Wednesday, August 6, 2014

आज का श्लोक, ’वैरिणम्’ / ’vairiṇam’

आज का श्लोक, ’वैरिणम्’ / ’vairiṇam’
_______________________________

’वैरिणम्’ / ’vairiṇam’ - शत्रु को,

अध्याय 3, श्लोक 37,

श्रीभगवानुवाच :

काम एष क्रोध एष रजोगुणसमुद्भवः ।
महाशनो महापाप्मा विद्ध्येनमिह वैरिणम्
--
(कामः एषः क्रोधः एषः रजोगुणसमुद्भवम् ।
महाशनः महापाप्मा विद्धि एनम् इह वैरिणम् ॥)
--
भावार्थ :
श्रीभगवान् ने कहा :
यह काम, यह क्रोध, यह रजोगुण से उत्पन्न होनेवाला, यह बहुत खाने जिसकी भूख कभी शान्त नहीं होती अर्थात् निरन्तर भोग करनेवाला, महापापी अर्थात् महादुष्ट, इसे ही वैरी अर्थात् शत्रु जानो ।
--
टिप्पणी :
उपरोक्त श्लोक को गत श्लोक 36 के साथ पढ़ा जाना चाहिए  ।
अध्याय 3, श्लोक 36,
अर्जुन उवाच :

अथ केन प्रयुक्तोऽयं पापं चरति पूरुषः ।
अनिच्छन्नपि वार्ष्णेय बलादिव नियोजितः ॥
--
(अथ केन प्रयुक्तः अयम् पापम् चरति पूरुषः ।
अनिच्छन् अपि वार्ष्णेय बलात्-इव नियोजितः ॥)
--
भावार्थ :
अर्जुन ने प्रश्न पूछा :
हे वार्ष्णेय (वृष्णिवंशी भगवान् श्रीकृष्ण) ! मनुष्य किसके द्वारा प्रेरित किया जाकर, न चाहता हुआ भी जैसे उसे बल से बाध्य किया जा रहा हो, पाप का आचरण करता है?
--
’वैरिणम्’ / ’vairiṇam’ - (to) the enemy,

Chapter 3, śloka 37,

śrībhagavānuvāca :

kāma eṣa krodha eṣa
rajoguṇasamudbhavaḥ |
mahāśano mahāpāpmā
viddhyenamiha vairiṇam ||
--
(kāmaḥ eṣaḥ krodhaḥ eṣaḥ
rajoguṇasamudbhavam |
mahāśanaḥ mahāpāpmā
viddhi enam iha vairiṇam ||)
--
Meaning :
Know this lust, this anger which is ever so hungry and is never satiated, is the great sinner, is the enemy, that arises from rajoguṇa.
--
Note :
This śloka 37 was the answer given by śrīkṛṣṇa to arjuna, in the following śloka 36, :

Chapter 3, śloka 36,

arjuna uvāca :
atha kena prayukto:'yaṃ
pāpaṃ carati pūruṣaḥ |
anicchannapi vārṣṇeya
balādiva niyojitaḥ ||
--
(atha kena prayuktaḥ ayam
pāpam carati pūruṣaḥ |
anicchan api vārṣṇeya
balāt-iva niyojitaḥ ||)
--
arjuna asked :
O vārṣṇeya (bhagavān śrīkṛṣṇa) ! Who tempts man to indulge in committing sin, where-by even though un-willing, one is, as if forced to do the same?  

No comments:

Post a Comment