आज का श्लोक,
’वेदवित्’ / ’vedavit’
______________________
’वेदवित्’ / ’vedavit’ - वेद के तात्पर्य को जाननेवाला,
अध्याय 15, श्लोक 1,
श्रीभगवानुवाच :
ऊर्ध्वमूलमधःशाखमश्वत्थं प्राहुरव्ययम् ।
छन्दांसि यस्य पर्णानि यस्तं वेद स वेदवित् ॥
--
(ऊर्ध्वमूलम् अधःशाखम् अश्वत्थम् प्राहुः अव्ययम् ।
छन्दांसि यस्य पर्णानि यः तम् वेद स वेद स वेदवित् ॥)
--
भावार्थ :
भगवान् श्रीकृष्ण ने कहा :
अस्तित्व, जीवन, मनुष्य का मन, या जगत् रूपी अश्वत्थ (पीपल) का जो वृक्ष है, जिसे अविनाशी कहा जाता है, उसके उद्गम् का मूल परमात्मा है । वेद जिसके पत्र-आदि हैं, उस (अश्वत्थ के स्वरूप) को जो जानता है, वही वेद का यथार्थ जाननेवाला है ।
--
अध्याय 15, श्लोक 15,
--
सर्वस्य चाहं हृदि सन्निविष्टो
मत्तः स्मृतिर्ज्ञानमपोहनं च ।
वेदैश्च सर्वैरहमेव वेद्यो
वेदान्तकृद्वेदविदेव चाहम् ॥
--
(सर्वस्य च अहम् हृदि संनिविष्टः
मत्तः स्मृतिः ज्ञानम् अपोहनम् च ।
वेदैः सर्वैः अहम् एव वेद्यः
वेदान्तकृत्-वेदवित् एव च अहम् ॥)
--
भावार्थ :
'मैं' सबके हृदय में चेतना के रूप में सदा अवस्थित हूँ । मुझसे ही प्राणिमात्र में स्मृति, ज्ञान एवं उनका उद्गम, संकल्पों का उद्भव, विकल्प और विलोपन होता रहता है । पुनः समस्त वेदों में एकमात्र मुझे ही जानने योग्य कहा गया है । वेदान्त का प्रणेता, वेदार्थ का कर्ता और वेद को समझनेवाला भी मैं ही हूँ ।
--
’वेदवित्’ / ’vedavit’ - One who knows the purport of veda,
Chapter 15, śloka 1,
ūrdhvamūlamadhaḥśākha-
maśvatthaṃ prāhuravyayam |
chandāṃsi yasya parṇāni
yastaṃ veda sa vedavit ||
--
(ūrdhvamūlam adhaḥśākham
aśvattham prāhuḥ avyayam |
chandāṃsi yasya parṇāni
yaḥ tam veda sa veda sa vedavit ||)
--
Meaning :
This tree aśvattha eternal, is described as imperishable, with it's roots that come from the above (Supreme), and the branches flinging towards the ground below (The world of perceptions). The hymns of veda are but its leaves and one who knows this secret indeed knows the essence of veda.
--
Chapter 15, śloka 15,
--
sarvasya cāhaṃ hṛdi sanniviṣṭo
mattaḥ smṛtirjñānamapohanaṃ ca |
vedaiśca sarvairahameva vedyo
vedāntakṛdvedavideva cāham ||
--
(sarvasya ca aham hṛdi saṃniviṣṭaḥ
mattaḥ smṛtiḥ jñānam apohanam ca |
vedaiḥ sarvaiḥ aham eva vedyaḥ
vedāntakṛt-vedavit eva ca aham ||)
--
Meaning :
I am seated in the Hearts of all being. I am the source of memory, knowledge and forgetfulness also. From Me emerge all thought (vṛtti, saṃkalpa), choice and rejection, and also their dissolution . I am the principle all the Vedas speak of, worth-known, worth-knowing, and is learnt from. Alone I am the author and the only one, Who knows the vedas.
--
’वेदवित्’ / ’vedavit’
______________________
’वेदवित्’ / ’vedavit’ - वेद के तात्पर्य को जाननेवाला,
अध्याय 15, श्लोक 1,
श्रीभगवानुवाच :
ऊर्ध्वमूलमधःशाखमश्वत्थं प्राहुरव्ययम् ।
छन्दांसि यस्य पर्णानि यस्तं वेद स वेदवित् ॥
--
(ऊर्ध्वमूलम् अधःशाखम् अश्वत्थम् प्राहुः अव्ययम् ।
छन्दांसि यस्य पर्णानि यः तम् वेद स वेद स वेदवित् ॥)
--
भावार्थ :
भगवान् श्रीकृष्ण ने कहा :
अस्तित्व, जीवन, मनुष्य का मन, या जगत् रूपी अश्वत्थ (पीपल) का जो वृक्ष है, जिसे अविनाशी कहा जाता है, उसके उद्गम् का मूल परमात्मा है । वेद जिसके पत्र-आदि हैं, उस (अश्वत्थ के स्वरूप) को जो जानता है, वही वेद का यथार्थ जाननेवाला है ।
--
अध्याय 15, श्लोक 15,
--
सर्वस्य चाहं हृदि सन्निविष्टो
मत्तः स्मृतिर्ज्ञानमपोहनं च ।
वेदैश्च सर्वैरहमेव वेद्यो
वेदान्तकृद्वेदविदेव चाहम् ॥
--
(सर्वस्य च अहम् हृदि संनिविष्टः
मत्तः स्मृतिः ज्ञानम् अपोहनम् च ।
वेदैः सर्वैः अहम् एव वेद्यः
वेदान्तकृत्-वेदवित् एव च अहम् ॥)
--
भावार्थ :
'मैं' सबके हृदय में चेतना के रूप में सदा अवस्थित हूँ । मुझसे ही प्राणिमात्र में स्मृति, ज्ञान एवं उनका उद्गम, संकल्पों का उद्भव, विकल्प और विलोपन होता रहता है । पुनः समस्त वेदों में एकमात्र मुझे ही जानने योग्य कहा गया है । वेदान्त का प्रणेता, वेदार्थ का कर्ता और वेद को समझनेवाला भी मैं ही हूँ ।
--
’वेदवित्’ / ’vedavit’ - One who knows the purport of veda,
Chapter 15, śloka 1,
ūrdhvamūlamadhaḥśākha-
maśvatthaṃ prāhuravyayam |
chandāṃsi yasya parṇāni
yastaṃ veda sa vedavit ||
--
(ūrdhvamūlam adhaḥśākham
aśvattham prāhuḥ avyayam |
chandāṃsi yasya parṇāni
yaḥ tam veda sa veda sa vedavit ||)
--
Meaning :
This tree aśvattha eternal, is described as imperishable, with it's roots that come from the above (Supreme), and the branches flinging towards the ground below (The world of perceptions). The hymns of veda are but its leaves and one who knows this secret indeed knows the essence of veda.
--
Chapter 15, śloka 15,
--
sarvasya cāhaṃ hṛdi sanniviṣṭo
mattaḥ smṛtirjñānamapohanaṃ ca |
vedaiśca sarvairahameva vedyo
vedāntakṛdvedavideva cāham ||
--
(sarvasya ca aham hṛdi saṃniviṣṭaḥ
mattaḥ smṛtiḥ jñānam apohanam ca |
vedaiḥ sarvaiḥ aham eva vedyaḥ
vedāntakṛt-vedavit eva ca aham ||)
--
Meaning :
I am seated in the Hearts of all being. I am the source of memory, knowledge and forgetfulness also. From Me emerge all thought (vṛtti, saṃkalpa), choice and rejection, and also their dissolution . I am the principle all the Vedas speak of, worth-known, worth-knowing, and is learnt from. Alone I am the author and the only one, Who knows the vedas.
--
No comments:
Post a Comment