आज का श्लोक, ’वर्तते’ / ’vartate’
__________________________
’वर्तते’ / ’vartate’ - है, होता है, फलित होता है, आचरण करता है, स्थित होता है,
अध्याय 5, श्लोक 26,
कामक्रोधवियुक्तानाम् यतीनां यतचेतसाम् ।
अभितो ब्रह्मनिर्वाणं वर्तते विदितात्मनाम् ॥
--
(कामक्रोधवियुक्तानाम् यतीनाम् यतचेतसाम् ।
अभितः ब्रह्मनिर्वाणम् वर्तते विदितात्मनाम् ॥)
--
भावार्थ :
काम-क्रोध से रहित हुए, चित्त को संयमित रखनेवाले आत्मदर्शी ज्ञानियों की स्थिति सदैव (देह के होते हुए, अथवा उसके बाद भी, दोनों ही रूपों में), ब्रह्मरूपी निर्वाण में सुदृढ होती है ।
--
अध्याय 6, श्लोक 31,
सर्वभूतस्थितं यो मां भजत्येकत्वमास्थितः ।
सर्वथा वर्तमानोऽपि स योगी मयि वर्तते ॥
--
(सर्वभूतस्थितम् यो माम् भजति एकत्वम्-आस्थितः ।
सर्वथा वर्तमानः अपि स योगी मयि वर्तते ॥)
--
भावार्थ :
जो मुझ एकमेव चेतन तत्त्व को सब प्राणियों में समान रूप से अवस्थित जानकर अपने आपको उस तत्त्व से अभिन्न जानता है, ऐसा योगी बाह्यतः सब प्रकार से एक सामान्य मनुष्य की भाँति व्यवहार करता हुआ भी मुझमें ही व्यवहारशील होता है ।
--
अध्याय 16, श्लोक 23,
यः शास्त्रविधिमुत्सृज्य वर्तते कामकारतः ।
न स सिद्धिमवाप्नोति न सुखं न परां गतिम् ॥
--
(यः शास्त्रविधिम्-उत्सृज्य वर्तते कामकारतः ।
न सः सिद्धिम्-अवाप्नोति न सुखम् न पराम् गतिम् ॥)
--
भावार्थ :
जो मनुष्य शास्त्रसम्मत (वेदविहित) तरीके को त्यागकर अपनी इच्छा से प्रेरित हुआ मनमाना आचरण करता है उसे ध्येय-प्राप्ति नहीं होती, उसे न ही सुख प्राप्त होता है और न परम गति ।
--
’वर्तते’ / ’vartate’ - is, happens, exists, results in, acts in the way, -abides in,
Chapter 5, śloka 26,
kāmakrodhaviyuktānām
yatīnāṃ yatacetasām |
abhito brahmanirvāṇaṃ
vartate viditātmanām ||
--
(kāmakrodhaviyuktānām
yatīnām yatacetasām |
abhitaḥ brahmanirvāṇam
vartate viditātmanām ||)
--
Meaning :
Those elevated seekers of the Reality, who have realized the Self (viditātman), who have been free from desire and anger, ever so (here while in body, or even after the body has been discarded off)abide in the peace and bliss brahma-nirvāṇa, that is of Brahman.
--
Chapter 6, śloka 31,
sarvabhūtasthitaṃ yo māṃ
bhajatyekatvamāsthitaḥ |
sarvathā vartamāno:'pi
sa yogī mayi vartate ||
--
(sarvabhūtasthitam yo mām
bhajati ekatvam-āsthitaḥ |
sarvathā vartamānaḥ api
sa yogī mayi vartate ||)
--
Meaning :
One who knows Me (The One and the only Consciousness) present in all beings, and shares Me in this way by realizing his identity with Me, though behaves as an ordinary human being, he ever does so with abiding in Me alone.
--
Chapter 16, śloka 23,
yaḥ śāstravidhimutsṛjya
vartate kāmakārataḥ |
na sa siddhimavāpnoti
na sukhaṃ na parāṃ gatim ||
--
(yaḥ śāstravidhim-utsṛjya
vartate kāmakārataḥ |
na saḥ siddhim-avāpnoti
na sukham na parām gatim ||)
--
Meaning :
One who ignores scriptural injunctions and acts motivated by desire, does not attain perfection, nor happiness and the goal of the supreme spiritual goal.
--
__________________________
’वर्तते’ / ’vartate’ - है, होता है, फलित होता है, आचरण करता है, स्थित होता है,
कामक्रोधवियुक्तानाम् यतीनां यतचेतसाम् ।
अभितो ब्रह्मनिर्वाणं वर्तते विदितात्मनाम् ॥
--
(कामक्रोधवियुक्तानाम् यतीनाम् यतचेतसाम् ।
अभितः ब्रह्मनिर्वाणम् वर्तते विदितात्मनाम् ॥)
--
भावार्थ :
काम-क्रोध से रहित हुए, चित्त को संयमित रखनेवाले आत्मदर्शी ज्ञानियों की स्थिति सदैव (देह के होते हुए, अथवा उसके बाद भी, दोनों ही रूपों में), ब्रह्मरूपी निर्वाण में सुदृढ होती है ।
--
अध्याय 6, श्लोक 31,
सर्वभूतस्थितं यो मां भजत्येकत्वमास्थितः ।
सर्वथा वर्तमानोऽपि स योगी मयि वर्तते ॥
--
(सर्वभूतस्थितम् यो माम् भजति एकत्वम्-आस्थितः ।
सर्वथा वर्तमानः अपि स योगी मयि वर्तते ॥)
--
भावार्थ :
जो मुझ एकमेव चेतन तत्त्व को सब प्राणियों में समान रूप से अवस्थित जानकर अपने आपको उस तत्त्व से अभिन्न जानता है, ऐसा योगी बाह्यतः सब प्रकार से एक सामान्य मनुष्य की भाँति व्यवहार करता हुआ भी मुझमें ही व्यवहारशील होता है ।
--
अध्याय 16, श्लोक 23,
यः शास्त्रविधिमुत्सृज्य वर्तते कामकारतः ।
न स सिद्धिमवाप्नोति न सुखं न परां गतिम् ॥
--
(यः शास्त्रविधिम्-उत्सृज्य वर्तते कामकारतः ।
न सः सिद्धिम्-अवाप्नोति न सुखम् न पराम् गतिम् ॥)
--
भावार्थ :
जो मनुष्य शास्त्रसम्मत (वेदविहित) तरीके को त्यागकर अपनी इच्छा से प्रेरित हुआ मनमाना आचरण करता है उसे ध्येय-प्राप्ति नहीं होती, उसे न ही सुख प्राप्त होता है और न परम गति ।
--
’वर्तते’ / ’vartate’ - is, happens, exists, results in, acts in the way, -abides in,
Chapter 5, śloka 26,
kāmakrodhaviyuktānām
yatīnāṃ yatacetasām |
abhito brahmanirvāṇaṃ
vartate viditātmanām ||
--
(kāmakrodhaviyuktānām
yatīnām yatacetasām |
abhitaḥ brahmanirvāṇam
vartate viditātmanām ||)
--
Meaning :
Those elevated seekers of the Reality, who have realized the Self (viditātman), who have been free from desire and anger, ever so (here while in body, or even after the body has been discarded off)abide in the peace and bliss brahma-nirvāṇa, that is of Brahman.
--
Chapter 6, śloka 31,
sarvabhūtasthitaṃ yo māṃ
bhajatyekatvamāsthitaḥ |
sarvathā vartamāno:'pi
sa yogī mayi vartate ||
--
(sarvabhūtasthitam yo mām
bhajati ekatvam-āsthitaḥ |
sarvathā vartamānaḥ api
sa yogī mayi vartate ||)
--
Meaning :
One who knows Me (The One and the only Consciousness) present in all beings, and shares Me in this way by realizing his identity with Me, though behaves as an ordinary human being, he ever does so with abiding in Me alone.
--
Chapter 16, śloka 23,
yaḥ śāstravidhimutsṛjya
vartate kāmakārataḥ |
na sa siddhimavāpnoti
na sukhaṃ na parāṃ gatim ||
--
(yaḥ śāstravidhim-utsṛjya
vartate kāmakārataḥ |
na saḥ siddhim-avāpnoti
na sukham na parām gatim ||)
--
Meaning :
One who ignores scriptural injunctions and acts motivated by desire, does not attain perfection, nor happiness and the goal of the supreme spiritual goal.
--
No comments:
Post a Comment