आज का श्लोक, ’वार्ष्णेय’ / ’vārṣṇeya’
_______________________________
’वार्ष्णेय’ / ’vārṣṇeya’ - वृष्णिवंश में उत्पन्न हुए भगवान् श्रीकृष्ण,
अध्याय 1, श्लोक 41,
अधर्माभिभवात्कृष्ण प्रदुष्यन्ति कुलस्त्रियः ।
स्त्रीषु दुष्टासु वार्ष्णेय जायते वर्णसङ्करः ॥
--
(अधर्म-अभिभवात् कृष्ण प्रदुष्यन्ति कुलस्त्रियः ।
स्त्रीषु दुष्टासु वार्ष्णेय जायते वर्णसङ्करः ॥)
--
भावार्थ :
अधर्म अर्थात् धर्मविरुद्ध आचरण के बढ़ जाने पर हे कृष्ण, कुल की स्त्रियाँ दूषित हो जाती हैं, और स्त्रियों के दूषित हो जाने पर हे वार्ष्णेय (कृष्ण), वर्णों में विकार उत्पन्न हो जाता है ।
--
अध्याय 3, श्लोक 36,
अर्जुन उवाच :
अथ केन प्रयुक्तोऽयं पापं चरति पूरुषः ।
अनिच्छन्नपि वार्ष्णेय बलादिव नियोजितः ॥
--
(अथ केन प्रयुक्तः अयम् पापम् चरति पूरुषः ।
अनिच्छन् अपि वार्ष्णेय बलात्-इव नियोजितः ॥)
--
भावार्थ :
अर्जुन ने प्रश्न पूछा :
हे वार्ष्णेय (वृष्णिवंशी भगवान् श्रीकृष्ण) ! मनुष्य किसके द्वारा प्रेरित किया जाकर, न चाहता हुआ भी जैसे उसे बल से बाध्य किया जा रहा हो, पाप का आचरण करता है?
--
’वार्ष्णेय’ / ’vārṣṇeya’ - śrīkṛṣṇa, born in the vṛṣṇivaṃśa, the family of vṛṣṇi,
Chapter 1, śloka 41,
adharmābhibhavātkṛṣṇa
praduṣyanti kulastriyaḥ |
strīṣu duṣṭāsu vārṣṇeya
jāyate varṇasaṅkaraḥ ||
--
(adharma-abhibhavāt kṛṣṇa
praduṣyanti kulastriyaḥ |
strīṣu duṣṭāsu vārṣṇeya
jāyate varṇasaṅkaraḥ ||)
--
Meaning :
When the way of adharma is followed, and the society behaves in a way that is against *dharma,* the purity of women in the clan is lost. When the purity of women is lost, this leads to the mixing-up of castes.
--
Chapter 3, śloka 36,
arjuna uvāca :
atha kena prayukto:'yaṃ
pāpaṃ carati pūruṣaḥ |
anicchannapi vārṣṇeya
balādiva niyojitaḥ ||
--
(atha kena prayuktaḥ ayam
pāpam carati pūruṣaḥ |
anicchan api vārṣṇeya
balāt-iva niyojitaḥ ||)
--
Meaning :
arjuna asked :
vārṣṇeya (bhagavān śrīkṛṣṇa) ! Who tempts man to indulge in committing sin, where-by even though un-willing, one is, as if has been forced by some-one to do the same?
--
_______________________________
’वार्ष्णेय’ / ’vārṣṇeya’ - वृष्णिवंश में उत्पन्न हुए भगवान् श्रीकृष्ण,
अध्याय 1, श्लोक 41,
अधर्माभिभवात्कृष्ण प्रदुष्यन्ति कुलस्त्रियः ।
स्त्रीषु दुष्टासु वार्ष्णेय जायते वर्णसङ्करः ॥
--
(अधर्म-अभिभवात् कृष्ण प्रदुष्यन्ति कुलस्त्रियः ।
स्त्रीषु दुष्टासु वार्ष्णेय जायते वर्णसङ्करः ॥)
--
भावार्थ :
अधर्म अर्थात् धर्मविरुद्ध आचरण के बढ़ जाने पर हे कृष्ण, कुल की स्त्रियाँ दूषित हो जाती हैं, और स्त्रियों के दूषित हो जाने पर हे वार्ष्णेय (कृष्ण), वर्णों में विकार उत्पन्न हो जाता है ।
--
अध्याय 3, श्लोक 36,
अर्जुन उवाच :
अथ केन प्रयुक्तोऽयं पापं चरति पूरुषः ।
अनिच्छन्नपि वार्ष्णेय बलादिव नियोजितः ॥
--
(अथ केन प्रयुक्तः अयम् पापम् चरति पूरुषः ।
अनिच्छन् अपि वार्ष्णेय बलात्-इव नियोजितः ॥)
--
भावार्थ :
अर्जुन ने प्रश्न पूछा :
हे वार्ष्णेय (वृष्णिवंशी भगवान् श्रीकृष्ण) ! मनुष्य किसके द्वारा प्रेरित किया जाकर, न चाहता हुआ भी जैसे उसे बल से बाध्य किया जा रहा हो, पाप का आचरण करता है?
--
’वार्ष्णेय’ / ’vārṣṇeya’ - śrīkṛṣṇa, born in the vṛṣṇivaṃśa, the family of vṛṣṇi,
Chapter 1, śloka 41,
adharmābhibhavātkṛṣṇa
praduṣyanti kulastriyaḥ |
strīṣu duṣṭāsu vārṣṇeya
jāyate varṇasaṅkaraḥ ||
--
(adharma-abhibhavāt kṛṣṇa
praduṣyanti kulastriyaḥ |
strīṣu duṣṭāsu vārṣṇeya
jāyate varṇasaṅkaraḥ ||)
--
Meaning :
When the way of adharma is followed, and the society behaves in a way that is against *dharma,* the purity of women in the clan is lost. When the purity of women is lost, this leads to the mixing-up of castes.
--
Chapter 3, śloka 36,
arjuna uvāca :
atha kena prayukto:'yaṃ
pāpaṃ carati pūruṣaḥ |
anicchannapi vārṣṇeya
balādiva niyojitaḥ ||
--
(atha kena prayuktaḥ ayam
pāpam carati pūruṣaḥ |
anicchan api vārṣṇeya
balāt-iva niyojitaḥ ||)
--
Meaning :
arjuna asked :
vārṣṇeya (bhagavān śrīkṛṣṇa) ! Who tempts man to indulge in committing sin, where-by even though un-willing, one is, as if has been forced by some-one to do the same?
--
No comments:
Post a Comment