्य माम् एकम् शरणम् व्रज ।
अहम् त्वा सर्वपापेभ्यः मोक्षयिष्यामि मा शुचः ॥)
--
भावार्थ :
सम्पूर्ण धर्मों अर्थात् मन के प्रवृत्तिरूपी भिन्न-भिन्न धर्मों को / मानसिक ऊहापोह को त्यागकर मुझ एक परमात्मा की शरण में आओ । मैं तुम्हें समस्त पापों से मुक्त कर दूँगा, शोक मत करो ।
--


’शरणम्’ / ’śaraṇam’ - refuge, shelter, support,

Chapter , śloka 49,

dūreṇa hyavaraṃ karma
buddhiyogāddhanañjaya |
buddhau śaraṇamanviccha
kṛpaṇā phalahetavaḥ ||
--
(dūreṇa hi avaraṃ karma
buddhiyogāt dhanañjaya |
buddhau śaraṇam anviccha
kṛpaṇāḥ phalahetavaḥ ||)
--
Meaning :
Action without understanding (buddhirahita) the principle, is no doubt inferior to action with proper understanding (buddhiyoga-sahita) of the principle. Therefore hold onto the understanding (buddhiyoga / yoga of Intelligence). Those who driven by (desiring the) fruit of action become the instrument of the action and are pitiable, for they invite misery only.
--
Chapter 9, śloka 18,

gatirbhartā prabhuḥ sākṣī
nivāsaḥ śaraṇaṃ suhṛt |
prabhavaḥ pralayaḥ sthānaṃ
nidhānaṃ bījamavyayam ||
--
(gatiḥ bhartā prabhuḥ sākṣī
nivāsaḥ śaraṇam suhṛt |
prabhavaḥ pralayaḥ sthānam
nidhānam bījam avyayam ||)
--
Meaning :
(I AM) the destination, the protector and savior, the Lord, the witness, the abode, the shelter, the very heart / the Friend and Beloved, I AM the origin, evolution and the dissolution, The Ultimate, the imperishable seed and the only refuge.
--
Chapter 18, śloka 62,

tameva śaraṇaṃ gaccha
sarvabhāvena bhārata |
tatprasādātparāṃ śāntiṃ
sthānaṃ prāpsyasi śāśvatam ||
--
(tam eva śaraṇam gaccha
sarvabhāvena bhārata |
tat-prasādāt parām śāntim
sthānam prāpsyasi śāśvatam ||)
--
Meaning :
Therefore, with all your heart, seek shelter in Him alone. Through His grace, you shall attain the abode that is bliss supreme and peace eternal.
--
Chapter 18, śloka 66,

sarvadharmānparityajya
māmekaṃ śaraṇaṃ vraja |
ahaṃ tvā sarvapāpebhyo
mokṣayiṣyāmi mā śucaḥ ||
--
(sarvadharmān parityajya
mām ekam śaraṇam vraja |
aham tvā sarvapāpebhyaḥ
mokṣayiṣyāmi mā śucaḥ ||)
--
Meaning :
Put aside all the different tendencies of mind (vṛtti-s), come to Me, take shelter in Me. I shall liberate you from all sin, Grieve not.
--




Thursday, July 31, 2014

आज का श्लोक, ’शान्तिम्’ / ’śāntim’

आज का श्लोक,  ’शान्तिम्’ / ’śāntim’
____________________________

’शान्तिम्’ / ’śāntim’ - शान्ति को,

अध्याय 2, श्लोक 70,

आपूर्यमाणमचलप्रतिष्ठं समुद्रमापः प्रविशन्ति यद्वत् ।
तद्वत्कामा यं प्रविशन्ति सर्वे स शान्तिमाप्नोति न कामकामी ॥
--
(आपूर्यमाणम्-अचलप्रतिष्ठम् समुद्रम् आपः प्रविशन्ति यद्वत् ।
तद्वत् कामाः यम् प्रविशन्ति सर्वे सः शान्तिम् आप्नोति न कामकामी ॥)
--
भावार्थ :
जैसे सब ओर से परिपूर्ण अचल और अपने-आप में सुस्थिर समुद्र में भिन्न भिन्न स्रोतों से आनेवाली सारी नदियाँ समा जाती हैं और वह यथावत् अविचलित ही रहता है, उसी प्रकार विभिन्न कामनाएँ जिस मनुष्य को (उसकी आत्मा से) बाहर न खींचती हुई, उसमें ही समाहित हो जाती हैं, वही मनुष्य शान्ति प्राप्त कर लेता है, न कि वह जिसका चित्त विभिन्न कामनाओं से आकर्षित हुआ इधर उधर भटकता रहता है ।
--
अध्याय 2, श्लोक 71,

विहाय कामान्यः सर्वान्पुमांश्चरति निःस्पृहः ।
निर्ममो निरहङ्कारः स शान्तिमधिगच्छति ॥
--
(विहाय कामान् यः सर्वान् पुमान् चरति निःस्पृहः ।
निर्ममः निरहङ्कारः सः शान्तिम् अधिगच्छति ॥)
--
भावार्थ :
और, जो पुरुष कामनाओं को त्यागकर, ममत्व से रहित, अहंकार से रहित, स्पृहा (अर्थात् ईर्ष्या / लालसा) से भी रहित हुआ आचरण करता है, वह शान्ति को प्राप्त होता है ।
--
अध्याय 4, श्लोक 39,

श्रद्धावाँल्लभते ज्ञानं तत्परः संयतेन्द्रियः ।
ज्ञानं लब्ध्वा परां शान्तिमचिरेणाधिगच्छति ॥
--
(श्रद्धावान् लभते ज्ञानम् तत्परः संयतेन्द्रियः ।
ज्ञानम् लब्ध्वा पराम् शान्तिम् अचिरेण अधिगच्छति ॥)
--
भावार्थ :
(परमात्मा को) जानने की उत्कट जिज्ञासा जिसे होती है, और श्रद्धा से युक्त ऐसे मनुष्य को जिसकी इन्द्रियाँ उसके नियंत्रण में हैं, ज्ञान की प्राप्ति होती है, ज्ञान की प्राप्ति के उपरान्त तत्काल ही वह परम शान्ति को प्राप्त हो जाता है ।
--
अध्याय 5, श्लोक 12,

युक्तः कर्मफलं त्यक्त्वा शान्तिमाप्नोति नैष्ठिकीम् ।
अयुक्तः कामकारेण फले सक्तो निबध्यते ॥

(युक्तः कर्मफलम् त्यक्त्वा शान्तिम् आप्नोति नैष्ठिकीम् ।
अयुक्तः कामकारेण फले सक्तः निबध्यते ॥)
--
भावार्थ : योग में स्थित हुआ (मनुष्य) कर्म के फल को त्यागकर निष्ठा से प्राप्त हुई शान्ति को पा लेता है । जबकि योग से अनभिज्ञ (मनुष्य) कामनाओं से परिचालित होने के कारण फल (की आशा) से बद्ध रहता है ।
--
अध्याय 5, श्लोक 29,
--
भोक्तारं यज्ञतपसां सर्वलोकमहेश्वरम् ।
सुहृदं सर्वभूतानां ज्ञात्वा मां शान्तिमृच्छति ॥
--
(भोक्तारम् यज्ञतपसाम् सर्वलोकमहेश्वरम् ।
सुहृदम् सर्वभूतानाम् ज्ञात्वा माम् शान्तिम् ऋच्छति ॥)
--
भावार्थ :
सब यज्ञों और तपों के भोगनेवाले, सम्पूर्ण लोकों के ईश्वरों के भी ईश्वर, सभी भूतप्राणियों के आत्मीय, मुझको जानकर शान्ति को प्राप्त होता है ।
--
अध्याय 6, श्लोक 15,

युञ्जनेवं सदात्मानं योगी नियतमानसः ।
शान्तिं निर्वाणपरमां मत्संस्थानमधिगच्छति ॥
--
(युञ्जन् एवम् सदा आत्मानम् योगी नियतमानसः ।
शान्तिम् निर्वाणपरमाम् मत्संस्थाम् अधिगच्छति ॥)
--
भावार्थ :
आपने-आप को (अपने मन, चित्त को) सतत मुझमें संलग्न रखते हुए योगी इस प्रकार से मुझमें स्थित निर्वाणरूपी परम शान्ति को प्राप्त हो जाता है ।
--
अध्याय 9, श्लोक 31,

क्षिप्रं भवति धर्मात्मा शश्वच्छान्तिं निगच्छति ।
कौन्तेय प्रति जानीहि न मे भक्तः प्रणश्यति ॥
--
(क्षिप्रम् भवति धर्मात्मा शश्वत् शान्तिम् निगच्छति ।
कौन्तेय प्रति जानीहि न मे भक्तः प्रणश्यति ॥)
--
भावार्थ :
(मुझको अनन्यभाव से भजनेवाला) शीघ्र ही आत्मा के धर्म में स्थित हो जाता है, और नित्य विद्यमान शान्ति को उपलब्ध हो जाता है । हे पार्थ (अर्जुन) इसे निश्चयपूर्वक सत्य जानो कि मेरा भक्त कभी नष्ट नहीं होता ।
--
अध्याय 18, श्लोक 62,
--
तमेव शरणं गच्छ सर्वभावेन भारत ।
तत्प्रसादात्परां शान्तिं स्थानं प्राप्स्यसि शाश्वतम् ॥
--
(तम् एव शरणम् गच्छ सर्वभावेन भारत ।
तत्-प्रसादात् पराम् शान्तिम् स्थानम् प्राप्स्यसि शाश्वतम् ॥)
--
भावार्थ :
हे भारत (अर्जुन)! अपने सम्पूर्ण हृदय से उस परमेश्वर की ही शरण में जाओ । उसकी कृपा से तुम्हें शान्ति तथा सनातन परम धाम प्राप्त होगा ।
--

’शान्तिम्’ / ’śāntim’ - (to, towards) peace,

Chapter 2, śloka 70,
--
āpūryamāṇamacalapratiṣṭhaṃ
samudramāpaḥ praviśanti yadvat |
tadvatkāmā yaṃ praviśanti sarve
sa śāntimāpnoti na kāmakāmī ||
--
(āpūryamāṇam-acalapratiṣṭham
samudram āpaḥ praviśanti yadvat |
tadvat kāmāḥ yam praviśanti sarve
saḥ śāntim āpnoti na kāmakāmī ||)
--
Meaning : Just as, the waters coming from all the directions enter and merge into the ocean, and the ocean stays steady and unaffected, quite so, only the one who is not affected by the desires that come to and merge into his mind wins the state of peace. And not the one, who keeps thinking of and indulging in desires.
--
Chapter 2, śloka 71,

vihāya kāmānyaḥ sarvān-
pumāṃścarati niḥspṛhaḥ |
nirmamo nirahaṅkāraḥ
sa śāntimadhigacchati ||
--
(vihāya kāmān yaḥ sarvān
pumān carati niḥspṛhaḥ |
nirmamaḥ nirahaṅkāraḥ
saḥ śāntim adhigacchati ||)
--
Meaning :
One who has forsaken all desire, and lives peacefully contented thus, having no attachment nor ego, abides ever in bliss supreme.
--
Chapter 4, shloka 39,

śraddhāvām̐llabhate jñānaṃ
tatparaḥ saṃyatendriyaḥ |
jñānaṃ labdhvā parāṃ
śāntimacireṇādhigacchati ||
--
(śraddhāvān labhate jñānam
tatparaḥ saṃyatendriyaḥ |
jñāmam labdhvā parām śāntim 
acireṇa adhigacchati ||)
--
Meaning : An earnest and eager seeker endowed with the trust (in Supreme / Brahman  / 'Self,') and who has control over the senses, acquires the wisdom, and as soon as he gains wisdom, the peace supreme follows in the instant.
--
Chapter 5, śloka 12,

yuktaḥ karmaphalaṃ
tyaktvā śāntimāpnoti naiṣṭhikīm |
ayuktaḥ kāmakāreṇa
phale sakto nibadhyate ||
--
(yuktaḥ karmaphalam tyaktvā
śāntim āpnoti naiṣṭhikīm |
ayuktaḥ kāmakāreṇa
phale saktaḥ nibadhyate ||)
--
Meaning :
One aware of, and stable in yoga forsakes all (hope of) fruites (of action) and attains peace born of conviction. Another, not knowing yoga, carried over by desires keeps tethered to (the hopes of) the fruits (of action).
--
Chapter 5, śloka 29,
 
bhoktāraṃ yajñatapasāṃ
sarvalokamaheśvaram |
suhṛdaṃ sarvabhūtānāṃ
jñātvā māṃ śāntimṛcchati ||
--
(bhoktāram yajñatapasām
sarvalokamaheśvaram |
suhṛdam sarvabhūtānām
jñātvā mām śāntim ṛcchati ||)
--
Meaning :
Knowing, Me / I AM, the goal of all sacrifices and austerities, The Only Lord Supreme of all the worlds and their respective gods, And beloved of all beings, one attains supreme peace.
--
Chapter 6, śloka 15,

yuñjanevaṃ sadātmānaṃ
yogī niyatamānasaḥ |
śāntiṃ nirvāṇaparamāṃ
matsaṃsthānamadhigacchati ||
--
(yuñjan evam sadā ātmānam
yogī niyatamānasaḥ |
śāntim nirvāṇaparamām
matsaṃsthām adhigacchati ||)
--
Meaning :
In this way a yogī, keeping himself (his mind and attention) always fixed in Me, attains the peace supreme of nirvāṇa, which has I AM the abode.
--
Chapter 9, śloka 31,

kṣipraṃ bhavati dharmātmā
śaśvacchāntiṃ nigacchati |
kaunteya prati jānīhi
na me bhaktaḥ praṇaśyati ||
--
(kṣipram bhavati dharmātmā
śaśvat śāntim nigacchati |
kaunteya prati jānīhi
na me bhaktaḥ praṇaśyati ||)
--
Meaning : of the
(One devoted to Me with dedication undivided) soon attains the state of dharma of the Self, and along-with the peace ultimate. O pārtha (arjuna)! Know for certain, My devotee is never lost.
--
Chapter 18, śloka 62,

tameva śaraṇaṃ gaccha
sarvabhāvena bhārata |
tatprasādātparāṃ śāntiṃ 
sthānaṃ prāpsyasi śāśvatam ||
--
(tam eva śaraṇam gaccha
sarvabhāvena bhārata |
tat-prasādāt parām śāntim 
sthānam prāpsyasi śāśvatam ||)
--
Meaning :
Therefore, with all your heart, seek shelter in Him alone. Through His grace, you shall attain the abode that is bliss supreme and peace eternal.
--






आज का श्लोक, ’शाश्वतम्’ / ’śāśvatam’

आज का श्लोक, ’शाश्वतम्’ / ’śāśvatam’
_______________________________

’शाश्वतम्’ / ’śāśvatam’ - शाश्वत, सदा रहनेवाला,

अध्याय 10, श्लोक 12,

अर्जुन उवाच :

परं ब्रह्म परं धाम पवित्रं परमं भवान् ।
पुरुषं शाश्वतं दिव्यमादिदेवमजं विभुम् ॥
--
(परम् ब्रह्म परम् धाम पवित्रम् परमम् भवान् ।
पुरुषम् शाश्वतम् दिव्यम् आदिदेवम् अजम् विभुम् ॥)
--
भावार्थ :
अर्जुन ने कहा :
आप परम ब्रह्म हैं, परम धाम, परम पवित्र पुरुष, शाश्वत, दिव्य, आदिदेव हैं, आप जन्मरहित और विश्वरूप हैं ।

--
अध्याय 18, श्लोक 56,

सर्वकर्माण्यपि सदा कुर्वाणो मद्व्यपाश्रयः
मत्प्रसादादवाप्नोति शाश्वतं पदमव्ययम् ॥
--
(सर्वकर्माणि अपि सदा कुर्वाणः मद्व्यपाश्रयः ।
मत्प्रसादात् अवाप्नोति शाश्वतम् पदम् अव्ययम् ॥)
--
भावार्थ :
मुझमें समाहित चित्त से सदैव सभी (विभिन्न) कर्मों को करते हुए भी (पिछले श्लोक 55 में वर्णित मेरा भक्त) मेरी कृपा से अविनाशी परम पद (अर्थात् मुझको ) पा लेता है ।
--
टिप्पणी :

अध्याय 18, श्लोक 55,

भक्त्या मामभिजानाति यावान्यश्चास्मि तत्वतः ।
ततो मां तत्त्वतो ज्ञात्वा विशते तदनन्तरम् ॥
--
(भक्त्या माम् अभिजानाति यावान् यः च अस्मि तत्त्वतः।
ततः माम् तत्त्वतः ज्ञात्वा विशते तदनन्तरम् ।)
--
भावार्थ :
मुझमें भक्ति होने से वह (मेरा भक्त) भली-भाँति जान जाता है, कि तत्त्वतः मेरा स्वरूप क्या और कितना (असीम, अखण्ड, अनिर्वचनीय) है, जो कि तत्त्वतः हूँ । इसके बाद मुझको तत्वतः जानकर मुझमें प्रविष्ट हो जाता है, मुझसे एकत्व को प्राप्त हो जाता है ।
--
अध्याय 18, श्लोक 62,
--
तमेव शरणं गच्छ सर्वभावेन भारत ।
तत्प्रसादात्परां शान्तिं स्थानं प्राप्स्यसि शाश्वतम्
--
(तम् एव शरणम् गच्छ सर्वभावेन भारत ।
तत्-प्रसादात् पराम् शान्तिम् स्थानम् प्राप्स्यसि शाश्वतम् ॥)
--
भावार्थ :
हे भारत (अर्जुन)! अपने सम्पूर्ण हृदय से उस परमेश्वर की ही शरण में जाओ । उसकी कृपा से तुम्हें शान्ति तथा सनातन परम धाम प्राप्त होगा ।
--

’शाश्वतम्’ / ’śāśvatam’ - eternal, abiding for ever,

Chapter 10, śloka 12,

paraṃ brahma paraṃ dhāma
pavitraṃ paramaṃ bhavān |
puruṣaṃ śāśvataṃ divya-
mādidevamajaṃ vibhum ||
--
(param brahma  param dhāma
pavitram paramam bhavān |
puruṣam śāśvatam divyam
ādidevam ajam vibhum ||)
--
Meaning :
Arjuna said (To Lord śrīkṛṣṇa) :
You are The Brahman Supreme, The Abode Supreme, Holiest and Sacred. You are the Spirit Eternal, Divine, The God Primal, Unborn and All-pervading.
--
Chapter 18, śloka 56,

sarvakarmāṇyapi sadā
kurvāṇo madvyapāśrayaḥ
matprasādādavāpnoti
śāśvataṃ padamavyayam ||
--
(sarvakarmāṇi api sadā
kurvāṇaḥ madvyapāśrayaḥ |
matprasādāt avāpnoti
śāśvatam padam avyayam ||)
--
Meaning :
With mind dedicated to Me, performing all actions (that fall to his lot according to destiny) with dispassion, (My devotee, as described in the earlier śloka 55 of this Chapter 18) by My Grace attains the Supreme Imperishable State (That is Me only).
--
Note :

Chapter 18, śloka 55,

bhaktyā māmabhijānāti
yāvānyaścāsmi tatvataḥ |
tato māṃ tattvato jñātvā
viśate tadanantaram ||
--
(bhaktyā mām abhijānāti
yāvān yaḥ ca asmi tattvataḥ|
tataḥ mām tattvataḥ jñātvā
viśate tadanantaram |)
--
Meaning :
With devotion (My devotee) knows well My extent (Formless, Indivisible, Indescribable) , What and How I AM, And having realized My Reality, enters Me and merges into Me.
--

Chapter 18, śloka 62,

tameva śaraṇaṃ gaccha
sarvabhāvena bhārata |
tatprasādātparāṃ śāntiṃ
sthānaṃ prāpsyasi śāśvatam ||
--
(tam eva śaraṇam gaccha
sarvabhāvena bhārata |
tat-prasādāt parām śāntim
sthānam prāpsyasi śāśvatam ||)
--
Meaning :
Therefore, with all your heart, seek shelter in Him alone. Through His grace, you shall attain the abode that is bliss supreme and peace eternal.
--

Wednesday, July 9, 2014

आज का श्लोक, ’समग्रम्’ / ’samagram’

आज का श्लोक,
’समग्रम्’  / ’samagram’
___________________________

’समग्रम्’  / ’samagram’ - पूरी तरह, संपूर्ण रूपेण,

अध्याय 4, श्लोक 23,

गतसङ्गस्य मुक्तस्य ज्ञानावस्थितचेतसः ।
यज्ञायाचरतः कर्म समग्रं प्रविलीयते ॥
--
(गतसङ्गस्य मुक्तस्य ज्ञानावस्थितचेतसः ।
यज्ञाय आचरतः कर्म समग्रम् प्रविलीयते ॥)
--
भावार्थ :
जिसकी बुद्धि विषयों से अलिप्त रहती है, विषयों के बंधन से मुक्त हुए उस ज्ञान में अवस्थित मनुष्य का समस्त कर्म यज्ञस्वरूप होने से पूरी तरह विलीन हो जाता है ।
--
अध्याय 7, श्लोक 1,

श्रीभगवानुवाच :
मय्यासक्तमनाः पार्थ योगं युञ्जन्मदाश्रयः ।
असंशयं समग्रं मां यथा ज्ञास्यसि तच्छृणु ॥
--
(मयि आसक्तमनाः पार्थ योगम् युञ्जन् मदाश्रयः ।
असंशयम् समग्रम् माम् यथा ज्ञास्यसि तत्-शृणु ॥)
--
भावार्थ :
भगवान् श्रीकृष्ण ने कहा :
हे पार्थ (हे अर्जुन)! मुझमें / मेरे प्रेम में निमज्जित-हृदय, मुझमें समर्पित-चित्त होकर मेरा आश्रय लेते हुए, जिस प्रकार से तुम मुझको समग्रतः जान लोगे, उसे सुनो ।
--
भावार्थ 2:
हे पार्थ, ’अहम्’ / ’आत्मा’ / अपने-आप से अत्यन्त प्रेम करते हुए अपने ही अन्तर्हृदय में गहरे डूबकर, जहाँ से ’अहं-वृत्ति’ का तथा अन्य सभी गौण वृत्तियों का भी उठना-विलीन होना होता है, उसे जानने पर तुम कैसे समग्रतः आत्मा को जान लोगे, इसे मुझसे सुनो ।
--
टिप्पणी :
यह श्लोक और इस ग्रन्थ के ऐसे ही बहुत से अन्य श्लोक भी जिस तरह भगवान् श्रीकृष्ण को ईश्वर, या ईश्वर का अवतार माननेवाले और इस रूप में उन पर अनन्य श्रद्धा रखनेवालों को सीधे ही संबोधित करते हुए परमेश्वर की प्राप्ति का उपाय बतलाते हैं, वैसे ही उस संशयवादी को भी जो भले ही परमेश्वर के विषय में सन्देह करता हो, किन्तु ’अपने-आप’ के अस्तित्व में न तो सन्देह कर सकता है, और न ही किसी भी तर्क से अपने उस अस्तित्व में निहित ’होने-जानने’ के तथ्य को झुठला सकता है । और यही वह बिन्दु है, जहाँ श्रीमद्भग्वद्गीता शुद्ध ’विवेचना’ के माध्यम से ’सत्य’ तक जाने का मार्ग इंगित करती है ।
इसे थोड़ा और विस्तार से समझने के लिए हमें ’वृत्ति’ और ’अहं-वृत्ति’ और ’देहात्म-वृत्ति’ को समझना होगा । पातञ्जल योग सूत्रों में यद्यपि ’वृत्ति’ के बारे में स्पष्टतः कहा गया है, और सन्देह के लिए कोई संभावना नहीं रखी गई है, तथा ’वृत्तियाँ’ जिस आधार में उठती विलीन होती हैं उस आधार को ’स्वरूप’ कहा गया है, साधारण मनुष्य के लिए इस सब को ग्रहण करना कठिन ही होगा, जब तक कि उसमें जानने की तीव्र उत्कण्ठा न हो । ऐसी उत्कण्ठा (संसार के प्रति) तीव्र वैराग्य होने पर ही हृदय में उत्पन्न होती है, या ’सत्य’ को जानने की तीव्र अभीप्सा से ।
यहाँ उल्लेखनीय है कि भगवान् श्रीकृष्ण ने श्रीमद्भग्वद्गीता में जहाँ एक ओर, उत्तम-पुरुष एकवचन-वाची ’मैं’ / संस्कृत में ’अहम्’ पद के प्रयोग द्वारा ’स्वयं’ को ईश्वर कहा है, वहीं अन्यत्र भी कई स्थानों पर, तथा अन्त में अध्याय 18 के 61, 62 में ईश्वर को, अन्य-पुरुष एकवचन-वाची ’वह’ / संस्कृत में ’सः’ के रूप में भी व्यक्त किया है । इसका अभिप्राय समझना पाठक की अपनी क्षमता और परिपक्वता पर निर्भर करता है । और मुझे नहीं लगता कि सिवा अपने पूर्वाग्रहों को हटाने के, यहाँ कोई विशेष बाधा है, जो हमें यह अभिप्राय समझने से रोक सके ।
भगवान् श्री रमण महर्षि और श्री निसर्गदत्त महाराज की शिक्षाएँ इसी बिन्दु को अपनी शिक्षाओं का आधार बनाती हैं । यहाँ तक कि श्री जे. कृष्णमूर्ति ने भी ’अहं’ के संबन्ध में जो कुछ कहा और विवेचना की है वह भी पुनः पुनः हमें इसी ’होने-जानने’ के बिन्दु पर ले आती है ।
यहाँ अधिक विस्तार में जाना अनावश्यक ही होगा ।
--
अध्याय 11, श्लोक 30,

लेलिह्यसे ग्रसमानः समन्ता-
ल्लोकान्समग्रान्वदनिर्ज्वलद्भिः ।
तेजोभिरापूर्य जगत्समग्रं
भासस्तवोग्राः प्रतपन्ति विष्णो ॥
--
(लेलिह्यसे ग्रसमानः समन्तात्
लोकान् समग्रान् वदनैः ज्वलद्भिः ।
तेजोभिः आपूर्य जगत् समग्रम्
भासः तव उग्राः प्रतपन्ति विष्णो ॥)
--
भावार्थ :
हे विष्णु! (भगवान् विष्णु अर्थात् हरि, श्रीकृष्ण,) अपने प्रज्वलित हो रहे मुखों से आप सम्पूर्ण लोकों को सब दिशाओं में चखते और अपना ग्रास बनाते हुए, सम्पूर्ण जगत् को अपने तेज से ओत-प्रोत करते हुए, अपने प्रखर आलोक से सारे जगत् को तप्त कर रहे हैं ।
--

’समग्रम्’  / ’samagram’ - total, entire, complete,

Chapter 4, श्लोक 23,

gatasaṅgasya muktasya
jñānāvasthitacetasaḥ |
yajñāyācarataḥ karma
samagraṃ pravilīyate ||
--
(gatasaṅgasya muktasya
jñānāvasthitacetasaḥ |
yajñāya ācarataḥ karma
samagram pravilīyate ||)
--
Meaning :
The one with no more attachment to the objects, and is therefore free from the bondage of them, and also from the cause and effects (karma-aṃdhana) born of such attachment, though keeps performing the actions because of the past momentum (destiny / prārabdha), all his actions are a form of scrifice (yajña) only, causing no further bomdage.
--
Captter 7, śloka 1,

śrībhagavānuvāca :

mayyāsaktamanāḥ pārtha
yogaṃ yuñjanmadāśrayaḥ |
asaṃśayaṃ samagraṃ māṃ
yathā jñāsyasi tacchṛṇu ||
--
(mayi āsaktamanāḥ pārtha
yogam yuñjan madāśrayaḥ |
asaṃśayam samagram mām
yathā jñāsyasi tat-śṛṇu ||)
--
Meaning :
Now listen to Me, O pārtha (arjuna) ! In earnest love for Me, Having dedicated to Me his whole heart and being, how one is most intimately linked to Me, how through this yoga, one attains and knows Me perfectly and thoroughly, in all My aspects, What I AM, without no trace of doubt.
--
Chapter 11, śloka 30,

lelihyase grasamānaḥ samantā-
llokānsamagrānvadanirjvaladbhiḥ |
tejobhirāpūrya jagatsamagraṃ
bhāsastavogrāḥ pratapanti viṣṇo ||
--
(lelihyase grasamānaḥ samantāt
lokān samagrān vadanaiḥ jvaladbhiḥ |
tejobhiḥ āpūrya jagat samagram
bhāsaḥ tava ugrāḥ pratapanti viṣṇo ||)
--
Meaning :
O viṣṇu! (Lord hari / śrīkṛṣṇa!) swallowing the worlds on all sides, You devour them, licking, relishing everything. Your beams of Light pierce through everything, pervading all, filling this all with your brilliance.
--




Friday, June 27, 2014

आज का श्लोक, ’सर्वभावेन’ / ’sarvabhāvena’

आज का श्लोक,  ’सर्वभावेन’ / ’sarvabhāvena’
__________________________________

’सर्वभावेन’ / ’sarvabhāvena’ - सम्पूर्ण हृदय से,

अध्याय 15, श्लोक 19,

यो मामेवमसम्मूढो जानाति पुरुषोत्तमम् ।
स सर्वविद्भजति मां सर्वभावेन भारत ॥
--
(यः माम् एवम् असम्मूढः जानाति पुरुषोत्तमम् ।
सः सर्ववित्-भजति माम् सर्वभावेन भारत ॥)
--
भावार्थ :
मूढता से रहित निर्मल बुद्धियुक्त हुआ जो मनुष्य (ज्ञानी) मुझको ही तत्त्वतः मेरे पुरुषोत्तम स्वरूप से जानता है, वह अनायास ही सभी प्रकार से मुझे जानकर मेरा अनुगामी होकर मुझे ही अनन्य भाव से भजता है ।
--
अध्याय 18, श्लोक 62,
--
तमेव शरणं गच्छ सर्वभावेन भारत ।
तत्प्रसादात्परां शान्तिं स्थानं प्राप्स्यसि शाश्वतम् ॥
--
(तम् एव शरणम् गच्छ सर्वभावेन भारत ।
तत्-प्रसादात् पराम् शान्तिम् स्थानम् प्राप्स्यसि शाश्वतम् ॥)
--
भावार्थ :
हे भारत (अर्जुन)! अपने सम्पूर्ण हृदय से उस परमेश्वर की ही शरण में जाओ । उसकी कृपा से तुम्हें शान्ति तथा सनातन परम धाम प्राप्त होगा ।
--

’सर्वभावेन’ / ’sarvabhāvena’ - dedicating one-self to Me with whole heart.

Chapter 15, श्लोक 19,

yo māmevamasammūḍho
jānāti puruṣottamam |
sa sarvavidbhajati māṃ
sarvabhāvena bhārata ||
--
(yaḥ mām evam asammūḍhaḥ
jānāti puruṣottamam |
saḥ sarvavit-bhajati mām
sarvabhāvena bhārata ||)
--
Meaning :
One who is free from delusion, such a man of wisdom, - a sage, who knows all and everything, knows Me as the Supreme Being, He alone worships Me in all respects and always with his whole being.
--
Chapter 18, śloka 62,

tameva śaraṇaṃ gaccha 
sarvabhāvena bhārata |
tatprasādātparāṃ śāntiṃ 
sthānaṃ prāpsyasi śāśvatam ||
--
(tam eva śaraṇam gaccha 
sarvabhāvena bhārata |
tat-prasādāt parām śāntim 
sthānam prāpsyasi śāśvatam ||)
--
Meaning :
Therefore, with all your heart, seek shelter in Him alone. Through His grace, you shall attain the abode that is bliss supreme and peace eternal.
-- 

Saturday, March 15, 2014

आज का श्लोक, ’स्थानम्’ / 'sthAnaM',

आज का श्लोक, ’स्थानम्’ / 'sthAnaM',
______________________
’स्थानम्’ / 'sthAnaM' - आधार, आश्रय, अधिष्ठान,

अध्याय  5, श्लोक 5,

यत्साङ्ख्यैः प्राप्यते स्थानं तद्योगैरपि गम्यते ।
एकं साङ्ख्यं च योगं च यः पश्यति स पश्यति ॥
--
(यत्-साङ्ख्यैः प्राप्यते स्थानं तत् योगैः अपि गम्यते ।
एकं साङ्ख्यं च योगं च यः पश्यति स पश्यति ॥)
--
भावार्थ :
जिस तत्व की उपलब्धि विवेचनाओं के माध्यम से की जाती है, योगविधियों से भी उसकी प्राप्ति होती है । जो उस तत्व को देखता है, उसे यह भी दिखलाई देता है कि स्वरूपतः, सांख्य (विवेचना) और योग (भक्ति, ज्ञान, कर्म,) एक दूसरे से भिन्न नहीं हैं ।
(टिप्पणी :
1 इसी अध्याय 5 के गत श्लोक (सं. 4) में इसी तथ्य की पुष्टि प्राप्त होती है ।
2 ’आत्मनो जडवर्गात् पृथग्ग्रहणम्’ के प्रकाश में प्रकृति-पुरुष-विवेक से आत्म-अनात्म को समझने का प्रयास, जिसे आत्मानुसंधान भी कहा जाता है और जो समस्त वेदान्त शास्त्रों का आधारभूत तत्व है । )
--
अध्याय 8, श्लोक 28,

वेदेषु यज्ञेषु तपःसु चैव
दानेषु यत्पुण्यफलं प्रदिष्टम् ।
अत्येति तत्सर्वमिदं विदित्वा
योगी परं स्थानमुपैति चाद्यम् ॥
--
(वेदेषु यज्ञेषु तपःसु चैव
दानेषु यत् पुण्यफलं प्रदिष्टम् ।
अत्येति तत् सर्वमिदं विदित्वा
योगी परम् स्थानम् उपैति च आद्यम् ॥)
--
भावार्थ :
वेदों ( के अध्ययन), यज्ञों (के अनुष्ठान), तपों (के पूर्ण करने) तथा विभिन्न प्रकार के दान देने आदि से जिस पुण्यफल की प्राप्ति निर्दिष्ट की गई है, योगी निःसन्देह उस सब को लांघकर इस आद्य सनातन एवं शाश्वत् स्थान को प्राप्त हो जाता है ।
[टिप्पणी : समस्त पुण्यफल उनके उपभोग के साथ ही नष्ट हो जाते हैं, किन्तु योगी (इस अध्याय के श्लोक 11 में वर्णित) ’पद’ कॊ प्राप्त होकर उससे एक हो जाता है ।]  


--
अध्याय  9, श्लोक 18,
--
गतिर्भर्ता प्रभुः साक्षी निवासः शरणं सुहृत् ।
प्रभवः प्रलयः स्थानं निधानं बीजमव्ययम् ॥
--
(गतिः भर्ता प्रभुः साक्षी निवासः शरणम् सुहृत् ।
प्रभवः प्रलयः स्थानम् निधानम् बीजम् अव्ययम् ॥)
--
भावार्थ :
सभी का परम गंतव्य, पालनहारा, स्वामी, सबमें साक्षी की तरह विद्यमान, सबका वास्तव्य, शरण, और सुहृद्, सबके उद्भव तथा लय का हेतु, सब का आधार, निधान, (जिसे त्यागा न जा सके) और  कारण, अव्यय ।
--
अध्याय 18, श्लोक 62,
--
तमेव शरणं गच्छ सर्वभावेन भारत ।
तत्प्रसादात्परां शान्तिं स्थानं प्राप्स्यसि शाश्वतम् ॥
--
(तम् एव शरणम् गच्छ सर्वभावेन भारत ।
तत्-प्रसादात् पराम् शान्तिम् स्थानम् प्राप्स्यसि शाश्वतम् ॥)
--
भावार्थ :
हे भारत (अर्जुन)! अपने सम्पूर्ण हृदय से उस परमेश्वर की ही शरण में जाओ । उसकी कृपा से तुम्हें शान्ति तथा सनातन परम धाम प्राप्त होगा ।
--

’स्थानम्’ / 'sthAnaM' - place, stand, status, abode, goal,
Chapter 5, shloka 5,
yatsAnkhyaiH prApyate sthAnaM 
tadyogairapi gamyate |
ekaM sAnkhyaM cha yogaM cha
yaH pashyati sa pashyati ||
--
Meaning :
The goal that is attained by the way of sAnkhya* is the same as that is attained by means of yoga (practicing bhakti / devotion, 'niShkAma-karma' / 'self-less action', or jnAna / the way of meditation), And the one who sees that this essential truth of both is the same is the real seer.
--
 ( * sAnkhya - That begins with the contemplation and discrimation between the 'prakRti' and the 'puruSha', and treating the 'Self' as the principle that is different from 'prakRti' / non-self. Though this begins with the assumption that 'self' is different from the non-self, ultimately the 'self' too dissoves with the 'non-self' and what is discovered is indescribable.)
--
Chapter 8, shloka 28,
vedeShu yajneShu tapaHsu chaiva
dAneShu yatpuNyaphalaM pradiShTaM |
atyeti tatsarvamidaM viditvA
yogI paraM sthAnamupaiti chAdyaM ||
--
Meaning :
The yogI who knows this abode of The Supreme Reality (as explained in shloka 8 of this chapter 8) transcends all fruits that are obtained through the study of veda-s, performing the sacrifices of all kinds, or doing austerities and penances, (because they are destroyed with their enjoyments) while by knowing the indestructible, begin-less Supreme abode of oneself, one merges into That.
--
Chapter 9, shloka 18,
gatirbhartA prabhuH sAkShI
nivAsaH sharaNaM suhRt |
prabhavaH pralayaH sthAnaM
nidhAnaM bIjamavyayaM ||

Meaning :
(I AM) the destination, the sustain-er, the Lord, the witness, the abode, the shelter, the very heart / the Friend and Beloved, I am the origin, evolution and the dissolution, The Ultimate, the imperishable seed and the only refuge.
--

Chapter 18, shloka 62,
tameva sharaNaM gachchha
sarvabhAvena bhArata |
tatprasAdAtparAM shAntiM
sthAnaM prApsyasi shAshvataM ||
--
Meaning :
Therefore, with all your heart, seek shelter in Him alone. Through His grace, you shall attain the abode that is bliss supreme and peace eternal.
--